Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
O verejnosprávnej činnosti (II. časť)
O verejnosprávnej činnosti (II. časť)
JUDr.
Peter
Kukliš
CSc.
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava
KUKLIŠ, P.: O verejnosprávnej činnosti (II. časť). Právny obzor, 95, 2012,
č.1, s.12 - 24.
On a public administrative activity.
The forms of the public administrative
activity have an unsubstitutable signification. This phenomenon represents expressive dynamic
conception of the public administration. Basic elements of the public administrative activity are:
target - task - function - contents - methods of action - forms of the activities. Definition of
contents of the public administrative activity is complicated. Also a classification of the forms of
the public administrative activities is very difficult. The fact that an administrative act could
have (could not have) legal implication is the essential base of this division. The article deals
also with particular forms of the public administrative activities: normative administrative
legislative acts (generally binding acts
), application of the administrative legislative acts
(individual administrative acts
), administrative legal agreement (contract), other
significant legislative acts, socio-organizational acts and material-technical acts and their
sub-forms. In connection with this the article is motivated by the inspiring examples from Czech
legal system, German legal system and Recommendations of the Council of Europe. It is necessary to
pay attention to e-government and the conception of good governance.Key words:
contents of the public administrative activity, forms of the
activities and their classification, normative administrative legislative acts, application of the
administrative legislative acts, administrative legal agreement (contract), other significant
legislative acts, socio-organizational acts material-technical actsUzavieranie administratívnoprávnych dohôd
(zmlúv)
Uplatnením tejto formy verejnosprávnej činnosti vznikajú administratívnoprávne vzťahy s
právami a povinnosťami zhodnými s prejavmi vôle účastníkov, z ktorých najmenej jeden je subjektom
verejnej správy, ktorý touto formou realizuje svoju pôsobnosť.27) Už dlhší
čas je zrejmé, že súčasná verejná správa pri realizácii svojich úloh nevystačí len so vzťahmi
"nadriadenosti a podriadenosti", ale je žiaduca výrazná redukcia "submisívneho" postavenia objektov
verejnej správy a z toho vyplývajúce utváranie vzťahov horizontálneho charakteru.
Napriek tomu, že táto forma verejnosprávnej činnosti je relatívne nová, slovenský právny
poriadok pozná pomerne veľké množstvo dohôd (zmlúv) administratívnoprávneho alebo "zmiešaného"
charakteru, napr. dohoda o zlúčení obcí (§ 2a zákona
č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení); dohoda/zmluva o zriadení spoločného fondu
(§ 7 ods. 6 druhá veta zákona o obecnom
zriadení); dohoda/zmluva o združení prostriedkov
(§ 7 ods. 5 zákona o obecnom zriadení); zmluva
uzavretá na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti
(§ 20a zákona o obecnom zriadení); zmluva o
zriadení združenia obcí (§ 20b zákona o obecnom
zriadení); dohoda o spolupráci s územnými a správnymi celkami alebo úradmi iných štátov
vykonávajúcimi miestne/regionálne funkcie (§ 21 zákona o
obecnom zriadení, § 5 zákona o samosprávnych
krajoch); dohoda o plnení úloh obecného hasičského zboru a dohoda o zriadení spoločného
hasičského zboru (§ 33 zákona č.314/2001 Z.z. o ochrane
pred požiarmi); európske zoskupenie územnej spolupráce
(zákon č.90/2008 Z.z. o európskom zoskupení územnej
spolupráce); dohoda o riešení vecí spoločného záujmu hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislavy a okolitých obcí (§ 4 zákona č.377/1990 Zb. o
hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave); dohoda obcí o obstaraní územnoplánovacej
dokumentácie (§ 18 ods. 5 zákona č.50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku); dohoda samosprávnych krajov o obstaraní územnoplánovacej
dokumentácie (§ 18 ods. 3 stavebného zákona);
dohoda o povolení výnimky zo stavebného zákazu alebo z obmedzenia niektorých činností v území
(§ 41 ods. 2 stavebného zákona); dohoda
stavebného úradu s dotknutými orgánmi štátnej správy o rozhodnutí o dočasnom užívaní stavby na
skúšobnú prevádzku a určení jej podmienky (§ 84 ods. 2
stavebného zákona); zmluva o oprávnení používať národnú environmentálnu značku
(§ 8 a príl. 4 zákona č.469/2002 Z.z. o environmentálnom
označovaní produktov). Administratívnoprávne dohody (zmluvy) sa zvyknú deliť podľa subjektov
na
-
koordinačné,
-
subordinačné,
-
so zahraničným prvkom.28)
V slovenskom právnom poriadku - na rozdiel napr. od právneho poriadku Českej republiky
(zákon č.500/2004 Sb., správní řád, piata časť (§ 159 až § 170) - zatiaľ chýba relatívne ucelená
úprava uplatňovania tejto formy verejnosprávnej činnosti. Je nespochybniteľné, že význam tejto formy
verejnosprávnej činnosti bude narastať. Pre modernú verejnú správu je uzavieranie
administratívnoprávnych dohôd (zmlúv) výrazne účelné a perspektívne a v prípadoch, ktoré predpokladá
právna norma, je takéto uzavieranie prijateľnejšie než vydávanie aplikačného administratívneho aktu.
