Nové Rozhodcovské pravidlá Medzinárodného arbitrážneho súdu ICC

The International Arbitration Court in Paris ("the ICC Court") is nowadays the leading arbitration institution, deciding international commercial disputes worldwide. The new ICC Arbitration Rules have entered into effect on 1st of January 2012 ("the ICC Rules") and they are deemed to be an undisputed improvement of its older version from 1998. The new ICC Rules guarantee a quicker deciding of complex international disputes and reflect flexibly on the requirements of disputing parties in the ICC arbitration, as well as on the requests of the arbitration community. On the whole, the legislative changes in the ICC Rules may be divided into three categories. The first category consists of adaptations, focused on acceleration of the proceedings. The second category comprises new provisions, added to the rules in order to achieve a better reflection on the requests of both disputing parties and arbitrators in the contemporary ICC arbitration. All the new provisions with their main purpose, being an increase of the use of ICC Rules in the international investment arbitration, have been included in the third category of the latest amendments. These days - after two years since their adoption, the new ICC Rules are considered an important step forward, which is true, at least from the viewpoint of improving the effectiveness of the ICC arbitration. On the other hand, they are neither shorter, nor simpler, than their older version from 1998. As a result, their detailed analysis would have to be so detailed, that even a sensitive reader could get lost in it quite easily. On the contrary, a sketchy overview of the ICC Rules could turn out as insufficient and rushed. Because of this reason, a monitoring overview of the whole skeleton of rules seems to be a more suitable choice, while reviewing the latest amendments of the ICC Rules. And it is exactly the aforementioned monitoring 'clean-cut' through the most important changes in the ICC Rules in all above featured categories, that the following paper is aiming at, together with explaining their purpose and meaning for the international arbitration community.

Medzinárodný arbitrážny/rozhodcovský súd v Paríži (ďalej len "Rozhodcovský súd ICC" alebo "ICC Súd") nie je potrebné zdĺhavo osobitne predstavovať. Bol založený v r. 1923 Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži, ktorá je dodnes považovaná za jednu z najdôležitejších súkromných organizácií na svete, založených za účelom podpory rozvoja medzinárodného obchodu a unifikácie jeho právnej úpravy.

Rozhodcovský súd ICC je v súčasnosti vedúcou medzinárodnou rozhodcovskou inštitúciou rozhodujúcou medzinárodné obchodné spory. Do dnešného dňa rozhodli rozhodcovia v ICC arbitráži podľa Rozhodcovských pravidiel ICC pod dohľadom ICC Súdu skoro 20 000 prípadov.¹⁾ ICC Súd v súčasnosti tvorí 125 členov z viac než 90 krajín a v rozhodovacej praxi bežne využíva najfrekventovanejšie svetové jazyky.²⁾

Samotný ICC Súd (obdobne ako ICSID Stredisko) medzinárodné obchodné spory nerozhoduje - to je úlohou rozhodcov v ICC rozhodcovských tribunáloch. ICC Súd je však veľmi aktívny dozorný a administratívny orgán a spolu so svojím vyše osemdesiatčlenným sekretariátom (ďalej len "ICC Sekretariát") zabezpečuje hladký a úspešný priebeh každej arbitráže organizovanej pod záštitou ICC.

Nové Rozhodcovské pravidlá Rozhodcovského súdu ICC nadobudli účinnosť 1. januára 2012 (ďalej len "ICC Pravidlá"). Vzťahujú sa na všetky arbitráže³⁾ iniciované doručením žiadosti o začatie konania na sekretariát ICC po nadobudnutí účinnosti nových ICC Pravidiel, vrátane doručenia v deň nadobudnutia ich účinnosti.⁴⁾ V medzinárodnej arbitrážnej teórii i praxi sú považované za jednoznačné vylepšenie staršej verzie Rozhodcovských pravidiel ICC z r. 1998.

Nové pravidlá v prepracovanom znení sú zárukou rýchlejšieho rozhodovania komplexných medzinárodných obchodných sporov a flexibilne reflektujú na požiadavky sporových strán v ICC arbitráži, ako aj požiadavky medzinárodného trhu i arbitrážnej komunity.⁵⁾ Nová verzia ICC Pravidiel zahrňuje v porovnaní so svojím predchodcom približne až tridsať vecných i formálnych zmien, vrátane zmien lingvistických.

