Nové cirkvi a náboženské spoločnosti vo vzťahu so štátom

The article deals with cults and new religious movements in relation to the state in a religiously neutral state and a state with an official religion. The article presents the position of religiosity in Austria, the legal frame for the registration of new religious movements as well as the specifics of the position of new religious movements as the example of the situation in a religiously neutral state. The next part analyses the situation in relation to the religious movements in Denmark, which is a state with an official religion and describes the position of the state church, the formation and dissolution of religious movements and legislative changes in the past decades in Denmark. The article explores the phenonemons in the relation of the state and religious movements according to the scope of secularisation in the state via comparative method. The contribution of the article is in the enrichment of the problematics of the position of new religious movements from the dual point of view in the context of the religious freedom and the dynamic relations concerned.

V 21. storočí právni akademici nespochybňujú relevanciu štúdia problematiky nových náboženských spoločností. Nové náboženské spoločnosti či nové cirkvi boli kedysi ponímané len ako dočasný fenomén šesťdesiatych rokov minulého storočia, no do dnešného dňa zaujali pozornosť miliónov (predovšetkým mladých) ľudí a stali sa dlhotrvajúcou a dynamickou spoločenskou silou,¹⁾ ktorú nie je možné opomenúť ani z právneho hľadiska.

Hoci sa právna úprava postavenia náboženských spoločností rôzni od štátu k štátu, ešte zaujímavejšie systémové fenomény a diferencie možno pozorovať vo vzťahu štátu a nových náboženských spoločností pri komparácii právnej úpravy v nábožensky neutrálnych štátoch a v štátoch s oficiálnym náboženstvom. Právna veda do dnešného dňa obsiahla v prácach jednotlivé čiastkové problémy komplexnej interakcie medzi štátom a náboženskými spoločnosťami, jestvuje veľké spektrum prác objasňujúcich problematiku registrácie náboženských spoločností, ich financovania, špeciálnych práv udelených štátom. Možno nájsť spracované aj úpravy postavenia nových náboženských spoločností v rámci jednotlivých národných právnych upráv, prípadne porovnanie právnej úpravy vo vybraných štátoch v rámci určitej geografickej oblasti. Z dôvodu odohrávajúcich sa zmien v právnych úpravách jednotlivých štátov v súvislosti s právnym postavením náboženských spoločností právna veda reflektuje tieto legislatívne modifikácie a v spoločnosti charakteristickej progresívnymi tendenciami v oblasti náboženskej života je vzťah štátu a právnych subjektov náboženskej povahy problematikou vyznačujúcou sa značným dynamizmom. Možno však konštatovať absenciu spracovania postavenia náboženských spoločností v kontexte porovnania úpravy v závislosti od miery sekularizácie v štáte, čo je nepochybne faktor vyžadujúci si reflexiu na úrovni akademickej spisby.

Tento príspevok si kladie za cieľ poskytnúť náhľad na určité tendencie v právnej úprave vzťahu štátu a náboženských spoločností v nábožensky neutrálnom štáte a v štáte s oficiálnym štátnym náboženstvom, pričom reprezentanta prvej uvedenej kategórie predstavuje Rakúsko a obzervácie z formovania statusu náboženských spoločností v štáte s oficiálnym náboženstvom budú prezentované na príklade Dánska, v ktorom predstavuje štátnu cirkev Dánska evanjelická cirkev.

Príspevok poskytne náhľad na právnu úpravu náboženských spoločností v prípade nábožensky neutrálneho štátu, čo znázorní na príklade Rakúska. Zaujímavým sa v rakúskom právnom poriadku javí byť pre účely nášho príspevku niekoľko faktov. Napriek presnému zákonnému zadefinovaniu postupu a podmienok podania žiadosti o registráciu náboženských spoločností absentuje existencia vymáhateľného nároku na registráciu štátom v prípade naplnenia zákonných kritérií. Ďalším sporným bodom je trojdelenie náboženských spoločností, v rámci ktorého dochádza k diferenciácii na náboženské spoločnosti s verejnoprávnym a súkromnoprávnym statusom, pričom na legitimite tohto delenia uberá nezohľadňovanie faktických rozdielov medzi jednotlivými subjektmi, ako aj nevymáhateľnosť spomínaného nároku na registráciu. Vyvažovanie dvoch protichodných právnych pozícií sa v legislatívnom rámci Rakúska deje prostredníctvom reštriktívnej klauzuly podriaďujúcej právo slobodnej úpravy vnútorných záležitostí všeobecným zákonom štátu.

