Niekoľko poznámok o filozofických aspektoch práva duševného vlastníctva

Relationship between philosophy and legal science with special focus on intellectual property rights. Crisis of society, connection between the philosophic thinking and the intellectual creative work.

V rámci 6. ročníka Olomouckých právnických dní - 2012 - bola po prvýkrát v ich tradícii aj samostatná sekcia venovaná právu duševného vlastníctva. Jej živý priebeh, zaujímavé príspevky a diskusie o rôznych aktuálnych a špecializovaných otázkach autorského práva, priemyselných práv a súťažného práva ma ako účastníka tejto sekcie, absolventa právnickej a filozofickej fakulty, podnietili k napísaniu niekoľkých všeobecnejších myšlienok, ktorými by som rád podporil ďalšie formovanie tohto odboru aj so zreteľom na filozofické poznanie.

Z rôznorodosti príspevkov prednesených v tejto sekcii možno s istotou vyvodiť záver, že právo duševného vlastníctva v Českej republike a Slovenskej republike dnes predstavuje odbor, ktorý svojím záberom skúmaných oblastí patrí k najdôležitejšiemu (rozsahom azda už aj najrozsiahlejšiemu) odboru nielen právnej vedy, ale vôbec vedy ako takej. Právo duševného vlastníctva je v súčasnosti nepochybne odbor, ktorý je spätý s kultúrnym, hospodárskym a mravným vývojom celej spoločnosti. A preto ani nemôže prekvapiť názor, že pri riešení akýchkoľvek otázok práva duševného vlastníctva je nevyhnutné vnímať tiež širšie právne, ale aj mimoprávne interdisciplinárne súvislosti. Nebudem v tomto súvise opakovať myšlienky, ktoré som už skôr publikoval a ich určitá syntéza je obsahom mojej dizertačnej práce¹⁾ a na jej základe pripravovanej monografie.

Prof. Švidroň vo vystúpení na tému "Medzigeneračný pohľad na vývoj práva duševného vlastníctva v česko-slovenskej vedeckej spolupráci" sa v závere svojho príspevku dotkol aj všeobecnejšie . Práve na tieto jeho slová chcem nadviazať.

Napriek nesporným vedeckým úspechom, ktoré právo duševného vlastníctva v Českej republike a Slovenskej republike vo vzájomnom porozumení dosiahlo v posledných desaťročiach, a ktoré viedli k neustálemu rozvíjaniu tohto odboru v medzinárodných a európskych súvislostiach, dovolím si vysloviť vlastné presvedčenie spočívajúce v názore, že podstatu a zmysel práva duševného vlastníctva v jeho predchádzajúcom rozvoji nebolo možné vždy zreteľne vnímať. Platí to aj o súčasnosti.

Som presvedčený o tom (a dnešná doba to potvrdzuje), že v pozitívnoprávnych disciplínach sa prevažne len veľmi málo kladú otázky smerujúce k podstate a zmyslu nielen práva duševného vlastníctva, ale ani všeobecne zmyslu pôsobenia práva v spoločnosti, ktorým dlhodobo venuje pozornosť právna teória a právna filozofia.²⁾ Avšak vzhľadom na to, že ťažisko praktického právneho života spočíva v "narábaní" s platným právom, možno vysloviť názor, že práve v odsúvaní základných otázok životnej orientácie človeka v oblasti pozitívnoprávnych disciplín verejného aj súkromného práva spočíva kríza súčasného sveta. Som presvedč