Potrebujú spotrebitelia a obchodníci novú architektúru spotrebiteľského práva? Podnet na zamyslenie (preklad M. Jurčová)

The paper is a translation of the prepared for the 69. to be held in September 2012. It pleads for a separate consumer law code outside private law codifications. The benchmarks are: rethinking the concept of the consumer (the vulnerable consumer and the consumer/customer), focussing beyond traditional consumer law on internet sales and on consumer services (telecommunications, energy, transport, financial services), integrating and developing a consistent approach to consumer law enforcement via individual and collective action, via alternative dispute resolution, courts and administrative bodies. The emerging differentiation between the responsible consumer (includes the small and the very small businessperson) and the vulnerable consumer, is based on the idea that different values can be assigned to the members of the groups. The responsible consumer requires a legal model which does not primarily guarantee social justice through redistribution, but especially ensures access to the market, to enable him to benefit from the advantages of the plethora of products and services on offer in an expanded European or global environment. In contrast to this, the vulnerable consumer is the addressee of social justice , in the EU context of the social market economy, Art. 3 (3) TEU. As an individual, and the weaker party on the market, he needs the protection of the legal system. Overall, this is possible at the price of redistribution between the different types of consumers, but also between the consumers and the companies. The companies have to pursue their social obligations - especially when a structural dependence exists, as it is the case for the providers of universal services. The scope of the horizontal effect not only of civil rights and liberties, but also of the fundamental rights, on companies is on trial. The current consumer concept has to be modified. It needs an extension with regard to the small or very small businessperson. The concept of the vulnerable consumer describes the relevant competences, but without making clear whether the particular vulnerability consists of an economic or social weakness or both. The solution is seen in a movable system (System) that allows for the connection of substantive rights and remedies to the different concepts of consumers, vulnerable, confident and responsible.

²⁾ Spotrebiteľské právo je významnou súčasťou nášho právneho poriadku. Akým spôsobom reguláciu spotrebiteľských právnych vzťahov začleniť do slovenského právneho poriadku a do systému súkromného práva? Vzhľadom na časté zmeny, ale aj modifikované princípy právnej úpravy a odchylné metódy právnej regulácie, ktorými sa táto dynamická množina spotrebiteľských vzťahov prejavuje v právnom poriadku, smerujem k presvedčeniu, že začlenenie do Občianskeho zákonníka nie je vhodným riešením. Na rozdiel od niektorých názorov, ktoré by mohli znieť v zmysle "Občiansky zákonník je príliš vzácny, nekazme ho spotrebiteľskými vecami",³⁾ skôr by som sa prikláňala k názoru " ⁴⁾ V snahe zistiť, či je skutočne nemecké riešenie integrácie značnej časti spotrebiteľského práva do BGB vyhovujúce a funkčné, natrafila som na štúdiu Hansa W. Micklitza, ktorú sám označuje ako podnet na zamyslenie. V čase finalizácie prác na novom Občianskom zákonníku si dovoľujem predostrieť preklad časti tohto diela aj slovenskej odbornej verejnosti. Domnievam, sa, že na Slovensku nie je priestor, aby sme sa venovali hĺbkovej analýze spotrebiteľského práva z hľadiska jeho systematického začlenenia.⁵⁾ Ambivalentné úvahy ohľadne spotrebiteľského práva nie sú vlastné len právnej vede, podobne nejasné je stanovisko slovenskej exekutívy k tejto otázke. Na jednej strane Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka schválený vládou Slovenskej republiky v roku 2009 sa hlási k integrácii spotrebiteľského práva do civilného kódexu, na druhej strane na Ministerstve hospodárstva SR existuje legislatívna úloha pripraviť Spotrebiteľský kódex už v roku 2015!⁶⁾ Už dnes je zrejmé, že v takom krátkom čase, ako boli nastavené tieto legislatívne úlohy, nie je možno kvalitné kódexy pripraviť. Najmä, ak spotrebiteľský kódex nemá mať len povahu zberného koša, ale mal by (tak ako aj celá spotrebiteľská legislatíva) spĺňať určité parametre. Domnievam, že v nastavení týchto parametrov by mohla napomôcť aj štúdia, o ktorej referujem.

