K storočnici narodenia vzdelanca Štefana Lubyho

Tak teda prišiel sviatok. Traja králi roku 1910. Azda i s nimi dníčok po tom, čo do života na Liptove uvítali aj Štefana Lubyho. A veru, bol to výkrok do svetla, o ktorom sa vtedy na Slovensku sotva čosi tušilo. Narodený, našťastie, zostal intenzívne verný rodnej hrude a venoval jej hovorené, ako i písomné posolstvo, a viac než vlastivedné svedectvo.

Hoci sa údaje o počte jeho prác v rôznych sumarizačných zdrojoch trochu rozchádzajú, zhodujú sa v konštatáciách potvrdzujúcich obsahovú bohatosť a rozmanitosť rozsiahleho diela zahŕňajúceho niekoľko stoviek titulov. Za cenu istého zjednodušenia smerovaného na adresu zamerania textov pochádzajúcich od najvýznamnejšieho právnika, aký v 20. storočí v slovenskom prostredí pôsobil, prichodí glosátorom diela konštatovať, že v ňom tematicky prevláda autorov záujem o problematiku súkromnoprávnej proveniencie. Ilustrovať to aspoň jedným z jeho diel značí siahnuť po prameni poznatkov viacerých generácií, totiž po vyše päťstostranovej monografii Dejiny súkromného práva na Slovensku (1946), ktorá z hľadiska utvorenia si predstavy o množine monografických knižných publikácií predstavuje sotva zameniteľný moment v plejáde štvrť stovky ďalších titulov. Širokospektrálny záujem zároveň priniesol aj isté zaostrenie na občianske právo a špecifický interes o status autora a objaviteľa, ako aj všeobecnejší postoj zaujatý v konfliktológii ním obývaného času a priestoru. Spočíval v hravom vyvážení vtedajších, vo viacerých ohľadoch dobovo dominantných predstáv o tom, že vlastníctvo je vecou straníckym monolitom dirigovaného štátu dobre temperovanou množinou subjektívnych práv indivídua.

Ambíciou tohto príspevku rozhodne všaknie je podávanie prehľadu prác Štefana Lubyho, ale snáď skôr odkaz na dojmológiu z čias jeho pôsobenia na určitom pracovisku. Avšak na tomto mieste trochu ešte popremosťujem takú podobizeň i dobovými odkazmi na niekdajšiu prelomovosť ním podporovaného projektu individuálneho (osobného) vlastníctva bytov, či ním úspešne rozpracovanej koncepcie zodpovednosti štátu za škodu. A prv než pripomeniem vstup na pôdu Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, považujem za potrebné zdôrazniť, že rodák z Liptovského Hrádku sa naznačenými témami i mnohými ďalšími otázkami, vrátane misie, ktorá akoby mimochodom spočívala v tom, že i na Slovensku bola založená právna komparatistika, zaoberal v časoch svojich aktivít akcelerovaných v rámci SAV. A i v zmysle vety o stálom utváraní významu k tomu patrí prinajmenej tiež evokovať aj rokmi rednúce spomienky čoraz menej početných kruhov vôkol vtedajšej Medzinárodnej akadémie de droit comparé a Association internationale des sciences juridiques.

Dá sa to povedať asi aj takto: Deň Ústavy Slovenskej republiky, ktorý pripadá na prvý se