Modelový zákon o obchodných spoločnostiach - budúcnosť právnej regulácie obchodných spoločností?/(Inauguračná prednáška)

Vaše Spektability a Honorability,

uchádzam sa o Vašu pozornosť s cieľom presvedčiť Vás, že do kruhu múdrych, do kruhu znalcov práva môžem prisadnúť. Vypočujte si ma a posúďte ...

Uvedené znaky budú určujúce aj pre hľadanie odpovede na základnú otázku uvedenú v názve prednášky.

Ak sa máme zaoberať obchodnými spoločnosťami, je nevyhnutné si uvedomiť nasledujúce skutočnosti:

Rozmanitosť úpravy obchodných spoločností v Európe, ktorú vytvárajú právne rodiny⁴⁾ [ románska, germánska, anglická (angloamerická), severská (škandinávska)], naznačuje zložitosť výberu právnej rodiny, v rámci ktorej je komparácia uskutočňovaná.

Samotný predmet porovnávania (comparatum) nie je jednoduchý - aké spoločnosti budú vzájomne porovnávané? Vymedzenie v čl. 48 ods. 2 ZES je veľmi obsiahle: ⁵⁾

V súvislostiach s aktuálnym dianím na európskej scéne obchodných spoločností treba rešpektovať odlišné ponímanie statusu verejných spoločností a súkromných spoločností.⁶⁾

Dôraz budem v ďalšom klásť na spoločnosti s charakterom verejných spoločností, a to v kontexte ich cezhraničného pôsobenia na vnútornom trhu ES - ako to vyplýva aj z prehľadu sekundárneho komunitárneho práva v podobe smerníc i nariadení. Navrhovaná forma SPE sa bude aplikovať na súkromné akciové spoločnosti.

Vo vzťahu k takto vymedzenému predmetu sa objavujú následné otázky ako

Harmonizácia práva obchodných spoločností sa v podmienkach EHS datuje od začiatku 60. rokov 20. storočia.

Zmluva o založení EHS mala za cieľ dosiahnuť harmonický rozvoj ekonomickej aktivity naprieč Spoločenstvom. Jedným z prostriedkov bolo vytvorenie vnútorného trhu, a to zrušením prekážok voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu (Čl. 3 zmluvy).

Čl. 43 zmluvy upravuje právo usídľovania sa aj pre právnické osoby, vrátane (najmä?) obchodných spoločností.

Čl. 44 zmluvy ustanovuje právo pre Spoločenstvo harmonizovať oblasť usídľovania sa prostredníctvom smerníc, pričom v druhom odseku osobitne uvádza potrebu harmonizácie záruk pre ochranu spoločníkov a iných osôb.

Nadväzne na to bol určený hlavný dôvod harmonizácie, deklarovaný v preambulách relevantných smerníc, poskytnutie rovnakej ochrany spoločníkom a tretím stranám, vrátane veriteľov, a jeho uplatnenie v celom Spoločenstva.

Čl. 44 bol zakomponovaný do zmluvy na návrh Francúzska, ktoré reprezentovalo obavy veľkých členských štátov z javu, ktorý sa odohral v USA v 19. storočí, tzv. Delaware efekt, čo smerovalo v tom čase najmä k holandskej úprave obchodných spoločností.

V roku 1961 bol predstavený impozantný plán harmonizácie práva obchodných spoločností založený na čl. 44 zmluvy, z ktorého sa v období 1968 - 1989 schválilo 9 smerníc a jedno nariadenie . Viaceré z navrhovaných smerníc boli sformulované len do podoby návrhov, avšak bez prijatia Radou, neskôr EP (piata smernica o štruktúre verejných spoločností, deviata smernica o skupinách spoločností).

Z pohľadu práva obchodných spoločností v ČSFR, resp. následne SR, bolo rozhodujúce, že novelizácia Hospodárskeho zákonníka a následne Obchodný zákonník akceptoval vývoj na európskej scéne v niektorých smeroch už v texte kódexu v roku 1991 pri revitalizácii obchodných spoločností, napr. uvedením spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom ako korporácie sui generis.

Obdobie 1989 - 2001 bolo charakterizované stagnáciou práva obchodných spoločností a hľadaním zdrojov pre racionálne prehodnocovanie počiatočných zámerov. Prelomové rozhodnutia ESD vo veci Segers (C-79/85) a Centros (C-212/97), ktoré boli prijaté v tomto období, sa ešte neprejavili, naopak, interpretácia rozhodnutia vo veci Daily Mail (C-81/87) vo vzťahu k určovaniu podmienok "emigrácie" spoločností prostredníctvom cezhraničného premiestnenia sídla bola určujúca pri vymedzení slobody usídľovania sa právnických osôb.

Pre právnu úpravu SR v tomto období bolo signifikantné masívne prispôsobovanie právnej úpravy právu Spoločenstva, vykazovaných prostredníctvom tzv. tabuliek zhody, a to v stave platnej verzie smerníc, t.j. bez možnosti prihliadnutia na závery prebiehajúcich diskusií. V dôsledku toho niektoré inštitúty po aproximácii slovenského práva s ko munitárnym mali po istý čas v aplikačnej praxi negatívny účinok - napr. posunutie účinkov pozitívnej materiálnej publicity na skutočnosť publikovania oznámenia v Obchodnom vestníku malo za následok zníženie právnej istoty v období ďalších približne 3 mesiacov. Od januára 2002 do októbra 2004 sme mali aj zmiešanú úpravu sídla (zmenené znenie ustanovenie § 2 ods. 3 OBZ bez zmeny ustanovenia § 22 OBZ), čo malo význam aj vo vzťahu k európskej úprave.