Je možné skonštatovať, že v dôsledku ich prijatia v podobe zmeny pôvodných ustanovení alebo doplnenia nových samostatných článkov sa ICC Pravidlá rozšírili a sú oveľa detailnejšie než staršia verzia. Podrobnosťou úpravy konania od jeho začatia až po vydanie rozhodcovského rozsudku, vrátane úpravy osobitného konania pred núdzovým rozhodcom, sa tak približujú novým Rozhodcovským pravidlám Medzinárodného rozhodcovského súdu v Londýne.⁶⁾

Na druhej strane je možné oceniť, že tvorcovia novej verzie ICC Pravidiel sa nesnažili meniť tie prvky ICC arbitráže, ktoré sa v praxi dlhodobo osvedčili ako vyhovujúce a spoľahlivé.⁷⁾ Na rozdiel od LCIA Pravidiel,⁸⁾ zachovávajúcich rétoriku tradičného anglického právneho predpisu, sú ICC Pravidlá rýdzo medzinárodnými rozhodcovskými pravidlami. Boli totiž vytvorené právnymi expertmi zo štátov s kontinentálnym právnym systémom a ako také sú pre užívateľov pochopiteľne zrozumiteľnejšie, a to aj napriek ich rozšírenému obsahu.

Myšlienka novelizácie ICC pravidiel nebola v posledných rokoch ničím novým, už v r. 2008 dostali národné výbory Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži možnosť predložiť svoje komentáre a požiadavky v súvislosti s prípravou novej verzie ICC Pravidiel. Nešlo o úsporný projekt - novozaložená pracovná komisia revízie ICC Pravidiel mala nakoniec stosedemdesiatpäť členov.⁹⁾

Návrhy zmien predkladali nielen jednotlivé výbory, ale aj ICC Súd a Sekretariát ICC. Súčasne sa vytvorila aj osobitná skupina, zastrešujúca predkladanie zmien v ICC Pravidlách za účelom zatraktívnenia ICC arbitráže pre oblasť rozhodovania medzinárodných investičných sporov.¹⁰⁾ Pracovná verzia nových pravidiel bola prijatá po dvoch rokoch intenzívnych prác v júni v r. 2011 osobitnou Radou ICC v Mexiko City.

Oficiálneho zverejnenia sa dočkala vo finálnej verzii v septembri 2011 a účinnosť nadobudla o tri mesiace neskôr. Podľa vyjadrenia Prezidenta Rozhodcovského súdu ICC bol proces novelizácie jedným z najrozsiahlejších a najintenzívnejších legislatívnych procesov v dejinách Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži.¹¹⁾ Na druhej strane však samotní členovia legislatívnych pracovných skupín označujú novelizáciu za "decentnú".

Kľúčových a osvedčených pilierov ICC arbitráže (napr. súpis sporných otázok, revízia rozhodcovského rozsudku ICC súdom, atď.)¹²⁾ sa totiž novelizácia nedotkla - sústredila sa len na vylepšenie niektorých aplikačných problémov v ICC arbitráži prostredníctvom doplnenia nových ustanovení v ICC Pravidlách. Ako uvádza Fry,¹³⁾ jedným zo spomenutých problémov bola "."¹⁴⁾

Okrem toho sa zmenila i skladba sporových strán. Zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch v ICC arbitrážach dominovali obchodné spoločnosti zo silných európskych štátov, v r. 2010 sa jej častými užívateľmi stalo Turecko a Brazília.¹⁵⁾ O obdobné prekvapenie sa zaslúžila paralelne v rámci WTO mechanizmu rozhodovania sporov zase nedávno Čína.¹⁶⁾ Je zjavné, že sféra medzinárodného obchodu sa postupne vyvíja a mení, a to platí aj pre systém rozhodovania medzinárodných obchodných sporov vo verejnej aj v privátnej rovine.

Postavenie Rozhodcovského súdu ICC (ďalej len "ICC Súd") sa nezmenilo, skôr naopak. Organizácia ICC arbitráže nadobúda centralizovanejšiu formu s posilnenou pozíciou ICC Súdu. Cieľom novelizačných snáh tak bolo dosiahnuť zmodernizovanie ICC Pravidiel vo všeobecnosti - zmenami v ustanoveniach, upravujúcich v ICC Pravidlách využívanie informačných technológií, redukciou dĺžky a nákladov konania, ako aj detailnou úpravou arbitráže viacerých strán.¹⁷⁾

Okrem toho tvorcovia novej verzie si nemohli odpustiť i vylepšenie pravidiel z hľadiska medzinárodnej arbitráže investičných sporov. V medzinárodnej arbitrážnej praxi totiž nie je žiadnou tajnosťou, že svoju šancu stať sa rovnocenným súperom Medzinárodného strediska pre rozhodovanie investičných sporov vo Washingtone (ICSID Center)¹⁸⁾ Rozhodcovský súd ICC zrejme už stratil.¹⁹⁾