Micklitzova štúdia vyšla pôvodne v nemeckom jazyku⁷⁾ a bola vypracovaná ako expertíza pre účely 69. nemeckého právnického dňa v roku 2012. Autor ju rozčlenil na 7 základných kapitol, ktoré sa ďalej členia na jednotlivé podkapitoly. Prvá kapitola objasňuje historický vývoj spotrebiteľského práva, podmienky a determinanty jeho rozvoja, to všetko so zreteľom na situáciu v Nemecku. Micklitz aj s poukazom na iných autorov a tradičné vnímanie BGB uvádza" Je zrejmé, že Micklitz má na zreteli práve spotrebiteľské normy, ktoré označuje ako turbulentné odvetvie práva.

Druhá časť je venovaná hodnoteniu integrácie spotrebiteľského práva do BGB, ktorú autor považuje len za formálnu a nie veľmi úspešnú. Zaoberá sa aj otázkami kontroly neprijateľných podmienok, ktorá v porovnaní s inými krajinami EÚ vykazuje v Nemecku odchylnú povahu, keďže testu nekalosti sú podrobené aj zmluvné podmienky vo vzťahoch medzi podnikateľmi. V tretej časti (sa autor venuje definičným otázkam pojmu spotrebiteľa, pričom poukazuje na značné rozdiely medzi jednotlivými spotrebiteľmi, ktoré by sa mali zohľadňovať minimálne v kategóriách ako zodpovedný a obozretný spotrebiteľ na jednej strane a zraniteľný spotrebiteľ na strane druhej. Pri vypracovaní koncepcie spotrebiteľa poukazuje aj na frekventované prípady rozširovania spotrebiteľskej ochrany na iné subjekty (fyzické alebo aj právnické osoby, zakladateľ firmy), resp. aj možnosti vylúčenia niektorých subjektov z ochrany. Okrem toho treba mať na zreteli aj pojem zákazníka, ktorý presahuje pojem spotrebiteľa a často sa využíva v sektorových úpravách (telekomunikácie, dodávky energií). Na príkladoch zo súdnej praxe (a právnej úpravy vysvetľuje, aké implikácie na spotrebiteľskú ochranu môže mať včlenenie tretích osôb do spotrebiteľských vzťahov. Štvrtá kapitola sa venuje rozboru právnej úpravy spotrebiteľskej kúpnej zmluvy realizovanej v prostredí internetu a čiastočne aj vyhodnoteniu efektivity jednotlivých nástrojov ochrany spotrebiteľa. Významnou časťou tejto kapitoly je zhodnotenie zmlúv na poskytovanie univerzálnej služby, ktoré sa realizujú v oblasti telekomunikačných a energetických služieb (ale aj bankových služieb). Poukazuje na význam zabezpečenia možnosti prístupu k jednotlivým službám pre spotrebiteľov, regulácie, ktorá spotrebiteľom umožní cenovú orientáciu, zmenu dodávateľa a prostriedky nápravy pre nesplnenie, ktorých osobitná úprava je skôr minimálna. Piata kapitola ako naznačuje aj jej názov, sa sústreďuje na otázky vymožiteľnosti práva a právnej ochrany všeobecne. Jednotlivé zistenia autor prenáša do záverečných kapitol, ktoré možno charakterizovať aj ako návrhy Šiestu a siedmu kapitolu uvádzame ďalej v plnom rozsahu v slovenskom preklade s dôverou, že slovenská právna veda a prax, menovite legislatíva, ale aj spotrebiteľské združenia budú čerpať z návrhov v nich obsiahnutých. Je však zrejmé, že určité štrukturálne zmeny budú vyžadované aj na európskej úrovni, hoci možno konštatovať, že Micklitzove návrhy sa v mnohom sústredia na to, akým spôsobom sa má budovať spotrebiteľské právo na národnej úrovni a akým spôsobom sa má eurolegislatíva implementovať do vnútroštátneho práva, tak aby jej pozitívne účinky na všetky zúčastnené subjekty boli maximalizované.

Táto správa má slúžiť ako podnet na zamyslenie. Jej účelom je najmä predostrieť usmernenia a formulovať princípy, ktoré vysvetlia funkcie a pôsobnosť navrhovaného flexibilného systému.

