Melzer, Filip, Právní jednání a jeho výklad.

Pri pohľade na súčasnú právnu spisbu zaoberajúcu sa problémom výkladu právnych úkonov sa neubránime dojmu, že opis pravidiel výkladu sa obmedzuje na rekapituláciu (prípadne aj vysvetlenie) tých pravidiel, ktoré sú kodifikované v legislatívnej podobe, najmä v Občianskom či Obchodnom zákonníku. Zapadá prach nad staršími príspevkami Lubyho, podávajúceho zásadne odlišný výklad pravidiel výkladu právnych úkonov.¹⁾ Podľa Lubyho sa právny úkon má interpretovať (okrem využitia interpretácie gramatickej, logickej, systematickej či historickej) aj v súlade s metódou hodnotiacou. Hodnotiaca interpretácia sa podľa slov Lubyho usiluje zistiť zmysel prejavu vychádzajúc zo stanoviska, že strany konali s ohľadom na dané skutočnosti a v súhlase s tým, čo podľa všeobecného názoru a s ohľadom na dané okolnosti zodpovedá princípu slušnosti. Ďalej uvádza, že princípu slušnosti zodpovedajú najmä zásady:

Publikácia je predmetom recenzie prepojenej s recenziou inej práce toho istého autora pod názvom Prepojenie nie je náhodné. Obe publikácie predstavujú riešenie jedného grantového projektu, ktorého cieľom je nájsť jednotné prvky medzi výkladom právnych predpisov a právnych úkonov. Takýto zámer projektu dáva tušiť aj prístup autora k spracovaniu publikácie. Autor tým značne zjednodušuje následné čítanie oboch svojich kníh. Na druhú stranu tým ale podanú matériu do určitej miery komplikuje, a to najmä pre takého čitateľa, ktorý (ešte) nečítal jeho publikáciu Metodologie nalézaní práva. Úvod do právní argumentace.

Autor sa snažil formulovať svoju publikáciu podľa ideovej kostry predchádzajúcej publikácie. Prvú časť tvorí rozprava o právnom úkone, jeho náležitostiach, predmetom druhej časti je výklad právneho úkonu a tretia časť je venovaná otázke doplňovaniu zmluvy.

je tvorená úvahami o . Podľa autora (s. 54 a nasl.) pozostáva teleologické pozadie inštitútu právneho úkonu z dvoch princípov: z princípu autonómie vôle (referenčným kritériom je vôľa konajúceho) a z princípu právnej istoty, resp. princípu ochrany dobrej viery (referenčným kritériom je ochrana tretích osôb, resp. ich predstáv). Podľa autora ide dokonca o princípy ústavné, v zmysle ich ústavného zakotvenia (s. 97). Tieto princípy dáva do hodnotového protikladu, čím otvára potrebu ich vzájomného vyvažovania. Vyvažovanie medzi týmito princípmi sumarizuje nasledovne: