Kolektívne žaloby v spotrebiteľských veciach - terra incognita v Slovenskej republike? Kolektívne žaloby a podmienky konania - 1. časť.

In the present paper author deals with issues of collective redress mechanisms in general and explains different forms of such mechanisms, its function and purpose. Author also provides answers to specific question of collective redress mechanisms such as or principle, conditions of eligibility of entities to bring collective action, protection of good reputation of defendant, information to the public about collective redress action and certification of collective lawsuit. In The Slovak Republic it is considering about adoption of legislation that will regulate collective redress mechanism in comprehensive manner, whereas as present in The Slovak Republic it does not exist compensatory collective redress. Because of possible abusing of collective actions author proposes an appropriate system for The Slovak Republic.

Autor sa v predkladanom článku¹⁾ venuje problematike kolektívnych (hromadných) žalôb v spotrebiteľských veciach. V prvých štyroch kapitolách príspevku je jeho cieľom poskytnúť prehľad konania o takýchto žalobách všeobecne, pričom v nasledujúcich kapitolách autor upriamuje pozornosť na konkrétne otázky konania, ako sú problematika aktívnej legitimácie na podanie žaloby; systém , resp. ; informovanie dotknutých spotrebiteľov o podaní takejto žaloby a fáza pripustenia žaloby súdom. Na tento príspevok nadväzuje ďalší, ktorý sa bude zaoberať možnými požadovanými nárokmi v konaní o kolektívnej žalobe, účinkami rozsudku vydanom v kolektívnom procese, financovaním kolektívnej žaloby a prípadmi s cezhraničným prvkom v rámci Eú. Keďže komplexné zakotvenie kolektívnej ochrany spotrebiteľov je cieľom zákonodarcu vzhľadom na Návrh Stratégie spotrebiteľskej politiky na roky 2014 - 2020, schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 502/2014 a Návrh Legislatívneho zámeru Spotrebiteľského zákonníka, v článku predkladáme možné riešenia pre Slovenskú republiku. Treba mať na pamäti, že ide o zložitú problematiku, ktorá si vyžaduje premyslenú a pomerne podrobnú právnu úpravu,²⁾ pričom veríme, že tento príspevok môže byť hodenou rukavicou pre ďalšiu diskusiu ohľadom tejto témy.

Kolektívne mechanizmy nápravy môžu byť veľmi efektívnym a účinným prostriedkom zlepšenia práv spotrebiteľov. Všeobecne možno konštatovať, že tieto mechanizmy sú zmysluplné tam, kde by náklady na individuálne vedené prípady mohli odrádzať jednotlivcov od toho, aby sa obracali na súdy, pričom ich cieľom je predchádzať protiprávnemu konaniu a ukončovať ho a tiež uspokojiť majetkové nároky poškodených subjektov.

