Kriminologické návraty k prof. Vojtechovi Hatalovi (17.4.1930-21.11.1985)

Ide o upravený a doplnený text referátu, ktorý autor pod názvom predniesol 19. marca 2010 na medzinárodnej vedeckej konferencii "Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2010" konanej v Častej -Papiernické.

Vojtech Hatala sa narodil 17. apríla 1930 v Trnave, po ľudových školách v Trnave a Žiline (1936 - 1941) študoval na gymnáziu v Žiline (1941 - 1948) a na Právnickej fakulte S U v Bratislave (1948- 1952). Po absolvovaní vysokoškolského štúdia v roku 1952 sa stal interným ašpirantom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a začal sa venovať vedeckému skúmaniu základných a najdôležitejších problémov teórie a praxe československého trestného práva. V štúdii z roku 1954 sa v súvislosti s problematikou subjektívnej a objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu zaoberal podstatou ohrozovacieho úmyslu.²⁾ V štúdii z roku 1955 sa zameral na problematiku v oblasti administratívneho trestného práva. Zásade zistenia objektívnej pravdy v trestnom práve venoval v roku 1956 štúdiu zásady.⁴⁾ V štúdii sa venoval problematike priameho, nepriameho a eventuálneho úmyslu v trestnom práve. V štúdii riešil otázku, či o motíve trestného činu možno uvažovať iba pri trestných činoch úmyselných alebo aj pri trestných činoch spáchaných z nedbanlivosti. Už v roku 1956 upútala záujem 26-ročného vedca problematika motívu trestného činu, ktorej skúmanie ho viedlo o desaťročie neskôr k napísaniu samostatnej monografie o nej, a ktorá zameriavala jeho pozornosť až do posledných dní jeho krátkeho, ale o to významnejšieho života.

V roku 1956 obhájil Vojtech Hatala prácou vedeckú hodnosť kandidáta právnych vied. Jedným z oponentov na konaní ojej udelenie, ktoré sa uskutočnilo 8. novembra 1956 na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, bol aj prof. Vladimír Solnař. Práca sa zaoberá rozborom legálnej definície pojmu obzvlášť priťažujúcich okolností (a s ním súvisiacich pojmov), jeho právnej úprave podľa platného československého trestného práva a sémantickému významu v kontexte štruktúr príslušných trestnoprávnych noriem. Venoval sa problematike priebehu príčinných súvislostí trestného činu, problematike pokusu trestného činu vo vzťahu k obzvlášť priťažujúcim okolnostiam a zavineniu (právnej úprave zavinenia a zásade zodpovednosti za zavinenie), a v súvislosti s problematikou omylu v trestnom práve skúmal aj rozpornosť (nesúlad) predstáv páchateľa so skutočnosťou. Analyzoval vzťah obzvlášť priťažujúcich okolností k všeobecne priťažujúcim okolnostiam, vzťah obzvlášť priťažujúcich okolností (ich druhov) k úprave skutkových podstát trestných činov, otázku súbehu trestných činov a zhodnotenia obzvlášť priťažujúcich okolností pri výmere trestov.

Štúdie a z roku 1957 skúmajú vzťah pokusu (kvalifikovaného i nespôsobilého) ku skutkovej podstate trestného činu a otázku zavinenia účastníka trestného činu. Zavineniu v trestnom práve venoval Vojtech Hatala aj svoju druhú monografiu z roku 1961, v ktorej skúmal okrem problematiky zavinenia (jeho druhov) aj zásadu zodpovednosti za zavinenie, zavinenie pri pokuse o trestný čin, hranice ohrozovacieho úmyslu a nedbanlivosti. Štúdia obsahovala poznámky k osnove všeobecnej časti (nového) trestného zákona.¹²⁾ Kritická štúdia ¹³⁾ z roku 1964 priniesla kritickú analýzu niektorých problémov noetiky (teórie poznania) a etiky trestného práva. Vojtech Hatala tu kritizoval prekonanú a prežitú ideológiu z obdobia kultu osobnosti. Autoritatívny kult osobnosti podľa neho reprezentoval ťažko kontrolovateľnú moc, ktorá zneužívala právo a obmedzila vedecké poznanie dogmatizmom. Vojtech Hatala tu vyzýva sudcov k sudcovskej nezávislosti, zodpovednosti a prehlbovaniu právneho vedomia namiesto zneužívania práva. Štúdia z roku 1965 skúma pojmy: skutková podstata prípravy na trestný čin, spôsoby prípravy na trestný čin, úmyselné vytváranie podmienok pre trestný čin a spáchanie trestného činu. Vzhľadom na neskorší vývin v profesijnom živote Vojtecha Hatalu je zaujímavé uviesť, že 28. mája 1965 mal v Československom rozhlase prednášku na tému

Po obhájení vedeckej hodnosti kandidáta právnych vied v roku 1956