Kto môže niesť zodpovednosť za porušenie súťažného práva?

Osobná pôsobnosť v súťažnom práve. Singulárna a univerzálna sukcesia. Deliktuálna zodpovednosť a jej prechod v prípade zániku pôvodne zodpovedného subjektu. Test ekonomickej kontinuity v komunitárnom a národnom súťažnom práve. Zodpovednosť konzultačných spoločností. Zodpovednosť v rámci ekonomickej skupiny.

Akokoľvek by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ide o jednoduchú, možno až zbytočnú otázku, ktorú postačí zodpovedať na základe ustanovení o osobnej pôsobnosti príslušných súťažnoprávnych úprav, úprava osobnej pôsobnosti predstavuje len základné východisko v hľadaní odpovede na položenú otázku.

Zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zák. Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej ZOHS) vo svojom § 2 ods. 1 vymedzuje svoju osobnú pôsobnosť tak, že zákon sa vzťahuje na

Pod podnikateľom sa podľa § 3 ods. 2 ZOHS na účely tohto zákona rozumie podnikateľ podľa osobitného predpisu (§ 2 Obch. zák.),¹⁾ ďalej fyzická a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú, alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku.

Český ZOHS (zák. č. 143/2001 Zb. v znení neskorších prepisov) pre porovnanie viaže svoju osobnú pôsobnosť na súťažiteľov, pod ktorými sa podľa § 2 rozumejú fyzické a právnické osoby, ich združenia, združenia týchto združení a iné formy zoskupovania, a to aj v prípade, že tieto združenia a ich zoskupenia nie sú právnickými osobami, ak sa zúčastňujú hospodárskej súťaže alebo ju môžu svojou činnosťou ovplyvňovať, aj keď nie sú podnikateľmi. Z toho vyplýva, že osoba súťažiteľa nemusí vždy byť nositeľom právnej subjektivity, ani subjektivity deliktuálnej, teda spôsobilosti niesť zodpovednosť za porušenie právnych noriem. Pochopiteľne, v správnom konaní je nevyhnutné identifikovať takú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je nositeľom právnej subjektivity a môže za súťažiteľa niesť aj deliktuálnu zodpovednosť.²⁾

Obe súťažnoprávne úpravy teda rozširujú svoju osobnú pôsobnosť nad rámec vymedzenia pojmu podnikateľ podľa všeobecnej úpravy v obchodnom práve.

V komunitárnom súťažnom práve pracujú jednotlivé súťažnoprávne ustanovenia Zmluvy o ES (čl. 81, 82 čl. 86 a a nasl.), ale aj normy sekundárneho práva s pojmom podnik. Zmluva pritom neobsahuje legálnu definíciu tohto pojmu. Jeho vymedzenie sa preto spája s aplikačnou praxou, najmä Európskeho súdneho dvora, ktorá tenduje k širokému chápaniu tohto pojmu. Ten totiž zahŕňa v jej poňatí nielen obchodné spoločnosti či združenia podnikateľov, alebo iné subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť, ale aj entity, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Pod pojem podnik preto patria nielen štátne orgány vykonávajúce obchodné aktivity, štátne a verejnoprávne podniky, obce, ale aj obchodné spoločnosti, družstvá, živnostníci, iné samostatne zárobkovo činné osoby, ich združenia, atď. Kriteriálna je pritom z hľadiska pojmu podnik povaha jeho činnosti, nie povaha samotnej entity.³⁾

Z porovnania koncepcie osobnej pôsobnosti v národných súťažnoprávnych úpravách SR i ČR s komunitárnou právnou úpravou teda jednoznačne vyplýva, že kým slovenský i český zákon viaže svoju osobnú pôsobnosť na podnikateľa či súťažiteľa, komunitárne právo vymedzuje svoju pôsobnosť pojmom podnik. Pod podnikom sa pritom v zmysle § 5 Obchodného zákonníka rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Podnikom sa teda rozumie "určitý celok podnikateľskej činnosti vykonávanej v rámci jedného podnikateľského subjektu. Podnik v tomto zmysle tvoria podnikateľom jednotne organizované činnosti, vykonávané za účelom dosiahnutia zisku. Podnik ako organizovaná činnosť má svoju materiálnu bázu (výrobné zariadenia, materiál určený na spracovanie a pod.) Má však aj osobnú zložku, ktorú tvorí organizovaná činnosť pracovného kolektívu. S podnikom je spätý aj rad nehmotných práv, ktoré sú zahrňované do celkovej hodnoty podniku".⁴⁾

Základným princípom pri posudzovaní zodpovednosti za protiprávne konanie je, že protiprávne konanie možno pripísať a sankciu uložiť len tomu subjektu, ktorý sa protiprávneho konania dopustil. ZOHS ani iný právny predpis nerieši situáciu precho