Výraznou prednosťou dohody verejnosprávneho charakteru je fakt, že pri jej aplikácii sa do značnej
miery vylučuje nebezpečenstvo nesplnenia dohodnutých
povinností.29)
Napriek tomu, že novela zákona o obecnom
zriadení č.453/2001 Z.z. zlepšila právne
podmienky pre rozvoj tohto inštitútu administratívnoprávnej dohody/zmluvy, nie
sú upravené viaceré záležitosti spojené s uplatňovaním tejto formy činnosti obdobným spôsobom, ako
je to napr. v spomínanom českom správnom poriadku alebo v zákone o komunálnej spolupráci v spolkovej
krajine Severné Porýnie - Vestfálsko (
de lege lata
Gesetz űber kommunale Gemeinschaftsarbeit
) z 1. júla
1961 v znení zverejnenom 1. októbra 1979. Vhodná právna úprava tohto inštitútu je potrebná nielen
vzhľadom na kvalitu horizontálnych foriem činnosti verejnej správy, ale aj vzhľadom na požiadavku
právnej istoty zmluvných subjektov. Dôležitou bude nielen detailnejšia úprava preskúmavania súladu
tohto druhu zmlúv (dohôd) s právnymi predpismi, právnych dôsledkov chybných, resp. neplatných dohôd,
ale aj jednoznačné určenie kompetencie štátnych orgánov rozhodovať spory vznikajúce pri
implementácii tejto verejnosprávnej činnosti. Donedávna nebolo úplne jasné, ktorý štátny orgán mal
riešiť prípadné spory tohto druhu. Zrejme i z tohto dôvodu ostatná novela
zákona o obecnom zriadení
(č.102/2010 Z.z.), azda nesystémovo, ustanovila, že
"spor z verejnoprávnej zmluvy medzi štátom a obcou, ako aj medzi obcami, rozhoduje súd"
(§ 5 ods. 10).De lege ferenda
je potrebné rozlišovať medzi požiadavkami na detailnosť úpravy
inštitútu zmluvy a samotnou ingerenciou štátu do úpravy pomerov medzi účastníkmi tejto formy
verejnosprávnej činnosti. Jednotlivé typy administratívnoprávných zmlúv (dohôd) by mali byť vecne,
ekonomicky a právne analyzované z hľadiska dosahovania zamýšľaných cieľov, pre realizáciu ktorých sa
aplikujú. Takýto katalóg by mal zohľadňovať intenzitu právnej úpravy jednotlivých druhov
administratívnoprávných zmlúv (dohôd) od neformálnych (právne neupravených) dohôd napr. o
partnerskej spolupráci obcí a miest, cez štandardné administratívnoprávne zmluvy až po zmluvu o
vytvorení verejnoprávneho subjektu.Vykonávanie iných právne významných
úkonov
Vykonávanie iných právne významných úkonov - vydávanie
osvedčení, posudkov, vyjadrení,
stanovísk, právne významných výziev, právne významných podnetov;
vedenie právne významných
evidencií
, ale aj podávanie oznámení a pripomienok podľa
zákona č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a pod. - možno považovať za osobitnú, aj keď v teórii nie všeobecne uznávanú,
formu verejnosprávnej činnosti. Je to taká skupina úkonov orgánov verejnej správy, ktoré na jednej
strane síce priamo nespôsobuje vznik alebo zánik práv a povinností v rámci administratívnoprávneho
vzťahu, ale na druhej strane sú to úkony "vyššieho stupňa" právnej relevancie (povahy, účinku), než
úkony materiálno-technického alebo úkony spoločensko-organizátorského charakteru. Možno sa
domnievať, že opodstatnenosť existencie tejto formy činnosti sa v nastávajúcom období výraznejšie
preukáže o. i. z hľadiska účinnejšej kooperácie verejnosprávnych subjektov pri zabezpečovaní ich
náročných úloh.Vzhľadom na požiadavku koncepcie právneho štátu
(čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je
nevyhnutné, aby aj vykonávanie iných právne významných úkonov malo zákonný základ, napriek tomu, že
tieto úkony majú nižšiu právnu intenzitu než predchádzajúce formy činnosti verejnej správy. Právny
význam týchto úkonov spočíva v tom, že subjekt verejnej správy má povinnosť tento úkon vykonať. V
prípade, že by tak neučinil, takúto nečinnosť by bolo možné považovať minimálne za nesprávny úradný
postup (napr. vedenie živnostenských registrov obvodnými úradmi na základe
§ 60 ods. 1 zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní). Právny význam týchto úkonov môže spočívať aj v kvalifikovaných účinkoch pre iných
vykonávateľov verejnej správy. Tieto môžu byť formálnym predpokladom vykonania príslušného úradného
postupu, v niektorých prípadoch tvoria podklad pre vydávanie samotných aplikačných
administratívnoprávnych aktov. Forma ich záväznosti je rôzna (napr. záväzný posudok podľa
§ 44 zákona č.39/2007 Z.z. o veterinárnej
starostlivosti; rôzny charakter oznámení a vyjadrení v zmysle
§ 103 ods. 6 až 9 zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny). V niektorých prípadoch táto for
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).