Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Mutatio ipso iure so zreteľom na rímske právo a občianske zákonníky
Mutatio ipso iure so zreteľom na rímske právo a občianske zákonníky
Dr. h. c. prof. JUDr.
Peter
Blaho
CSc.
Katedra rímskeho a cirkevného práva, Trnavská univerzita v Trnave, Právnická
fakulta.
BLAHO, P.: Mutatio
ipso iure
so zreteľom na rímske právo a občianske zákonníky. Právny
obzor, 99, 2016, č. 1, s. 3 - 11.Mutatio
with regard to Roman law and civil codes.ipso iure
mutatio
, i.e. endurance of proprietary right
(ipso iure
usucapio
). Subject to the fulfilment of conditions of endurance, tenure (possessio
)
will be transformed into the ownership (dominium
ipso
iure
Key words:
endurance, usucapio, mutatio, ipso iure
, tenure, ownership, Roman
law, civil law1.
Rozhodujúci impulz, nepochybné východisko k danej téme, môžeme priamo vidieť v
právnej kategórii "spôsobilosť právne konať". Podľa všeobecnej teórie práva predstavuje spôsobilosť
právne konať podnietiť vlastným správaním buď pre seba, alebo pre iného vznik, zmenu alebo zánik
subjektívneho práva a subjektívnej právnej povinnosti, čiže inými slovami, má sa na mysli výkon
práva a povinnosti.1)
Ak sme povedali, že niekto môže vlastným konaním (správaním) spôsobiť "vznik", tak sme
rozumeli pod vznikom i "nadobudnutie" práva. Na druhej strane, ak sme hovorili o "zániku" práva, tak
sme nemysleli na samotný zánik práva, ale i na "stratu" práva. Pojmy "vznik" a "nadobudnutie" sa
majú k sebe ako pojmy "zánik" a "strata". Ak použijeme výraz "vznik", ako opozitum preň platí výraz
"zánik", ak použijeme slovo "nadobudnutie", ako protiklad preň platí slovo "strata". Ale môže
niekedy nastať situácia, že vzniku nezodpovedá "zánik", lež "strata" a naopak, že "nadobudnutiu"
nevyhovuje "strata", ale "zánik".2)
2.
V slovnom spojení "spôsobilosť právne konať" sú dôležité tri slová: vznik, zmena,
zánik. Doteraz sme si všimli dve z nich - vznik a zánik. Na prvý pohľad sa zdá, že im v ďalšom
budeme venovať pozornosť. Vôbec nie. Nás bude zaujímať pojem, ktorý sme doteraz nespomenuli, a to je
výraz "zmena" (.5)
mutatio
).3) Sloveso mutare
sa vyskytuje v
prameňoch rímskeho práva napríklad v známej parémii Nemo sibi ipse causam possessionis mutare
potest
4) alebo Minime sunt mutanda, quae interpretationem certam
semper habuerunt
Na začiatok možno povedať, že mutácia prinášajúca zmenu dosiahnutého právneho stavu
spôsobenú vlastným konaním je nám ľahostajná z toho dôvodu, že nedokážeme spoľahlivo očakávať, či
dôjde k zmene, či sa niečo transformuje, sublimuje, metamorfuje, transmutuje a podobne. Takže je na
slobodnej vôli jednotlivca, či sa rozhodne na zmenu, a ak áno, v akom smere. Veď zmena závislá od
vystúpenia ľudského jedinca je popravde problém v jadre bežný. V čom má spočívať zmena náleží úplne
od subjektu, od jeho autonómnej vôle. Typickým prípadom takejto zmeny je napríklad v rímskom a
modernom práve novácia, t.j. premena existujúceho záväzkovoprávneho vzťahu na nový záväzkovoprávny
vzťah z vôle kontrahentov.
Celkom inak sa má situácia, keď dôjde k zmene nezávisle od ľudskej vôle. V tom prípade
premena jestvujúceho právneho stavu sa deje z vôle zákonodarcu a znamená, že právne účinky zmeny
nastupujú zo samého práva () bez toho, aby bol potrebný ešte ďalší akt; premena sa
uskutoční, akonáhle nadišla skutočnosť, ktorá viedla k mutácii. Vôľou subjektu táto zmena nie je
vyjadrená a keďže dochádza k mutácii , spôsobí právo zmenu objektívne.
ipso iure
ipso iure
V antike sa vyskytlo niekoľko prípadov, v ktorých zmena pôsobila nestranne bez ohľadu na
vôľu konajúceho. Patrila k nim , ďalej procesná novácia,
capitis deminutio
mora
debitoris
, aj prípad, keď promissor
vzal na seba povinnosť zaplatiť stipuláciou peňažnú
sumu, ktorú stipulator
promisorovi mal vyplatiť najprv pôžičku a pôžičku
zaplatil6) a podobne.3.
Vyberieme si z väčšieho množstva prípadov mutácie s účinkami :
premenu držby na vlastnícke právo, ktorej právnou formou transformácie bola
ipso iure
usucapio
. Či
skutočne došlo k mutácii držby na vlastníctvo, ukáže táto miništúdia.Pôvod vydržania (). To prakticky znamenalo, že predávajúci sám prevzal súdny spor ako žalovaný. Ak
vydržacia lehota uplynula (ubehol jeden rok alebo dva roky), nadobudol kupujúci vlastníctvo ku
kúpenej veci, a tak predávajúceho sa stala od chvíle uplynutia vydržacej lehoty
bezúčelná.
usucapio
) časť romanistickej literatúry vidí v Zákone XII. tabúľ,
konkrétne vo vete usus
, [...] auctoritas
fundi biennium
estceterarum rerum
omnium
[...] annus est usus
.7) Uvedená veta predstavovala situáciu,
keď niekto tretí žaloval kupujúceho, tvrdiac, že on (tretí) je skutočný vlastník veci, ktorú
mancipačne kúpil kupujúci, tak predávajúci bol spovinnostnený zastať sa kupujúceho na súde
(auctoritas
auctoritas
Veta o
usus
býva v Zákone XII. tabúľ 6, 3 vyjadrená obyčajne neuceleným
fragmentom z Ciceronovho spisu Topica 4, 23,8) no celá časť z Ciceronovho
spisu znela:auctoritas
Cic top 4, 23:
item
quod in re pari valet, valeat in hac, quae par est,
ut, quoniam usus auctoritas
fundi biennium
est, sit etiam aedium. at in
lege aedes non appellantur et sunt ceterarum rerum omnium, quarum annus
est usus. valeat aequitas
, quae paribus in causis paria iura desiderat! 9)
Podľa názoru nemeckej literatúry treba priradiť k tab. 6, 3 i Ciceronovu súdnu reč
Pro
Aulo Caecina
, ktorá sa vzťahovala na súkromnoprávny súdny spor o držbu pozemku, popravde 19,
45.10)Cic pro Caec 19, 45: Lex usurum et auctoritatem fundi iubet esse biennium; at utim
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).