Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
K otázkam harmonizácie a unifikácie medzinárodného obchodného práva
K otázkam harmonizácie a unifikácie medzinárodného obchodného
práva
Mgr.
Jana
Ďurechová
PhD.
advokátska koncipientka, Vojčík&Partners, s.r. o., advokátska a patentová
kancelária.
ĎURECHOVÁ, J.: K otázkam harmonizácie a unifikácie medzinárodného obchodného
práva. Právny obzor, 94, 2011, č.6, s.577 - 588.
About harmonization and unification of international commercial law.
Introduction
to international commercial law, the definition and its sources. The position of international
commercial law as an autonomous system of law. Features of autonomous systems of law. Globalization
as a motor of harmonization and unification of law. Different ways of harmonization. Comparison of
harmonization by internationally binding conventions and by soflaw. Advantages of unification of
substantive law by means of softlaw. Current harmonization and unification efforts in international
commercial law.Key words:
International commercial law, harmonization and unification,
globalization, advantages of soft-law, unification of substantive law, current harmonization
efforts.I. K pojmu medzinárodné obchodné právo
Prvý vzostup medzinárodného obchodného práva nastal v druhej polovici 19. storočia. Na
svoj pravý rozkvet však musel počkať až do 20. storočia, keď sa začali intenzívnejšie rozvíjať
medzinárodné obchodné vzťahy medzi subjektmi z rôznych štátov. Jeho rozvoju dal silný impulz aj
rozmach medzinárodnej obchodnej arbitráže, nakoľko rozhodcovia disponujú väčšou rozhodovacou
slobodou, t.j. menšou viazanosťou národným právom, a tým aj širším priestorom na zohľadnenie
neštátnych prameňov práva, čím dochádza k ďalšiemu rozvíjaniu medzinárodného obchodného
práva.1)
Definície medzinárodného obchodného práva sa v právnej teórii rôznia. Významný prof. Good
z univerzity v Oxforde označuje medzinárodné obchodné právo za súbor súkromnoprávnych pravidiel a
princípov rôznorodého pôvodu, ktorým sa spravujú medzinárodné obchodné transakcie, a je spoločný
väčšine právnych systémov. Zaraďuje medzi ne i nezáväzné súbory právnych noriem, ktoré napriek tomu,
že nemajú právnu silu priznanú štátom, predstavujú dôkaz konsenzu o určitých právnych
pravidlách.2)
Podľa definície docenta Ondřeja však medzinárodné obchodné právo nepredstavuje samostatný
systém práva (akým je napr. medzinárodné právo verejné), ani samostatné odvetvie vnútroštátneho
práva. Naopak, právo medzinárodného obchodu možno definovať ako "účelovo usporiadaný súbor právnych
noriem z rôznych právnych odvetví a rôzneho pôvodu, ktoré spája ich spoločný účel upravovať právne
vzťahy vznikajúce pri uskutočňovaní medzinárodného obchodu a medzinárodného hospodárskeho
styku.".3)
V súlade s uvedenou definíciou je medzinárodný obchod v praxi regulovaný celým súborom
právnych noriem, najmä noriem medzinárodného verejného a súkromného práva, práva Európskej únie, ako
aj ďalšími normami vnútroštátneho pôvodu z oblasti súkromného a verejného práva, napríklad predpismi
devízového alebo menového práva, protimonopolnými predpismi, bezpečnostnými normami a
inými.