Rozoznávame rôzne formy kolektívnych mechanizmov nápravy. Môžeme hovoriť o variante, keď sa do jedného konania spojí viacero individuálnych konaní, ktoré majú rovnaký alebo obdobný skutkový základ. Ďalším variantom je situácia, keď sa konanie právneho subjektu vzťahuje na určitú množinu osôb, pričom vo svojom mene, ako aj v mene celej tejto množiny osôb podá žalobu subjekt, ktorý je konaním protistrany tiež dotknutý. Napokon môže nastať situácia, keď žalobu podá subjekt, na ktorého sa konanie protistrany nevzťahuje, pričom tento subjekt podá žalobu v mene dotknutých osôb. Takýmto žalujúcim subjektom môže byť orgán verejnej moci alebo špecifický súkromnoprávny subjekt (v prípade spotrebiteľských sporov napríklad spotrebiteľská organizácia). Uvedené tri varianty môžeme podradiť pod definíciu ³⁾ Ak by žalobu podal osobitný subjekt, na ktorého sa konanie protistrany nevzťahuje, avšak nie v mene dotknutých subjektov, ale vo svojom mene za dotknuté osoby, hovoríme tu o ⁴⁾ V prípade reprezentatívnych žalôb smerujú požadované majetkové nároky nie poškodeným, ale priamo tomuto osobitnému subjektu, ktorý má povinnosť použiť vysúdené nároky na zlepšenie spotrebiteľskej ochrany, prípadne smerujú do príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu, závisiac od charakteru žalujúceho subjektu. Niekedy sa pod pojem reprezentatívne žaloby zaraďuje aj posledný variant uvedený vyššie v rámci skupinových žalôb.⁵⁾ Osobitným prípadom je variant, podľa ktorého v prípade veľkého počtu žalôb smerujúcich voči tomu istému žalovanému na základe rovnakých skutkových okolnosti, osobitne určený súd z nich vyberie a prejedná jeden modelový prípad, pričom rozhodnutie v ňom sa vzťahuje aj na všetky ostatné konania, ktoré sú počas prejednania modelového prípadu prerušené, a následne po vynesení rozhodnutia v modelovom konaní sa v nich pokračuje.⁶⁾ Zastrešujúcim pojmom na všetky tieto prípady je (všeobecne tu tiež hovoríme o kolektívnych mechanizmoch nápravy). Treba však povedať, že terminológia nie je ustálená, napokon v podmienkach SR môžeme hovoriť len o počiatkoch kolektívnych mechanizmov nápravy v spotrebiteľských veciach. Ako tvrdí Csach, právny poriadok môže ⁷⁾ Winterová definuje hromadnú žalobu ako ⁸⁾ a ďalej ju člení na súkromnú žalobu (resp. skupinovú, keď je žalobca sám aktívne legitimovaný, pričom uplatňuje svoje právo, ale aj s účinkami pre iných),⁹⁾ spoločenskú žalobu (resp. spolkovú, ktoré je podávaná súkromnoprávnymi právnickými osobami v prospech dotknutej skupiny) a verejnú žalobu (podávaná orgánmi verejnej moci v prospech dotknutej skupiny).¹⁰⁾ Rovnako aj Smolík považuje za všeobecný pojem hromadnú žalobu.¹¹⁾ V rámci kolektívnych mechanizmov nápravy možno spomenúť ešte situáciu, keď sa skupina jednotlivcov pripojí k trestnému stíhaniu, požadujúc súkromnoprávne nároky v dôsledku spáchania trestného činu.¹²⁾

Inštitút hromadných žalôb je známy najmä z prostredia USA (tzv. class action), Európska únia sa však bráni príliš liberálnej úprave class action v takej podobe, ako ju poznáme z USA, keďže americká právna úprava je charakterizovaná absenciou pravidla náhrady trov konania podľa úspechu vo veci; ďalej postupom sprístupňovania dokumentov, ktorý umožňuje náhodné získavanie kompromitujúcich informácií; náhradou škody s represívnou funkciou a princípom . Takáto koncepcia v súhrne nie je vlastná európskemu prostrediu a neminimalizuje riziko zneužitia tohto inštitútu.¹³⁾ Zároveň však možno povedať, že neexistencia právnej úpravy týkajúcej sa konaní o kolektívnych žalobách (s možnosťou požadovať majetkové nároky) je v západnej Európe raritou.¹⁴⁾ Pokiaľ ide o oblasť kolektívnych mechanizmov nápravy na Slovensku, ako aj v Českej republike, sme tu obutí ešte len v detských topánkach.