Statické, jednoduché právo na ochranu spotrebiteľa sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia patrí do minulosti. Užitočnosť spotrebiteľa - najskôr pre vnútorný trh, neskôr pre globalizáciu - je hlboko zakotvená v samotnej podstate a koncepcii tohto mladého právneho odvetvia. Deformácie sa však prejavujú už v samotnom rozšírenom ponímaní spotrebiteľa. Veď majiteľa jachty⁸⁾ nemožno porovnávať so zákazníkom - odberateľom elektrickej energie, ktorý nie je schopný platiť účty a dodávateľ mu zastaví dodávky energie. Dynamický internetový spotrebiteľ, vybavený znalosťou a porozumením cudzích jazykov, obvykle pozná svoje práva a vie ich uplatňovať, niekedy až na hranici zneužitia svojho právneho postavenia. Spektrum spotrebiteľov prechádza od malých podnikateľov ku zákazníkom a končí až pri zraniteľnom spotrebiteľovi. Každému zo spotrebiteľov možno priradiť typické pole pôsobnosti tohto právneho odvetvia, internetový predaj sa typicky spája so zodpovedným a obozretným spotrebiteľom, poskytovanie univerzálnych služieb so zraniteľným spotrebiteľom. No aj v rámci univerzálnych služieb sa stretávame so zodpovedným a obozretným spotrebiteľom a zraniteľný spotrebiteľ tiež nakupuje prostredníctvom internetu.

Rekurz k systému právnej ochrany zatemňuje ideálny svet koncepcie ochranárskeho práva, v ktorom by súdy boli nielen otvorené zodpovedným spotrebiteľom, ale zároveň by prevzali funkcie starostlivosti a ochrany a v ktorom by schémy mimosúdneho riešenia sporov boli dostupné pre tých, ktorí sa nevedia obrátiť na súd. Päťdesiat rokov po prospotrebiteľskom odkaze prezidenta Kennedyho,⁹⁾ spotrebiteľ teoreticky disponuje balíkom nápravných prostriedkov, ktoré dokonca presahujú výber medzi súdnou ochranou a mimosúdnym riešením sporov. Kolektívna aj individuálna ochrana je prípustná súčasne, rovnako koexistuje ochrana práv súdom alebo orgánom verejnej správy. Voľakedy platné priraďovanie už neplatí. Medzi moderných spotrebiteľov patria všetky typy ľudí - klient/ zákazník, zodpovedný, obozretný spotrebiteľ a zraniteľný spotrebiteľ - niekedy sa tieto charakteristiky stretnú v jednej osobe. Vďaka týmto zmenám vzrastá úloha sprostredkovateľských inštitúcií; spotrebiteľské združenia a obchodné zväzy sa snažia zlučovať záujmy heterogénneho kolektívu. Zatiaľ sú to súdy, ktoré majú riešiť jednotlivé kauzy a štátne agentúry, ktoré sa aj napriek možno reštriktívnej právnej regulácii neobmedzujú už len na púhe zabezpečenie fungovania trhu.

Neurčité kontúry pojmu spotrebiteľa v prvotnom štádiu viedli k názoru, že BGB je prostredníctvom inštitútu dobrej viery spôsobilejšie vymedziť tých, ktorí skutočne potrebujú ochranu. Ak by však takáto myšlienka mala byť seriózne zvažovaná, zrušenie "pojmu spotrebiteľa" by viedlo k izolácii BGB od meniacej sa ekonomickej reality (spotrebiteľská spoločnosť), politickej reality (europeizácia) a spoločenskej reality (transformácia sociálneho štátu). Na druhej strane, každá koncepcia musí byť spôsobilá prispôsobiť sa priebežne sa meniacim paradigmám pojmu spotrebiteľa a podstaty spotrebiteľského práva. Riešenie spočíva vo flexibilnom systéme pravidiel a koncepčných definícií, prostredníctvom ktorých by bolo možné osobitne reagovať na rôzne typy spotrebiteľov. Takýto systém zároveň nevylučuje vývoj logického koherentného spotrebiteľského práva.

Vymedzenie osobnej pôsobnosti aplikácie predstavuje východiskový bod. Súčasná koncepcia spotrebiteľa musí byť modifikovaná v dvoch smeroch; vyžaduje sa rozšírenie na malých a veľmi malých podnikateľov, keďže sa - snáď len s minimálnymi výhradami nelíšia od zodpovedného spotrebiteľa.

Opatrné, ale ešte