Právna zodpovednosť za porušenie dobrých mravov

In his article the author considers the relationship between law and morality on the basis of analysis of an actual legal case which has been resolved after nearly 13 years. From the criminal law plane, where this case began, its analysis passes to the civil and commercial legal issues in the concrete context of provisions of § 415 of the Civil Code, regarding the general obligation of every person to prevent damage, and § 424 of the Civil Code, regarding the liability for damage caused by an intentional breach of morality. The author raises the question whether, in regard to the relationship between law and morality, inflexible thinking in civil and commercial relations can be overcome.The detailed analysis of the case is also a critical challenge to all those who are concerned with thinking and behaving so that the Slovak Republic is regarded not only as a declared, but a genuinely legal, state.

Motto: 
 
"Vedľa morálneho zanietenia pre spoločensky významný úkol sú tu tri 
intelektuálne podmienky dobrej právnickej práce: a) solídna znalosť právnych 
predpisov a právnych inštitúcií, b) znalosť štruktúry spoločnosti, jej 
zákonitého vývoja a pochopenie pre vzťahy medzi členmi spoločnosti, c) bystrý 
postreh a presné myslenie, späté so schopnosťou jasne formulovať svoje 
myšlienky a s umením logicky správne a presvedčivo argumentovať." 
 
                                                             Ota Weinberger 1) 

Otázka vzťahu práva a mravnosti sa mi natíska už dlhší čas. Nie však iba z podnetov, ktoré ponúka právna teória, hoci aj tých je zaiste veľa, ale predovšetkým z takých podnetov, ktoré nám vnucuje náš skutočný život. Čoraz viac sa nad touto otázkou zamýšľam najmä pod vplyvom a zorným uhlom mojej vlastnej životnej skúsenosti, ako som sa s ňou stretával vo svojom právnickom povolaní, v rôznych súvislostiach od študentských čias v rozpätí štyroch desaťročí. Slovenské právo počas nich prešlo obrovskými premenami a v jeho rámci sa vyvíjala aj teória právnej zodpovednosti.

Samozrejme, otázka právnej zodpovednosti je veľmi široká, má svoje historickoprávne, všeobecné právnoteoretické, verejnoprávne aj súkromnoprávne aspekty. Špecializovanú pozornosť jej teda venujú rôzne právne odbory.²⁾ Ak však odborne stojím predovšetkým na pôde občianskeho práva, potom z hľadiska vývoja tejto otázky v teórii slovenského občianskeho práva významný teoretický posun v jej chápaní vymedzím najmä dvoma autormi a ich publikáciami: - prvá je z roku 1958 a druhá z roku 2012. V prvej z nich,³⁾ ktorá dlhodobo patrí do klasického fondu slovenskej právnickej spisby, boli položené základy teórie občianskoprávnej zodpovednosti v slovenskom občianskom práve, a v druhej⁴⁾ je táto problematika spracovaná pod zorným uhlom významných európskych akademických harmonizačných iniciatív, ktorými sú Princípy európskeho deliktného práva (Principles of European Tort Law - PETL) a Princípy európskeho zmluvného práva za škodu spôsobenú inému (Principles of European Law - Non-Contractual Liability Arisingout of Damage Caused to Another - PEL).⁵⁾

Kým v otázke právnej zodpovednosti sa pohybujeme vo "výsostnej" doméne práva, otázka dobrých mravov, podľa mojej nielen "všeobecnej", ale aj "právnej" mienky, oblasť práva priam bezhranične prekračuje. Čo je "dobro"? Čo sú "mravy"? Možno tieto všeobecné pojmy uzavrieť do nejakej normy "daného práva", ktorej obsah by bol presvedčivý pre každého a pre všetky situácie reálneho života, v ktorých sa ocitne?

V slovenskej právnoteoretickej literatúre ponúkol seriózny vedecký rámec na začlenenie otázky "dobra" do nášho práva E. Bárány - už samým názvom svojej vedeckej monografie "Pojmy dobrého práva",⁶⁾ ktorý je veľmi inšpiratívny. Sám pojem "dobro" mi však ostáva naďalej otvorený pre rozmanité úvahy. Z čisto "pozitívnoprávneho" hľadiska ( aj ) sa mi jeho presný význam, vo všetkých jeho možných súvislostiach, zatiaľ javí ako ťažko uchopiteľný, čím však nechcem povedať, že aj "neuchopiteľný". Pojem "mravy" je pre právne účely azda viac "normovateľný"⁷⁾ a v súčinnosti právnej teórie i rozhodovacej činnosti súdov v jednotlivých prípadoch už do istej miery aj je "normovaný"; avšak na jeho presahu hranice "iba práva" právna kazuistika asi takisto nič nezmení.

