Kontrola kriminality policajtov - vyváženosť prevencie a represie

Control of crime among the police - balance of prevention and repression. The aim of this scholarly article is to advert on possibilities how to flexible control the delinquency of police officers. The control should be based on a balance between repression and prevention of crime committed by police officers. This kind of control should originate from coordinated influence on causes and conditions, which support the formation of this delinquency, to prevent, to remove or to eliminate it. The emphasis is set on the social, situational and victimization prevention and from them arising forms, methods and possibilities of practical realization of the prevention of the delinquency committed by police officers. At the level of practical implementation of prevention is it important to come out from the three-level system of crime prevention. This system includes a national, regional and local level. Special place belongs also to the international cooperation in crime prevention of police officers, which should be basically introduced by the orientation of Slovak Republic in the field of connecting all particular places dealing with prevention in order to establish a system of mutual exchange of information and experiences. The conclusion outlines key priorities, which could be named as concrete actions in the field of social and situational prevention and their interconnetion especially at the regional level. Finally are described conditions, whose improvement in relation to prevention activities will possibly lead to qualitative development of prevention activities of the Ministry of Interior of the Slovak Republic.

Nárast nových sofistikovaných foriem, metód a prostriedkov umožňujúcich páchanie trestnej činnosti policajtov si vyžaduje reakciu na tieto nové formy páchania trestnej činnosti. Preto sa musia prostriedky a metódy objasňovania trestnej činnosti policajtov meniť podľa potrieb praxe. To znamená, že ak chceme predchádzať trestnej činnosti policajtov, je nevyhnutné aktivity smerovať predovšetkým do oblastí preventívneho charakteru. Prevencia nie je móda, ale nevyhnutnosť.

Z doterajšej praxe vyplýva, že objektívne a subjektívne príčiny trestnej činnosti policajtov sa v konkrétnych prípadoch vzájomne kombinujú, pričom ich vznik limitujú situačné podmienky umožňujúce spáchanie konkrétneho trestného činu. Podmienky, ktoré najčastejšie vedú k porušovaniu zákonov, resp. umožňujú páchanie trestnej činnosti policajtmi, je možné do určitej miery zovšeobecniť. Ide predovšetkým o nedostatočnú kontrolnú a výchovnú činnosť zo strany priamych nadriadených na všetkých stupňoch riadenia a ich slabú riadiacu činnosť (systém výberu do funkcií, príprava personálnych rezerv), nedostatočné používanie všeobecne záväzných a interných právnych predpisov v praktickom výkone služby, prípadne zhovievavosť najbližšieho okolia policajta.

Aktuálnosť riešenia problematiky trestnej činnosti policajtov spočíva v tom, že v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sú preventívne programy zamerané prevažne na preventívnu prácu s mládežou a rizikovými skupinami obyvateľstva. Prevencia trestnej činnosti policajtov je riešená "generálnou prevenciou", to znamená prevenciou prostredníctvom trestného práva, ktorá sa zakladá na odstrašujúcom účinku trestu. Represia a prevencia kriminality policajtov musí vyvážene reagovať najmä na aktuálnu a závažnú tému, ktorá má právom ambíciu prispieť k riešeniu problematiky negatívneho spoločenského javu - korupcie vo vlastnej práci jedného zo subjektov - ochrancov zákona, policajtov Policajného zboru.

Príčiny a podmienky páchania trestnej činnosti policajtov je možné najhodnovernejšie aplikovať v prípade trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorý býva pomerne často páchaný v jednočinnom súbehu s iným trestným činom. Pojem zneužitie právomoci odkazuje na skutočnosť, keď policajt použil svoju právomoc na dosiahnutie iného cieľa ako toho, kvôli ktorému mu bola táto právomoc zverená. Keďže ide o dosť veľký rozsah právomocí, ktorými sa zasahuje do slobody osoby a jej práv, a policajt zaradený na úseku služieb (napríklad dopravná polícia, poriadková polícia, hraničná a cudzinecká polícia), je možné určiť oblasti, kde najčastejšie dochádza k páchaniu tohto trestného činu:

Analýzou príčin a podmienok trestnej činnosti policajtov za obdobie rokov 1996 až 2012¹⁾ možno vo všeobecnosti konštatovať, že tieto sa približujú v subjektívnej rovine príčinám páchania trestnej činnosti ostatných páchateľov. Rozdiely sú markantné len v objektívnej rovine podmienok páchania trestnej činnosti, pričom ich určujúcim prvkom je špecifické postavenie policajta, ktorý participuje na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená.

Medzi najmarkantnejšie príčiny páchania trestnej činnosti policajtov je možné označiť "snahu policajta o vlastný majetkový či iný prospech" a "snahu o získanie výhod pre blízke osoby" (napr. získanie pracovného miesta). Súčasne však je potrebné poukázať aj na ďalšie relevantné príčiny, ktorými môžu byť najmä:

Ako ukazuje prax, vznik jednotlivých príčin limitujú aj podmienky, ktoré vytvárajú možnosti k spáchaniu konkrétneho trestného činu. Podmienky, ktoré najčastejšie viedli k porušovaniu zákonov, resp. umožňovali spáchanie trestnej činnosti policajtmi v sledovanom období sú síce pre každý konkrétny prípad charakteristické, avšak do určitej miery ich možno zovšeobecniť. Za podmienku najaktuálnejšiu a najintenzívnejšie podporujúcu trestnú činnosť policajtov je možné označiť "Pocit nízkeho finančného ohodnotenia práce policajtov v porovnaní s inými" a "Porovnávanie vlastnej životnej úrovne so životnou úrovňou iných". Tieto podmienky sú medzi policajtmi chápané ako akési seba ospravedlňovanie trestnej činnosti, ktoré vyplýva z porovnávania so stratami, vyvolanými chybami vo vlastnom spoločenskom prostredí", to znamená, že nedostatky v riadení a fungovaní útvaru, rezortu, či c