Všetky medzinárodné rozhodcovské inštitúcie inak dlhodobo navzájom súperia o svojich klientov. Dobrou ukážkou tohto postupu je zaiste i následné novelizovanie rozhodcovských pravidiel: v r. 2010 novelizoval rozhodcovské pravidlá známy Rozhodcovský inštitút Štokholmskej obchodnej komory,²⁰⁾ v r. 2012 nasleduje Medzinárodný arbitrážny súd v ICC v Paríži a najnovšie po šestnástich rokoch novelizoval rozhodcovské pravidlá aj Londýnsky súd medzinárodnej arbitráže LCIA.²¹⁾

Najvýznamnejšie zmeny v ICC Pravidlách je možné zhrnúť do nasledujúcich okruhov:

Celkovo možno rozdeliť legislatívne zmeny v ICC Pravidlách do troch samostatných kategórií. Prvú kategóriu tvoria úpravy zamerané na zrýchlenie konania. Úplnou novinkou v tomto smere je povinné zorganizovanie konferencie k manažmentu prípadu a procesnému rozvrhu konania²²⁾ v článku 24. Za zmienku stojí i zefektívnenie zostavenia rozhodcovského tribunálu²³⁾ (čl. 12 ods. 3, čl. 13 ods. 3) a zrýchlenie prvotného posúdenia právomoci rozhodcov (čl. 6 ods. 3).²⁴⁾

Druhú kategóriu legislatívnych zmien v ICC Pravidlách tvoria nové ustanovenia, doplnené do ICC Pravidiel za účelom lepšieho reflektovania na aktuálne požiadavky sporových strán i rozhodcov v súčasnej ICC arbitráži. Spomedzi nových inštitútov v nových ICC Pravidlách v rámci druhej kategórie zmien sa určite najviac vyníma inštitút núdzového rozhodcu (článok 29)²⁵⁾ spolu s príslušnými pravidlami núdzového konania (Príloha V. ICC Pravidiel).

Dôležitou zmenou je aj rozšírenie kritérií povinnej rozhodcovskej nezávislosti a nestrannosti, doplnené o dostupnosť rozhodcu (čl. 11 ods. 2).²⁶⁾ Podstatným spôsobom sa rozšírila a spresnila aj úprava arbitráže viacerých strán,²⁷⁾ pristúpenie tretej strany k začatej ICC arbitráži,²⁸⁾ ako aj konsolidácia viacerých ICC arbitráží v jednom konaní.²⁹⁾ Za samostatnú tretiu kategóriu je možné považovať všetky nové a pozmenené ustanovenia ICC Pravidiel, sledujúce potenciálne zvýšenie využiteľnosti ICC arbitráže v medzinárodnej investičnej arbitráži.

Keďže okrem najvýznamnejších zmien boli prijaté i viaceré ďalšie pozmeňujúce ustanovenia, zatiaľ čo časť ustanovení ostala v porovnaní s predchádzajúcou verziou ICC Pravidiel z r. 1998 v nezmenenom znení, detailná analýza každého článku nových ICC Pravidiel by musela byť veľmi podrobná a jej predloženie nie je cieľom predkladanej štúdie. Z tohto dôvodu budú nasledujúce strany venované len orientačnému prierezu najvýznamnejších legislatívnych zmien v ICC Pravidlách vo všetkých troch vyššie naznačených kategóriách, spolu s vysvetlením ich zmyslu a významu pre medzinárodnú arbitrážnu komunitu.

Zrýchleniu konania nepochybne prispelo zakotvenie povinnej konferencie k manažmentu prípadu a procesnému rozvrhu konania v článku 24, zjednodušenie posúdenia právomoci rozhodcov a aj zmeny v zostavovaní rozhodcovského tribunálu.³⁰⁾ K zrýchleniu konania však prispieva i skoršia fakultatívna doplňujúca informácia k žiadosti o začatie ICC arbitráže,³¹⁾ ako aj informácia k následnej odpovedi žalovaného.³²⁾

Zjednodušilo sa i podanie návrhu na začatie arbitráže na ICC Sekretariát.