Zhruba takéto boli moje prvé úvahy, ako sa chopiť témy, ktorú mi kolega Bárány navrhol pre vedecký program tohto, už 17. ročníka Jesennej školy práva (2012), organizovanej Ústavom štátu a práva SAV. Zhodou okolností, v tom istom období som pre inú vedeckú konferenciu⁸⁾ ponúkol svoj referát na tému Keďže som sa však tejto konferencie napokon nemohol osobne zúčastniť a nestihol som pripraviť ani svoj príspevok do zborníka z nej vydaného,⁹⁾ pokúsim sa v tomto príspevku spojiť obe tieto súvisiace témy.

Rozmanitosť právnych i mimoprávnych súvislostí, ktoré nastolená otázka v sebe zahŕňa, ilustrujem na praktickom prípade, ktorým som sa zaoberal takmer 13 rokov. Metodicky v ňom treba rozlíšiť najmä rovinu trestnoprávnu, občianskoprávnu a obchodno-právnu. Zároveň však prípad ponúka istý obraz nášho práva v reálnom živote v istom období vývoja našej spoločnosti - obraz veľmi vzdialený od toho, čo som si pod právom predstavoval, keď som v roku 1970 začal svoje právnické štúdiá: obraz dnes pre mňa profesionálne priamo frustrujúci.

Najvšeobecnejšími slovami najskôr stručne podám podstatu prípadu a potom sa jednotlivo podrobnejšie venujem v tomto prípade zúčastneným právnym vzťahom, ktorých vznik a vývoj až do ukončenia prípadu právoplatným súdnym rozhodnutím je v príslušných spisoch zdokumentovaný.¹⁰⁾ Istým "otvoreným resumé" však napokon vyústim opäť do otázky vzťahu práva a mravnosti.

Právny rámec tohto prípadu sa zakladá na zmluve o dielo podľa § 631 slovenského Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), uzavretej dňa 18.11.1997 medzi subjektom A ako zhotoviteľom (ďalej len A) a subjektom B ako objednávateľom (ďalej len B), s časom plnenia "marec - máj 1998". Platnosť uzavretia zmluvy nebola nikým spochybnená. A je v tomto prípade identifikovaná obchodná spoločnosť - "s.r.o."; B sú manželia, ktorí ňou chceli riešiť istú jednotlivosť v interiérovom vybavení bytu, ktorý bol v dokončovacej fáze výstavby na základe zmluvy o obstaraní výstavby bytu, uzavretej predtým so subjektom C (v analýze tohto prípadu ďalej zúčastnený nie je).

A zmluvu v určenom čase nesplnil aj napriek opakovaným urgenciám B a opakovaným prísľubom splnenia zmluvy zo strany tých osôb, ktorí vo vzťahu k B konali za A. Napokon B právnym úkonom, ktorý A nespochybnil, odstúpil od zmluvy a žiadal vrátenie peňažného plnenia, ktoré zaplatil bezprostredne po uzavretí zmluvy na jej základe. A tento dlh voči B písomne uznal čo do dôvodu aj výšky aj s prísľubom jeho skorého zaplatenia listom z 21.5.1998, to však neurobil. Medzitým B zistil, že v podobnej situácii vo vzťahu k A sa nachádza už viac podobne zavádzaných osôb. Po neúspechu ďalších komunikácií s A napokon B podal dňa 29.5.1998 proti konkrétnym osobám, ktoré v osobnom a písomnom styku s ním za A "s.r.o." vystupovali - ďalej M.M. a P.V. - oznámenie o podozrení z majetkovej trestnej činnosti (podvodu, resp. sprenevery). To urobili aj ďalší podobne postihnutí, pričom celková suma ich jednotlivo nahlásenej škody bola v priebehu preskúmavania všetkých oznámení vyčíslená výškou 692.311 Sk.

