Novotná, M. - Jurčová, M. (ed.), Súkromné právo v európskej perspektíve.

Do rúk odbornej verejnosti sa dostal zborník s názvom ako výstup z konferencie zorganizovanej vo februári 2011 Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave na tému Niet pochýb o tom, že slovenská právnická obec v jej širokom ponímaní má určité povedomie o rozsahu a spôsobe dopadov európskeho práva na slovenské právo a jeho praktickú aplikáciu. No prečítanie príspevkov obsiahnutých v tomto zborníku umožní slovenskému právnikovi uvedomiť si, že európske právo má na národné občianske právo dopad nielen v oblasti "nového" spotrebiteľského práva, ale aj v iných, viac "klasických" oblastiach občianskeho práva, a že spôsoby pôsobenia európskeho práva na proces tvorby, výkladu a aplikácie národného občianskeho práva sa neobmedzujú iba na všeobecne pertraktované zásady prednosti a priameho účinku európskeho práva.

, sa v úvode svojho príspevku s názvom venuje úvahám o funkcii inštitútu náhrady škody v kontexte konfliktu medzi imperatívom ochrany určitých statkov (život, zdravie, majetok, ...) a zásadou autonómie vôle človeka, ktorý (kontext) podmieňuje rozhodovanie zákonodarcu o voľbe režimu náhrady škody. Následne svoju pozornosť venoval otázke funkcií náhrady škody, vzťahom týchto jednotlivých funkcií a ich limitom. Predmetom jeho pozornosti boli tiež otázky pôsobnosti a hraníc uplatňovania kompenzačnej funkcie náhrady škody. Veľmi inštruktívnymi boli tiež pasáže o rôznych schémach pôsobenia preventívnej funkcie náhrady škody a o dopadoch rôznych režimov poistenia (najmä režimov povinného poistenia) zodpovednosti za škodu na tieto schémy pôsobenia. Autor sa následne podujal uskutočniť kritický rozbor postojov časti nemeckej právnej doktríny k otázke miesta preventívnej a kompenzačnej funkcie náhrady škody a pripomenúť dôraz kladený na preventívnu funkciu náhrady škody v návrhu nového českého Občianskeho zákonníka. Autor tiež pripomenul prvky diskusie o sankčnej funkcii náhrady škody. Záverom autor zhodnotil koncepciu náhrady škody v návrhu nového českého Občianskeho zákonníka, podčiarkujúc najmä odklon od široko koncipovanej generálnej klauzule náhrady škody.

V príspevku s názvom sa autor, venuje zákonu č.161/2011 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu (ďalej len "zákon o timesharingu"). Ako dôsledok nutnosti transponovať európsku smernicu autor sa najskôr venuje otázke vhodnosti zvoleného spôsobu transpozície - prijatia osobitného zákona. Následne autor podrobil rozboru zákonodarcom zvolený spôsob vymedzenia kľúčových pojmov "podnikateľ" a "spotrebiteľ", ako aj stanovenú subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa na právnu úpravu timesharingu a niektoré jej dôsledky. Autor identifikoval spoločné znaky jednotlivých typov zmlúv upravených v zákone o timesharingu, rovnako ako charakteristické črty, ktoré ich odlišujú. Napokon autor rozobral hlavné prvky osobitnej ochrany spotrebiteľa v rámci zákona o timesharingu, ktorými sú:

V článku s názvom autor, , predtým, ako sa začal venovať jadru témy, zasadil zvolenú tému do kontextu súčasného stavu výstupov európskych politických inštitúcií i pracovných skupín v oblasti všeobecných nástrojov súkromného práva. Nepopierateľne originálna koncepcia konštrukcie zodpovednosti zvol