Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Právna štátnosť a členstvo v Európskej únii
Právna štátnosť a členstvo v Európskej únii.
Príspevok bol podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy
č. APVV-51000805 "Konštitucionalizácia a zákonodarstvo v podmienkach SR ako členského štátu HU so
zreteľom na formovanie právneho štátu a právnej praxe." Podstatná časť tohto príspevku odznela dňa
13. júna 2008 v Znojme na Medzinárodnej konferencii Metamorfózy práva v strednej Európe poriadanej v
dňoch 11. - 13. júna 2008 Ústavom štátu a práva AVČR a Právnickou fakultou ZCU v
Plzni.
JUDr.
Peter
Colotka
CSc. LL.M.
riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV
Charakteristika právnej štátnosti sa v podmienkach dvadsiateho storočia stretla so
zvýšenou dynamikou. Konotovalo ju i to, že séria relevantných premenných bola neraz sumarizovaná
predovšetkým v priebehu historicky prelomových období s vyústením do typológií udávajúcich hodnotové
znamienka.
Ak sa za príznačnú črtu súčasných čias dá, medziiným, považovať rozširujúci sa právny
priestor, v ktorom na zmluvnom základe má byť uplatňované, postupne zlaďovanč, ba v mnohých ohľadoch
priam identické právo tak v stredoeurópskych právnych prostrediach, možno taký formujúci sa priestor
rámcovať tiež europeizáciou a zrýchleným právnickým časom a pomeriavať aj tým, na čo viac-menej i
ako na situačný údel zrejme bolo odkázané neskoré dvadsiate storočie.
Ako jeden z momentov leitmotívu tohto príhovoru by pravdepodobne prichádzal do úvahy aj
náčrt zmnoženia perspektív tak na úrovni štátu v podobe jednotného subjektu právnej normotvorby, ako
aj na úrovniach takpovediac dodatočných eurovrstvení právnych determinácií i ďalších požiadaviek v
rámci viacuholníkovej európskej spolupráce sotva nie viacuholníkovej Európskej
únie.1)
Odosielateľstvo série právnych determinácií sa upína na to, na čo v štáte, v jeho rámci i
ponad naň možno odkazovať ako na právne autority.2) Právny štát ako členský
štát Európskej únie medzi nimi figuruje i ako moment "siete"3) so znakmi
conditio sine qua non
európskej integrácie a EU aj ako "priestor", právna subjektivita
ktorého je ešte viac-menej vždy predmetom očakávaní súvisiacich so zmluvnou reformou EU (s
momentálnym referens Lisabonská zmluva).Situáciu, ktorá v mnohých ohľadoch dosiaľ pretrváva, možno ilustrovať napríklad tým, že aj
každá spomedzi krajín V4 bola ako subjekt medzinárodného práva verejného na priestor európskej
integrácie viazaná tou - ktorou dohodou zakladajúcou jej pridruženie k entite predstavovanej
Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi, a vstupovala do Európskej únie A tak aj v
nadväznosti na to možno v dotyku so Zmluvou o EU upozorniť na okolnosť, že sa i v súčasnosti
takpovediac konzervatívnejšie čítanie slov európske právo v úniovom kontexte ešte vždy môže uberať i
tým smerom, ktorý
suigeneris
aj do istej miery uľahčuje predovšetkým úlohu identifikovať
komunitárne právo späté so sotva spochybniteľnou a intenzívnou juridizáciou prvého piliera EU,
odkazujúceho na agendu ES s prevažujúcou charakteristikou právom sprostredkovanej integrácie veľkého
spoločného európskeho trhu zovretého viacerý
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).