Zaujímavým je triedenie uznávaného prof. Gooda, ktorý pramene medzinárodného obchodného
práva rozdeľuje do nasledovných skupín:4)
-
lex mercatoria
-
medzinárodné a regionálne dokumenty - tieto možno rozdeliť do dvoch
skupín:
i)
dokumenty, ktoré sa majú stať právne záväzné
- patria sem medzinárodné dohovory,
jednotné pravidlá, ako aj nariadenia a smernice Európskej únie,ii)
fakultatívne dokumenty
- zaraďuje medzi ne napr. vzorové zákony, ktoré slúžia
ako inšpirácia pre národnú legislatívu, môžu byť akceptované ako celok alebo iba sčasti, tiež môžu
byť pozmenené a nevyžadujú proces ratifikácie;-
súdne rozsudky - rozsudky vnútroštátnych, ako aj rozhodcovských súdov. V niektorých
prípadoch dochádza v rôznych štátoch pri rozhodovaní rovnakej právnej otázky k vydávaniu obdobných
súdnych rozhodnutí. Dochádza k tomu vzhľadom na čoraz častejšie využívanie komparatívnej metódy,
pričom predmetom komparácie sú judikáty, ako aj príslušná legislatíva;
-
pravidlá a pojmy vypracované medzinárodnými organizácia i - patria sem najmä pravidlá
vypracované Medzinárodnou obchodnou komorou, akými sú napr. známe doložky
INCOTERMS;5)
-
právne "novelizácie" vytvorené odborníkmi - nejde o novelizácie v pravom zmysle
slova, skôr o zostavenie uceleného súboru právnych zásad a princípov predstavujúcich výber
najlepších pravidiel rôznych štátov, prípadne vytvorenie nových pravidiel, ktoré skupina odborníkov
považovala za najlepšie, čím prispievajú nielen k harmonizácii, ale aj k zdokonaľovaniu príslušnej
právnej oblasti. Do tejto skupiny zaraďujeme aj Zásady medzinárodných obchodných zmlúv vypracované
Medzinárodným ústavom pre zjednotenie súkromného práva so sídlom v Ríme (ďalej len "UNIDROIT") ako
súbor pravidiel "softlaw", tzn. nezáväzných prameňov práva.6) Napriek tomu,
že nejde o právne záväzné normy, sila ich presvedčivosti je veľká a ovplyvňujúca súčasnú judikatúru
a legislatívu v oblasti medzinárodných obchodných transakcií;
-
všeobecné princípy medzinárodného práva - niektorí autori ich zaraďujú pod kategóriu
, iní ako samostatný prameň medzinárodného obchodného
práva.7) Patria medzi ne napr. , dobrá viera a poctivé konanie a i. Väčšinu z nich je možné nájsť takmer vo všetkých
národných právnych systémoch.
lex mercatoria
pacta sunt servanda
, rebus sic
stantibus
II. Medzinárodné obchodné právo - samostatný právny
systém?
Pri určovaní povahy medzinárodného obchodného práva je vhodné vziať do úvahy širokú škálu
zdrojov zahŕňajúcu prejavy odborníkov, pravidlá a normy medzinárodných organizácií, ako aj moderné
novelizácie práva. V centre pozornosti sa však stále vynára otázka, či tieto a ďalšie pramene
medzinárodného obchodného práva vytvárajú autonómny právny systém, ktorý si strany môžu zvoliť za
rozhodné právo, alebo naopak, či ich strany môžu len inkorporovať do textu zmluvy v rozmedzí, v akom
neodporujú kogentným normám národného a medzinárodného práva. Predostretá diskusia úzko súvisí aj s
vyššie zmieneným , nakoľko veľká časť autorov stotožňuje práve pojem
lex mercatoria
lex
mercatoria
s medzinárodným obchodným právom.Za účelom zodpovedania uvedenej otázky francúzsky prof. Gaillard uvádza nasledovné znaky,
ktoré by mal vykazovať každý samostatný právny systém:8)
a)
kompletnosť
- znamená schopnosť daného systému poskytnúť odpoveď na všetky
prípadné právne otázky, ktoré sa môžu medzi stranami vyskytnúť, a to aj v prípade využitia
všeobecných princípov, na ktorých daný systém spočíva;b)
štruktúrovanosť
- predstavuje organizovaný súbor pravidiel s rôznou úrovňou
všeobecnosti a úzkymi väzbami medzi sebou. Dobrá štruktúrovanosť predstavuje kľúč na pochopenie
systému, jeho logiky a hodnôt, a tiež na správnu interpretáciu jeho pravidiel;c)
schopnosť vyvíjať sa
- je nevyhnutá na reflektovanie potrieb spoločnosti,
ktorá sa daným právnym systémom spravuje;d)
predvídateľnosť
- umožňuje stranám odhadnúť predpokladaný výsledok ich
sporu.Na základe uvedeného by bolo možné vyvodiť záver, že medzinárodné obchodné právo spĺňa
všetky vyššie stanovené kritériá, a preto môže byť považované za samostatný právny systém, ktorý v
aplikačnej praxi vykonáva rovnakú funkciu ako vnútroštátny právny systém.
Na druhej strane by však právo, resp. právny systém, podľa tradičnej teoretickoprávnej
koncepcie malo vykazovať i nasledovné znaky:9)
i)
štátom stanovenú alebo uznanú formu práva
, t.j. štát presne určí podmienky
platnosti právnych predpisov;ii)
monizmus práva
, t.j. v určitej spoločnosti alebo štáte platí jedno
právo;iii)
a posledný, najdôležitejší znak,
štátne donútenie
.V zmysle vyššie uvedených podmienok tradičnej teoretickoprávnej koncep
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
