Postavenie sociálnych služieb v systéme sociálneho zabezpečenia

Cieľom autorky je analyzovať niektoré ustanovenia zákona č.448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení novely zákona č.317/2009 Z.z. v kontexte zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Systém sociálneho zabezpečenia je budovaný na základných zásadách a princípoch sociálnej politiky. Sociálna politika je konkrétna činnosť štátu, ktorá úzko súvisí s hospodárskou politikou z dôvodu možnosti realizovať komplex opatrení, ktorými štát rieši nepriaznivú sociálnu situáciu ľudí, ktorí sa ocitli i na základe dôsledkov hospodárskej politiky v nepriaznivej sociálnej situácii, ktorú sami ani s pomocou blízkych osôb nie sú schopní prekonať.

Stanek (2002) charakterizuje sociálnu politiku ako symbiózu fenoménu výkonnosti spoločnosti a fenoménu solidarity vo vzťahu k jej členom.

Princípy sociálnej politiky sú garantované v rozsiahlom systéme noriem predovšetkým v oblasti práva sociálneho zabezpečenia. Právne normy práva sociálneho zabezpečenia, tak ako iné právne normy, musia spĺňať určité funkcie, z ktorých významnú úlohu plní funkcia organizačná, ochranná a výchovná. Ochranná funkcia je prezentáciou princípu solidarity. Výchovná funkcia vedie adresátov právnej normy k rešpektovaniu práva. Thurzová (2006, s.19) uvádza, že výchovná funkcia práva sa uplatňuje predovšetkým, "ak je právo v súlade s morálkou a spravodlivosťou".

Sociálne zabezpečenie, ako sme už spomenuli, je budované na základných zásadách, z ktorých prioritné postavenie má zásada solidarity a zásada sociálnej spravodlivosti. Solidarita sa viaže na celý systém práva sociálneho zabezpečenia. Solidarita, ako základná zásada, je prejavom spolupatričnosti spoločnosti k jej jednotlivým členom odkázaným na pomoc, ktorá smeruje k uspokojovaniu základných ľudských potrieb. Treba upriamiť pozornosť na skutočnosť, či miera solidarity a sociálnej spravodlivosti je objektívne vnímaná zo strany spoločnosti, alebo ide o subjektívny pohľad jej jednotlivých členov.

Štát ako hlavný garant pri vytváraní podmienok pre uplatňovanie uvedených zásad s cieľom realizovať sociálnozabezpečovacie právne vzťahy reguluje i potreby sociálnych inštitúcií pôsobiacich v danej oblasti.

Systém práva sociálneho zabezpečenia je diferencovaný na jednotlivé podsystémy podľa toho, akú oblasť sociálnozabezpečovacích právnych vzťahov upravujú. Plnenia z jednot