Mantra zabezpečovania riadneho chodu ústavných orgánov

Prezident má svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Aj keď ústava v čl. 101 ods. 1 používa v súvislosti s ústavným orgánom množné číslo, predpokladám, že prezident nemusí čakať, kým v tom istom momente nebudú riadne fungovať aspoň dva ústavné orgány, a zabezpečovanie riadneho chodu je možné uplatniť aj na jeden ústavný orgán.

Už trochu náročnejšie je uchopiť, čo je presne ústavný orgán. Za ústavný orgán pokladám taký orgán, ktorý je ústavou alebo ústavným zákonom buď priamo zriadený, alebo ktorého postavenie ústava aspoň rámcovo upravuje. Iba samotnú zmienku o existencii nejakého orgánu v ústavealebo ústavnom zákone nepokladám za dostatočnú na to, aby mohol byť takýto orgán považovaný za ústavný.

Ak má prezident svojím rozhodovaním zabezpečovať riadnych chod ústavných orgánov, a to aspoň, resp. čo aj jedného ústavného orgánu, bez bližšieho vymedzenia ktorých ústavných orgánov, tak je možné povedať, že všetkých, resp. každého ústavného orgánu, a to nielen tých, ktoré sú vo výkonnej moci, ako je aj prezident, resp. tých, ktorých prezident menuje a odvoláva, ale všetkých, či každého ústavného orgánu nezávisle od toho, aký konkrétny vzťah má prezident k tomuto ústavnému orgánu.

Miera zapojenia prezidenta do zabezpečovania riadneho chodu ústavných orgánov v takejto situácii je rozdielna a závisí od toho, aké konkrétne nástroje ústava, ústavné zákony, či iné zákony zverujú prezidentovi vo vzťahu k ústavnému orgánu, ktorý nefunguje riadne, a aké ústavné vzťahy medzi prezidentom a dotknutým ústavným orgánom existujú. To, do akej miery v stave narušenia riadneho chodu určitého/nejakého ústavného orgánu vie postupom podľa čl. 101 ods. 1 ústavy zasiahnuť prezident a svojím rozhodnutím zabezpečiť riadny chod tohto ústavného orgánu, je tak funkciou toho, aké konkrétne právomoci má prezident voči tomuto ústavnému orgánu a aké rozhodnutie vie na ich základe uskutočniť.

Možno si oprávnene položiť otázku, ako dokáže prezident zabezpečovať riadny chod verejného ochrancu práv, ktorý je nepochybne ústavný orgán, ak verejného ochrancu práv volí Národná rada na návrh aspoň 15 poslancov Národnej rady, po zvolení skladá sľub do rúk predsedu Národnej rady, Národnej rade predkladá každoročne správu o činnosti, Národnej rade predkladá v prípade potreby aj mimoriadnu správu a odvolať ho môže tiež iba Národná rada. Ani z ústavy a ani zo zákona upravujúceho postavenie a činnosť verejného ochrancu práv nevyplýva žiadne personálne alebo funkčné prepojenie prezidenta a verejného ochrancu práv, ktoré by predstavovalo právny základ pre zabezpečovanie riadneho chodu tohto ústavného orgánu prezidentom, napr. v situácii, ak by tento v dôsledku zlého zdravotného stavu dlhodobo nevykonával svoju funkciu.

Ešte výraznejšie je to v prípade Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie niektorých rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Ak tento výbor napr. nebude obsadený tak, ako ustanovuje ústavný zákon č. 254/2006 Z. z., resp. inak si nebude vykonávať svoje ústavné právomoci, nie je úplne zrejmé, ako bude prezident svojím rozhodovaním zabezpečovať jeho riadny chod.

Ústavné orgány v ústavnom systéme nechápem izolovane, práve naopak. Ústavný systém chápem ako dynamický štruktúrovaný systém, ktorého základom je ústava (ústavný systém je na nej postavený a z nej sa odvíja), ktorého obsahom sú vzťahy medzi jednotlivými subjektmi pôsobiacimi v ústavnom systéme dané ich právomocami a ich výkonom a ktorého vonkajším rámcom či plášťom je forma vlády. Ústavný systém je živý organizmus, ktorý sa prejavuje, a to tak dovnútra smerom k jeho jednotlivým subjektom, ako aj navonok smerom k spoločnosti a jej členom. Vnútorný alebo vonkajší prejav ústavného systému vyvoláva reakciu tak v samom ústavnom systéme, ako aj mimo jeho rámca, ktorá ďalej na ústavný systém pôsobí.

Pri ústavnom systéme tvorenom vzťahmi medzi jednotlivými ústavnými orgánmi iba ťažko môže nastať stav izolovaného neriadneho chodu jedného ústavného orgánu. Práve vnútorná štruktúra ústavného systému a vzájomné vzťahy medzi ústavnými orgánmi spôsobia, že neriadny chod nezostane izolovaný na jeden ústavný orgán, ale nevyhnutne sa bude prenášať na tie ústavné orgány, ktoré sú s ním vo vzťahu a cez tie postupne ďalej s potenciálom metastázovať celý ústavný systém.

Riadny chod ústavných orgánov tak znamená v podstate riadny chod ústavného systému. Súhlasím s názorom, že " "

Ďalšia otázka je, ako prezident zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov či ústavného systému. Ústava na to odpovedá, že svojím/jeho rozhodovaním.

Voľba slova "rozhodovanie" ústavodarcom, podľa môjho názoru, nebola najvhodnejšia. Prvoplánovo by totiž mohlo navodzovať dojem, že výsledkom rozhodovania prezidenta je nejaké formálne rozhodnutie, r