Dánsko ako štát so štátom uznanou cirkvou - Dánskou evanjelickou cirkvou - poslúži pre ciele príspevku na manifestáciu rôznorodých problémov spätých s právnou polarizáciou v prípade prisúdenia privilegovaného postavenia jednej cirkvi v pozícii viazanosti štátu medzinárodnými dokumentmi zakotvujúcimi nežiaducosť takéhoto stavu. Príspevok prinesie náhľad aj na zmeny v zložení komisie poverenej rozhodovacím procesom v prípade registrácie náboženských spoločností, rôzne druhy náboženských spoločností v Dánsku a rozdiely medzi nimi, ako aj postupný proces upresňovania legislatívnych kritérií na registráciu či uznanie náboženskej spoločnosti na jednej strane a rozširovanie ich priznaných privilégií na strane druhej.

Príspevok sa nepokúša komparáciou vzťahu štátu a náboženských spoločností na príkladoch štátov s nábožensky neutrálnym charakterom a štátu s oficiálne uznanou cirkvou podať úplný rozbor tendencií vyplývajúcich z rôznej miery sekularizácie v štáte. Prostredníctvom spracovania vybraných javov v právnej úprave postavenia nových náboženských spoločností v Rakúsku a Dánsku ponúka obzervácie postihujúce súvislosti medzi zakotvením relácie štátu a náboženstva ako takého a štátu a náboženských spoločností.

V rámci používanej terminológie budeme inklinovať k používaniu označenia Užívaniu označenia (ang.) sme sa rozhodli vyhnúť pre negatívne konotácie s ním spojené, ako aj z dôvodu už spomenutého vžitého a preferovaného synonyma nové náboženské spoločnosti, nové cirkvi.

Doktrína sekulárneho štátu, resp. siaha do polovice sedemdesiatych rokov minulého storočia. Politická filozofia vtedy vytvorila pojem, ktorý sa stal esenciálnym pri liberálnych úvahách o štáte. V prípade nábožensky neutrálneho štátu možno hovoriť o štáte, ktorý pristupuje nestranne k svojim občanom. Túto neutralitu si zachováva aj pri tvorbe štátnej politiky, ktorá občanom "diktuje" určitý žiaduci model života. Zásadná je akceptácia morálnej autonómie občanov a spravodlivosť štátu v zmysle nepreferovania konkrétneho dobrého, vhodného spôsobu života.²⁾ Sekulárny štát však v realite nemusí nevyhnutne disponovať vo vzťahu k náboženským spoločnostim a organizáciam. Akademici poukazujú na možnú nestabilitu medzi štátom a náboženskými menšinami, dokonca nerovnaké zaobchádzanie štátu prameniace prevažne v absencii demokratickej tradície v štáte.³⁾ Je možné štáty podľa "stupňa" neutrality klasifikovať na nábožensky neutrálne štáty nábožensky neutrálne štáty a na štáty s úplnou náboženskou neutralitou. Od osemdesiatych rokov minulého storočia a rozpadu sovietskeho bloku možno badať nárast náboženskej neutrality v Európe.⁴⁾

Rakúsko sa zaraďuje medzi európske štáty bez ustanovenej štátnej cirkvi. Článok 7 ods. 1 Ústavy Rakúskej spolkovej republiky (ďalej len "rakúska ústava") ustanovuje rovnosť všetkých občanov pred zákonom a vylučuje akékoľvek výsady rodu, pohlavia, stavu, triedy a náboženského vyznania.⁵⁾ Vzťahy medzi Rakúskom a rímskokatolíckou cirkvou sa spravujú na základe článku 50 rakúskej ústavy zmluvami so Svätou stolicou, nakoľko ide o zmluvy uznávané v medzinárodnom práve verejnom a možno ich transponovať do vnútroštátneho práva.⁶⁾ Je potrebné spomenúť základnú právnu úpravu náboženských záležitostí v dvoch prameňoch: zákon RGBI č. 68/1874 o zákonnom uznaní náboženských spoločností z roku 1874 (ďalej len "RGBI") a Spolkový zákon o právnej subjektivite náboženských spoločností z roku 1998 (ďalej len "BekGG").