Na tomto mieste je nevyhnutné zamyslieť sa nad rozlíšením pojmov kolektívna ochrana práv a ochrana kolektívnych práv,¹⁵⁾ pričom oba môžeme podradiť pod pojem kolektívne mechanizmy nápravy, resp. pod pojem kolektívny proces (konanie o kolektívnych žalobách). .¹⁶⁾ Primárnym cieľom ochrany kolektívnych práv je presadenie kolektívneho záujmu (možno povedať, že až verejného záujmu) na riadnom dodržiavaní práv všeobecne voči všetkým potencionálne dotknutým subjektom. Tak napríklad v spotrebiteľských veciach môžeme pod ochranu kolektívnych práv zaradiť konanie o žalobe spotrebiteľského združenia voči podnikateľovi, v ktorej sa žiada, aby sa porušiteľ zdržal konania, ktoré poškodzuje práva spotrebiteľov, pričom podnikateľ koná rovnako (plošne) vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom, s ktorými v právnom zmysle slova prichádza do kontaktu. Teda potencionálne sú ohrození všetci členovia spoločnosti, ak budú so žalovaným podnikateľom konať ako spotrebitelia. Nejde tu teda o spoločné uplatnenie viacerých individuálne spočítaných práv, ale o abstraktnú ochranu spotrebiteľských práv (bez ohľadu na konkrétne prípady). V právnom poriadku SR máme zakotvenú ochranu kolektívnych práv v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení (ďalej ako "zákon o ochrane spotrebiteľa), ako aj prostredníctvom konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach v § 301 až § 306 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako "Civilný sporový poriadok). Na druhej strane, kolektívnou ochranu práv bude konanie o žalobe na náhradu škody (prípadne aj iných nárokov) v prospech viacerých spotrebiteľov, ktorí boli dotknutí konaním podnikateľa, pričom žalobným petitom bude nahradenie škody pre týchto poškodených spotrebiteľov v zmysle kumulácie jednotlivých nárokov dotknutých spotrebiteľov na náhradu škody. Kolektívne teda uplatňujeme individuálne práva, resp. práva jednotlivých spotrebiteľov.

Teda možno hovoriť o hromadných žalobách s možnosťou požadovania majetkových nárokov v prospech poškodených (náhrada škody, bezdôvodné obohatenie, primerané finančné zadosťučinenie), ako aj o hromadných žalobách na zdržanie sa protiprávneho konania bez možnosti požadovať majetkové nároky.

Hromadné žaloby sú využívané napríklad v oblasti nekalej súťaže, ochrany spotrebiteľa, životného prostredia, zákazu diskriminácie, ochrany osobných údajov, často sa kolektívna ochrana práv využíva pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej vadným výrobkom. V predkladanom príspevku sa zaoberáme problematikou hromadných žalôb z hľadiska ochrany spotrebiteľa, čo však neznamená, že mnohé z otázok konania o hromadnej žalobe nebude možné použiť aj na iné ako spotrebiteľské veci.¹⁸⁾

V prípade ochrany práv spotrebiteľov majú hromadné žaloby veľký význam, pokiaľ ide o dosiahnutie poctivejšieho trhového prostredia vo vzťahu k spotrebiteľom. Máme tu na mysli . Aj z tohto dôvodu súvisia hromadné žaloby na riadnom a poctivom konaní podnikateľov, a teda na vysokej úrovni spotrebiteľských práv v spoločnosti, ktoré sú nielen zakotvené zákonom a ním deklarované, ale zo strany podnikateľov aj dodržiavané. Prostredníctvom hromadných žalôb sa presadzuje kolektívny záujem, teda nie čisto záujem súkromnoprávny (a to najmä v prípade ochrany kolektívnych práv). Treba dodať, že uplatňovanie ochrany kolektívnych práv sa zabezpečuje nielen súkromnoprávnym presadzovaním práva, ale aj prostriedkami verejného práva, ide tu teda o koexistenciu pôsobenia súdov, ako aj správnych orgánov.²⁰⁾ V nadväznosti na to Smolík uvádza, že tu môže dochádzať k ohrozeniu alebo porušeniu práv zo strany subjektu vystupujúceho v pozícii globálneho hráča, ktorý svojím konaním nezasahuje len do súkromného práva, ale porušuje aj verejný záujem.²¹⁾ Aktuálnosť otázky kolektívnych žalôb je teda tiež dôsledkom . Na jednej strane ako spotrebitelia máme v západnej časti sveta čoraz väčší materiálny komfort, na druhej strane rozmanitý a bohatý trh výrobkov a služieb (masová produkcia) so sebou prináša aj hromadné porušovanie práv a potrebu kolektívnych mechanizmov nápravy.

