Otázky uplatniteľnosti doktríny unikátneho zariadenia na práva na predmety duševného vlastníctva

Contribution deals with some basic thoughts on application of the essential facility doctrine as a part of competition law on the area of intellectual property law. It analyses most important case law of the EC courts and European Commission, especially the Microsoft case and aims to provide an answer on the question, whether it is under certain conditions possible to consider intellectual property rights as essential facility. Attention will also focus on the arguments which will be in the favour/in contrary of such application of the essential facility doctrine as well as on possible results of such application. Contribution also presents two arguments, which can be in favour of application of essential facility doctrine on the field of intellectual property law. Possible existence of networks effects and questions related to potential influence of exclusive rights, which holds the dominant undertakings, on the innovative process shows, that there might certain situations exist, in which it would be reasonable to allow broader access to intellectual property rights. Those arguments nevertheless do not provide enough persuasive reason for application of essential facility doctrine on the field of intellectual property rights.

Nedávna judikatúra európskych súdov, predovšetkým rozhodnutia vo veciach IMS Health a Microsoft¹⁾ opätovne iniciovali diskusiu o využití súťažného práva ako nástroja na donútenie dominantných podnikateľov zdieľať svoje zariadenia so svojimi konkurentmi a poskytnúť potenciálnym konkurentom k takýmto zariadeniam prístup.²⁾ Uvedené prípady tak oživili záujem o málo používanú a zároveň často veľmi kritizovanú súčasť súťažného práva, a to doktrínu unikátnych zaradení. Charakter uvedených rozhodnutí a prekvapujúce tendencia zahrnúť aj práva na predmety duševného vlastníctva medzi unikátne zariadenia sú dôvodmi, prečo sú úvahy o budúcnosti a smerovaní doktríny unikátnych zariadení jednoznačne namieste.³⁾ Snaha o rozširovanie uvedenej doktríny aj do sféry práva duševného vlastníctva sa javí ako značne kontroverzná.

Na úvod je potrebné uviesť základné charakteristiky doktríny unikátnych zariadení. Doktrína unikátnych zariadení, označovaná aj ako "essential facilities doctrine", je pomerne novou formou zneužívania dominantného postavenia. Doktrína má svoj pôvod v USA, odkiaľ postupne od 70-tych rokov minulého storočia prenikla aj to súťažného práva EÚ.⁴⁾ Legislatívny základ, ako aj legálna definícia tejto formy zneužívania dominantného postavenia v právnej úprave EÚ dosiaľ chýba, základné princípy tejto doktríny treba preto hľadať v judikatúre európskych súdov a Komisie.

V zmysle uvedených okolností tak vyplýva z rozhodovacej praxe Komisie, že za unikátne zariadenie sa považuje "zariadenie alebo infraštruktúra, bez využitia ktorej súťažiteľ nemôže ponúknuť svojim zákazníkom žiadne služby."⁵⁾ Z rozhodovacej praxe Komisie je zároveň následne zaujímavé sledovať, aké všetky druhy zariadení môžu túto všeobecnú pojmovú charakteristiku v konkrétnych prípadoch napĺňať. Z jednotlivých prípadov tak vyplýva, že za unikátne zariadenia môžu byť považované napr. telekomunikačné siete, ro