Na prahu nové doby: Mezioborová konference o počátcích Československé republiky.

Konferenciu organizujú Ústav státu a práva Akademie véd České republiky, Kabinet déjin státu a práva v spolupráci s Ústavom štátu a práva Slovenskej akadémie vied, Ústavem právních déjin Právnické fakulty Univerzity Karlovy, Filosofickým ústavem Akademie véd České republiky a Ústavem déjin uméní Akademie véd České republiky.

Pamätihodné storočné jubileum založenia Československej republiky si pripomenuli viaceré české a slovenské vedecké inštitúcie, ktoré v dňoch 26. - 29. októbra 2018 organizovali medziodborovú vedeckú konferenciu s poetickým názvom Na prahu novej doby, s podtitulom O počiatkoch prvej Československej republiky. Podujatie, ktoré chronologicky veľmi príhodne konvenovalo s dátumom vzniku nášho prvého spoločného štátu, organizoval Ústav štátu práva Akadémie vied Českej republiky spolu s partnermi z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, Fakultou umení Karlovej univerzity, Právnickou fakultou Karlovej univerzity a Filozofickým ústavom Akadémie vied Českej republiky. Na rôznosť a kvantitu jednotlivých sekcií bohaté konferenčné podujatie sa podarilo zrealizovať na pôde reprezentatívnych priestorov českej akadémie vied v Prahe. Konferenciu sprevádzal v závere jednotlivých rokovacích dní aj sprievodný filmový program v neďalekom kine Ponrepo, kde sa premietali staré diela československej kinematografie s následnou odbornou diskusiou.

V nádherných priestoroch Akadémie vied na Národnej triede v Prahe sa odohrali zaujímavé štyri dni naplnené prierezovými pohľadmi na "novú dobu" v našich dejinách. "Nová doba" nie je zriedkavým pomenovaním tohto obdobia, napokon aj ctitelia našej architektúry si ako prvú asociáciu vybavia obytnú skupinu Nová doba na Vajnorskej ulici v Bratislave, ktorá bola v 30. rokoch 20. storočia prejavom československej architektúry tzv. najmenšieho bytu a tieto bytové bloky architektov Fridricha Weinwurma a Imricha Vécseiho sú aj dnes krásnou a funkčnou pamiatkou medzivojnového bývania.

Konferenciu slávnostne otvoril podpredseda Akadémie vied Českej republiky, Antonín Fejfar, a výstižne charakterizoval, že uvedená konferencia svojím obsahom nebude právnickým monológom a ako podpredseda Ústavného súdu Českej republiky krátko pripomenul vznik ústavného súdnictva v Československu. Peter Weiss, veľvyslanec Slovenskej republiky v Českej republike, sa prihovoril publiku s akcentom na slovenský zástoj, respektíve slovenské potreby v rámci ústavnoprávneho vývoja Československa.

Plenárne zasadnutie otvoril Karel Malý s témou zakotvenia demokratických tradícií v novom ústavnom poriadku a prekonania rakúskej monarchickej ústavnej tradície. Upozornil, že vytvoriť nové právne vedomie bolo ťažšie ako vytvoriť nové právne normy. Osobitne sa venoval postupnej úprave právomocí hlavy štátu, zrovnoprávneniu žien a právam národností. Na záver pripomenul Palackého myšlienku, ktorá rezonovala aj v období budovania štátu: štáty sa udržujú na takých princípoch, na akých vznikli.

Miroslav Hroch vystúpil s témou Národný štát ako hodnota špecificky európska? Hovoril o pojme národný štát a o dnešnej nevedomosti (napríklad žurnalistov), či sa môžu alebo nemôžu angažovať v prospech národa. Objasňoval pojem národ a jeho vznik z národných hnutí, hovoril o sociálnej štruktúre a emancipácii, o elitách, kultúre a vzdelaní. Zvýraznil, že pocit záväzku ku svojmu národu je vlastenectvom, nie nacionalizmom. Národ zahrnul k európsky chráneným hodnotám a európskym špecifikám ("v Európe mohol národ existovať bez štátu, aj pred štátom, inde naopak"). Upozornil na európske príklady, kde v národnom hnutí chýbali požiadavky na samostatnú štátnosť, a predovšetkým elity si uvedomovali legalitu štátu a legitimitu národa, pričom legalita sa porušila "ak elity cítili nádej na úspech". Rozoberal národ ako sociálnu skupinu i hodnotovú entitu. Uvažoval nad národným štátom v súčasnosti a budúcnosti, pričom zvýraznil, že likvidácia humanitného vzdelávania (ktoré je základom pre kultúrnu i hodnotovú pospolitosť, kde je dôležité študovať národnú literatúru, jazyk, dejiny) je problematická, lebo približuje súčasnosť globálnemu pojmu "nation", čo už prestáva byť špecifickým európskym elementom a hodnotou. Veľmi zaujímavo vložil do kontextu dnešnú úlohu vlastenectva ako zodpovednosti príslušníka národa za svoj národ.

Jan Kuklík prednášal o medzinárodných súvislostiach vzniku samostatného československého štátu. Hovoril o myšlienke československého národa, vytváraní československých légií vo Francúzsku a o rodiacej sa diplomacii, o vývoji postoja dohodových mocností (aj v dôsledku úspechov československých légií v Rusku), o súdobej argumentácii právom národov na sebaurčenie i argumentmi nárokov českého národa na štát, samozrejme, v kontexte ašpirácií iných ná