Ako sme už uviedli, konania o kolektívnych žalobách môžu byť v spotrebiteľských veciach veľmi efektívnym prostriedkom, a to v prípadoch nízkej výšky nárokov jednotlivých spotrebiteľov. Vtedy spotrebiteľ rezignuje na individuálne uplatňovanie svojej pohľadávky, keďže existuje riziko náhrady trov konania v prípade neúspešnosti, platenie odmeny advokátovi a nezanedbateľným faktom je aj spotreba času a snahy spotrebiteľa, to znamená, že vzhľadom na výšku pohľadávky nie je individuálne uplatnenie nároku z hľadiska spotrebiteľa účelné.²²⁾ Na druhej strane však rezignácia spotrebiteľov v súhrne prináša nezákonný zisk podnikateľa, pričom jeho výška záleží od počtu dotknutých spotrebiteľov. V prípade veľkých spoločností môže ísť o zisk pohybujúci sa v miliónoch eur.²³⁾ Z uvedeného vyplýva, že

Kolektívne nápravné mechanizmy znamenajú aj odbremenenie súdov od rozhodovania stoviek až tisícov zhodných nárokov založených na obdobných skutkových okolnostiach a

Pokiaľ ide o ochranu kolektívnych práv spotrebiteľov (resp. kolektívnych záujmov spotrebiteľov), treba dať do pozornosti smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (ďalej aj ako "smernica o súdnych príkazoch"), ktorú sme implementovali do nášho právneho poriadku prostredníctvom § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a prostredníctvom konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach upravenom v § 301 až 306 Civilného sporového poriadku.²⁴⁾ Ako vyplýva z Návrhu Stratégie spotrebiteľskej politiky SR na roky 2014 - 2020²⁵⁾ a Návrhu Legislatívneho zámeru Spotrebiteľského zákonníka, ktorý bol dňa 14. októbra 2016 predložený do medzirezortného pripomienkového konania,²⁶⁾ Slovenská republika si kladie značné ciele v oblasti kolektívnych mechanizmov nápravy, pričom z týchto materiálov vyplýva, že neostane len pri ochrane kolektívnych práv spotrebiteľov, ako je to dnes, ale legislatívne upravená bude aj kolektívna ochrana práv spotrebiteľov, t.j. má dôjsť ku komplexnej úprave hromadných žalôb v SR. V súčasnosti nie je v podmienkach SR možné kolektívne uplatňovanie majetkových nárokov v prospech spotrebiteľov. Na druhej strane však treba povedať, že právna úprava v Slovenskej republike bola aj pred prijatím nového Civilného sporového poriadku na vyššej úrovni ako právna úprava v Českej republike, ktorá je v tomto smere viac ako problematická.²⁷⁾

Kolektívne mechanizmy nápravy v prípade porušenia spotrebiteľských práv sa stávajú tiež oblasťou, v ktorej sa angažuje Európska únia.²⁸⁾ Môžeme povedať, že činnosť Eú zasahuje aj do procesnej roviny ochrany spotrebiteľa, keďže Eú má za to, že tieto kolektívne mechanizmy môžu prostredníctvom súdnej ochrany. Na druhej strane sa môže zdať, že vývoj na úrovni Eú je v tomto smere pomalý, treba mať však na zreteli možnosti európskeho zákonodarcu v danej oblasti (dodržanie princípu subsidiarity a proporcionality) a takisto platí, že predmetná oblasť si vyžaduje riadne posúdenie, ktoré zo spôsobov kolektívnych mechanizmov sú v rámci Eú vhodné, keďže v prípade nepremyslenej úpravy je tieto mechanizmy možné zneužiť (poškodenie dobrého mena žalovaného; poškodenie individuálnych práv samotnej skupiny, v prospech ktorej sa žaluje a s tým súvisiace presadenie nečestných záujmov žalobcu podporené napríklad aj nevhodnou právnou úpravou náhrady trov konania). V členských štátoch Eú je v dôsledku spomenutej smernice 2009/22/ES²⁹⁾ daná možnosť podania zdržovacej žaloby v rámci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, pričom smernica 2009/22/ES tiež predpokladá vytvorenie zoznamu oprávnených subjektov na podanie žaloby v prípade porušenia kolektívnych záujmov spotrebiteľov s cezhraničným prvkom.³⁰⁾ Na úrovni Eú teda nájdeme úpravu ochrany kolektívnych práv spotrebiteľov (resp. ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov), no na druhej strane v krajinách Eú je veľmi rôznorodá úprava požadovania majetkových nárokov v súvislosti s porušením práv spotrebiteľov, pričom v mnohých krajinách vrátane Slovenskej republiky takáto úprava neexistuje. Európska únia preto zvažuje rôzne metódy