Náboženskou spoločnosťou možno podľa jednej z definícií ponímať náboženské hnutie, ktoré je organizačne odlíšené a jeho rituály a doktríny sú odlišné od tradičného kresťanského výkladu Písma.⁷⁾ Súčasná právna úprava rozlišuje v Rakúsku tri skupiny náboženských organizácií. Sú to zákonom uznané náboženské spoločnosti, registrované náboženské spoločnosti a združenia - náboženské komunity s právnou subjektivitou spravované súkromným právom. Uznané náboženské spoločnosti sú subjekty s verejnoprávnym statusom. V minulosti platilo, že zákon o združeniach nebolo možné aplikovať na cirkvi a náboženské spoločnosti.⁸⁾ Neziskové (ideologické) združenia sú dobrovoľnými združeniami, ktoré tvoria najmenej dve osoby, sú založené na dlhšie časové obdobie, disponujú vlastnými stanovami, v ktorých sa vyslovuje ich neziskový účel, ako je stanovené v zákonnej úprave združení v Rakúsku. Táto zákonná úprava sa však nevzťahuje na združenia, ktoré vznikli na základe iných zákonných ustanovení, alebo ktoré si osvojili inú zákonnú podobu na základe príslušnej zákonnej úpravy, z čoho vyplýva možnosť nadobudnutia právnej subjektivity na základe novelizovanej právnej úpravy zákona o združeniach z roku 2002.⁹⁾

Nerovnaké právne postavenie v prípade troch rozličných možných právnych foriem existencie pre náboženské spoločnosti v Rakúsku ilustruje aj judikatúra ESĽP. V prípade konštatoval ESĽP porušenie článku 9 Dohovoru. Svedkom Jehovovým bolo v Rakúsku takmer 20 rokov odmietané zo strany autorít udelenie právnej subjektivity.¹⁰⁾

Uznávanie nových náboženských spoločností je zahrnuté v zákone o všeobecných právach štátnych občanov - Staatsgrundgesetz z 21. decembra 1867 (ďalej len "StGG"). Článkom 149 ods. 1 rakúskej ústavy nadobudol tento predpis postavenie ústavného zákona.¹¹⁾ Úpravu registrácie spoločenstva osôb ako registrovanej náboženskej spoločnosti však môžeme spolu so stanovenými podmienkami pre registráciu nájsť v BekGG. Tento zákon uvádza obligatórnu podmienku podania žiadosti u spolkového ministra školstva a kultúrnych záležitostí.¹²⁾ Náboženská spoločnosť môže do šiestich mesiacov od podania žiadosti obdržať správu o nespôsobilosti na právnu subjektivitu. Ak sa tak nestane, uplynutím šiestich mesiacov nadobúda náboženská spoločnosť právnu subjektivitu. Zaujímavosťou je povinné zverejnenie zoznamu prijatých žiadostí o registráciu v novinách Wiener Zeitung podľa § 2 ods. 2 BekGG.

V Rakúsku možno badať prakticky neustálu prítomnosť vysokého počtu náboženských spoločností, ktoré sú v postavení čakateľa na oficiálne uznanie. Na uznanie totiž neexistuje vymáhateľný nárok ani v prípade naplnenia všetkých zákonných podmienok, čo je častým prípadom postupu ministerstva školstva a kultúrnych záležitostí. Správny súd sa stotožnil s názorom deklarujúcim absenciu takéhoto vymáhateľného nároku, nakoľko náboženskú spoločnosť možno uznať len prostredníctvom zákonného nástroja a na vymoženie zákonného nástroja nárok v rakúskom práve neexistuje. Z uvedeného vyplýva, že náboženské spoločnosti, ktorých uznanie bolo odmietnuté, nemajú možnosť ani na odvolanie. Zo strany ústavného súdu sa dostala takejto praxi kritika a vo svojom rozhodnutí navrhol vhodnejšie riešenie takéhoto stavu, ktoré by nespočívalo v zamietnutí žiadosti náboženskej spoločnosti o uznanie, ale vo vydaní Týmto spôsobom by bola náboženským spoločnostim uchádzajúcim sa o uznanie daná možnosť opravného prostriedku. Situácia, keď platí v štáte delenie náboženských spoločností na uznané a neuznané, je v súlade s ústavou len v prípade, ak existuje vymáhateľný nárok v prípade naplnenia zákonom.

Ustanovenie § 15 StGG sa zvykne interpretovať viacerými spôsobmi. Možno tu konštatovať striktné delenie medzi individuálnou a spoločenskou sférou, pričom je potrebné sa pristaviť pri výraze "inneren Angelegenheiten" (vnútorné záležitosti), pokiaľ ide o vymedzenie dvoch základných stanovísk vo vzťahu k autonómii cirkvi. Prevažne uzávaným názorom je názor tradičný, ktorý zdôrazňuje kontinuitu uplatňovania StGG s istými modifikáciami. Oproti tomuto postoju sa stavia tzv. Einbauthese,¹³⁾ ktorá považuje cirkvi za samostatne sa spravujúce subjekty, autonómne korporácie.¹⁴⁾

Medzi individuálnou a spoločenskou zložkou náboženskej slobody je väzba, v rámci ktorej vystupuje spoločenská zložka