Osud správneho súdnictva na Slovensku (Aktuálne problémy)

Článok 46 ods. 1 Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj "Ústava") upravuje právo na súdnu ochranu tak, že každého oprávňuje domáhať sa zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky.

S cieľom vylúčiť pochybnosti o závere, či súdnu ochranu treba poskytnúť len ohrozeným alebo narušeným vzťahom súkromného práva, vymedzuje Ústava v článku 46 ods. 2 právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom súdu za zákonom vymedzených podmienok, pričom súdne preskúmanie rozhodnutí, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd, nemožno zo súdneho preskúmania vylúčiť.

Takáto právna úprava otvára legitímne úvahy nielen o vymedzení rozsahu súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy a spôsobu, akým má byť táto ochrana poskytovaná, ale aj o dostatočnosti jeho inštitucionálneho zabezpečenia prostredníctvom sústavy súdov, ktorá na Slovensku historicky nepretržite poskytuje predovšetkým ochranu súkromnoprávnym vzťahom a zabezpečuje výkon trestného súdnictva.

Hoci sa právnická verejnosť na Slovensku intenzívne zaoberá všeobecnými problémami súdnictva, správne súdnictvo naďalej zostáva na okraji záujmu právne relevantných subjektov, prípadne úvahy o jeho lepšom fungovaní sú stále len v rovine deklaratórnej. Pritom práve táto oblasť súdnictva naliehavo vyžaduje aj praktické riešenie.

Možnosti zabezpečenia kvalitnejšej súdnej ochrany pred nezákonným postupom a rozhodovaním verejnej správy v správnom súdnictve, ktoré je v súčasnosti začlenené do všeobecnej sústavy súdov, treba opätovne otvoriť a legitímne sa možno (a dokonca treba) zaoberať aj opodstatnenosťou vytvorenia oddelenej sústavy samostatného správneho súdnictva tak, ako to bolo na našom území už v minulosti.

Sporadicky sa objavujúce úvahy o potrebe inštitucionálne oddeliť senáty správneho súdnictva do samostatnej oddelenej sústavy správneho súdnictva doteraz nenašli potrebnú podporu, hoci súdna kontrola verejnej správy je stále naliehavou a dokonca jednou z najnaliehavejších požiadaviek dobrého fungovania moderného štátu.

Podľa súčasnej právnej úpravy správne súdnictvo dnes na Slovensku nepôsobí v samostatnej a oddelenej sústave súdov, vykonávajú ho špecializované senáty všeobecných súdov už od úrovne krajských súdov. Vytvorenie oddelenej sústavy správnych súdov v minulosti narážalo niekedy aj na otázku ich finančného zabezpečenia, možno však predpokladať, že vytvorenie oddelenej sústavy správnych súdov by prinieslo pre spoločnosť efektívne riešenia, ktoré by zvýšili dôveru v súdnu moc a zefektívnili by výkon verejnej správy posilnením kontrolných mechanizmov nad jej činnosťou.

Riešenie otázok správneho súdnictva sa preto stáva čoraz potrebnejšie a zvýrazňuje sa nevyhnutnosť prijať ucelenú právnu úpravu, pred prijatím ktorej by sa o princípoch fungovania správneho súdnictva malo zjednotiť celé politické spektrum na Slovensku po zohľadnení odborných vyjadrení právnikov, ktorí v uvedenej oblasti pôsobia. Takto prijatá právna úprava jeho fungovania by potom mohla byť stabilná a stabilné by mohli byť aj zákony, ktoré budú činnosť správneho súdnictva upravovať.

V prípade, ak sa politické spektrum zhodne v názore, že vytvorenie samostatnej sústavy správneho súdnictva je opodstatnené, potom by jeho kreovanie nemalo uprednostniť rýchlosť pred kvalitou budúcej právnej úpravy. Ambíciou odborných právnických inštitúcií a pracovísk, ktoré by mali pôsobiť pri jeho tvorbe, by sa malo stať vytvorenie robustnej sústavy správneho súdnictva, ktorá bude zodpovedať moderným európskym štandardom.

Na dosiahnutie tohto cieľa by mala byť vytvorená odborná komisia pozostávajúca zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (prizastúpení všetkých jeho kolégií), Ústavného súdu Slovenskej republiky, zo zástupcov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako aj zástupcov Slovenskej komory advokátov a zástupcov právnej teórie, ktorá by mohla v horizonte 3 rokov vypracovať a predložiť na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky príslušné právne predpisy pre správne súdnictvo a aj návrh personálneho a materiálneho zabezpečenia uvedenej súdnej sústavy.

Z odborného hľadiska je pre riešenie otázok správneho súdnictva na Slovensku mimoriadne dôležité posúdenie jeho poslania a právnej úpravy vo viacerých rovinách.

Najzákladnejšou úlohou je požiadavka posúdiť, či je pre vytvorenie Najvyššieho správ neho súdu Slovenskej republiky ako najvyššieho orgánu správneho súdnictva potrebná zmena Ústavy Slovenskej republiky. Ak odborná verejnosť dôjde k presvedčeniu, že takáto zmena je potrebná a nevyhnutná, potom by sa široké politické spektrum malo zhodnúť na obsahu tejto zmeny a vykonať ju. Nemožno pritom opustiť požiadavku, aby aj v oddelenej sústave správneho súdnictva, rovnako ako v jeho fungovaní vo všeobecnej sústave súdov, bola dôsledne zaručená nezávislosť rozhodovania sudcov v správno