Keďže ICC Sekretariát má už jednu pobočku v Hongkongu a druhú v New Yorku, žiadosť o začatie konania už nie je nutné podávať na ICC Sekretariáte v Paríži, ale na ktorejkoľvek pobočke ICC Sekretariátu.³³⁾ ICC Pravidlá v čl. 4 ods. 1 pritom špecificky odkazujú na interné pravidlá ICC Súdu.³⁴⁾

Upresňuje sa definovanie povinných obsahových náležitostí žiadosti o začatie arbitráže v článku 4 "Žiadosť o začatie arbitráže." Čl. 4 ods. 3 písm. c) vyžaduje od žalobcu uviesť v žiadosti o začatie konania nielen opis skutkovej podstaty a okolnosti sporu, ktoré sú dôvodom na podanie žaloby, ale aj samotný základ žaloby. Žalobca je tak povinný konkretizovať zmluvu, z ktorej spor vznikol.

Podrobnejšia žiadosť o začatie arbitráže je výhodná pre žalovaného, pretože z nej jednak môže získať dostatočné množstvo informácií na predloženie prepracovanej odpovede žalovaného i obhajoby. Súčasne môže lepšie vyhodnotiť celkovú situáciu vrátane pozície žalobcu a vlastné šance na úspech v ICC arbitráži z pozície žalovaného.³⁵⁾

Podľa čl. 4 ods. 3 písm. d) je žalobca povinný v žiadosti o začatie arbitráže uviesť nielen žalobný nárok, ale aj vyčíslenie všetkých kvantifikovaných³⁶⁾ nárokov s určením peňažnej hodnoty akýchkoľvek ďalších nárokov. Nároky budú zvyčajne vyčíslené v mene, ktorá je dohodnutou menou v základnej obchodnej zmluve sporových strán. Žalobca by sa mal snažiť o poskytnutie presných údajov pri vyčíslení svojich nárokov - v opačnom prípade budú určené podľa odhadu ICC Sekretariátu, ktorý nemusí byť v súlade s ideálnou predstavou žalobcu.

Ako upozorňuje známy komentátor,³⁷⁾ ".". Úspornejšia úprava z r. 1998 vyžadovala len predloženie žalobného nároku s indikáciou akejkoľvek nárokovanej sumy. Nový čl. 4 ods. 3 je tak podrobnejší a požadované informácie môžu začatie konania určite urýchliť.³⁸⁾

Okrem toho, čl. 4 ods. 3 v doplnenej poslednej vete dáva žalobcovi možnosť doplniť svoju žiadosť o začatie ICC arbitráže podľa vlastného výberu o ďalšie vhodné dokumenty, ktoré by mohli prispieť k efektívnemu rozhodnutiu sporu. Rovnakú možnosť dávajú ICC Pravidlá v čl. 5 ods. 1 aj žalovanému pri predložení odpovede žalovaného na žiadosť o začatie ICC arbitráže, ako aj pri predložení vzájomnej žaloby (čl. 5 ods. 5).

Uvedené zmeny v článku 4 a 5 umožňujú rozhodcovskému tribunálu posúdiť zodpovedne a s dostatočným množstvom informácií od sporových strán potrebné procesné postupy v každej ICC arbitráži.³⁹⁾ Zrýchleniu napredovania konania prispieva aj nová úprava rozhodovania o námietkach voči právomoci rozhodcovského tribunálu.

ICC Pravidlá vo verzii z r. 1998 fakultatívnou úpravou v čl. 6 ods. 2 ustanovili na rozhodovanie o uvedených námietkach ako rozhodujúci orgán Rozhodcovský súd ICC (ďalej len "ICC Súd").⁴⁰⁾ Uvedená úprava v praxi viedla k spomaľovaniu a zneužívaniu konania sporovými stranami. O námietkach napokon aj tak na podnet ICC Súdu rozhodoval rozhodcovský tribunál⁴¹⁾ - ICC Súd rozhodol len v troch percentách predložených prípadov.⁴²⁾

Nová právna úprava v čl. 6 ods. 3, ktorá sa v praxi považuje za jednu z najvýznamnejších zmien v ICC Pravidlách,⁴³⁾ celý proces zjednodušila. O námietkach voči právomoci rozhodcov a prakticky o všetkých námietkach sporových strán v ICC arbitráži bude rozhodovať primárne vždy rozhodcovský tribunál. ICC Súd bude rozhodovať o námietkach len vtedy, ak generálny tajomník ICC rozhodne na základe interného pomocného zoznamu o predložení námietok na rozhodovanie ICC Súdu vo výnimočných prípadoch, v ktorých sa bude predpokladať negatívne rozhodnutie.

Ako predpokladá Schnyder,⁴⁴⁾ ".". V praxi