V krátkej nadväznosti na podanie svojho oznámenia o podozrení z majetkovej trestnej činnosti podal B príslušnému súdu proti A aj občianskoprávnu žalobu s predbežne určeným najširším okruhom do úvahy prichádzajúcich pasívne legitimovaných osôb na strane A podľa údajov dostupných o ňom v obchodnom registri; vo veci ju formuloval - o náhradu škody, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, s tým, že tieto otázky pokladá v danom štádiu riešenia prípadu za otvorené a spresní ich na základe výsledku preverovania jeho oznámenia o podozrení z majetkovej trestnej činnosti policajnými orgánmi, resp. ďalšími orgánmi príslušnými podľa trestnoprávnych predpisov. Po šiestich rokoch preverovania jeho oznámenia príslušnému orgánu PZ,¹¹⁾ počas ktorých bol prípad vnesený aj do pozornosti Okresnej prokuratúry Bratislava I,¹²⁾ Krajskej prokuratúry v Bratislave,¹³⁾ Generálneho prokurátora SR,¹⁴⁾ Ministerstva vnútra SR¹⁵⁾ a Ministerstva spravodlivosti SR¹⁶⁾ bol výsledok preverovania oznámenia B (a ďalších) z roku 1998 negatívny: k majetkovej trestnej činnosti "vraj" nedošlo; rozbor prípadu v jeho ukáže, že zvýraznenie "vraj" je tu plne opodstatnené.

Napriek tomuto výsledku preverovanie oznámenia orgánmi policajného zboru a prokurátorského dozoru prinieslo bohatý dôkazový materiál, ktorý B umožnil spresniť petit aj konkrétnych odporcov v občianskoprávnom spore na základe jeho žaloby z roku 1998: t.j. tie konkrétne identifikované osoby, ktoré uviedol ako podozrivé z uvedenej majetkovej trestnej činnosti už vo svojom oznámení z 29.5.1998 a jedine s nimi prišiel za obchodnú spoločnosť A "s.r.o." do osobného aj písomného styku: ako odporkyňu I. "M.M." a ako odporcu II. "P.V.".

Obchodná spoločnosť A "s.r.o." (do obchodného registra bola zapísaná 17.11.1994) sa v čase po písomnom uznaní dlhu voči B listom z 21.5.1998, podpísaným M.M., začala brániť tým, že sa dostala do "druhotnej platobnej neschopnosti"; následne, bez zaplatenia dlhu uznaného voči B, zanikla likvidáciou a výmazom z obchodného registra dňa 10.3.2005. M.M. bola najskôr splnomocnenou konajúcou za A "s.r.o", potom jej majiteľkou. Podľa písomnej dokumentácie, založenej v súdnom spise, stala sa jej majiteľkou na základe zmluvy o predaji podniku z 30.6.1997, ktorú uzavrela ako "kupujúca" s J.M. - mužom zhodného priezviska - ako "predávajúcim" za cenu 10.000,- Sk; a napokon - na základe uznesenia valného zhromaždenia A "s.r.o" z 1.11.1998, stala sa aj likvidátorkou tejto obchodnej spoločnosti (bližšie spresnenia na základe citátov z rozsudkov prvostupňového aj odvolacieho súdu budú uvedené ďalej).

P.V. ako splnomocnený konajúci podpísal za A "s.r.o." dňa 18.11.1997 zmluvu o dielo medzi A "s.r.o." ako zhotoviteľom a B ako objednávateľom. Následne, v doloženej písomnej forme, P.V. ubezpečoval B faxom aj listom, že zmluva o dielo bude riadne splnená, a to už v čase, keď - ako počas preverovania podnetu policajnými orgánmi bolo neskôr zistené (a je v príslušných spisoch zdokumentované) - mal alebo musel vedieť, že ním podpísaná zmluva o dielo, uzavretá medzi A "s.r.o." a B, splnená nebude; teda aj on osobne, podobne ako osobne tiež M.M, v kritickom čase B iba zavádzal.

Po zániku A ako právneho subjektu - obchodnej spoločnosti - oprel B svoju žalobu proti uvedeným konkrétnym fyzickým osobám o ustanovenia § 415 OZ o všeobecnej právnej povinnosti každého predchádzať škodám a § 424 OZ o zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. Tieto zodpovednostné súvislosti budú predmetom rozboru prípadu najmä v jeho

Nechcem sa hrať so slovíčkami, ale keď v oblasti práva (v teórii aj v platnom práve) široko narábame s pojmom "dobré mravy", nastoľuje sa mi predovšetkým všeobecná otázka, či ich opakom sú "zlé mravy"? Existujú aj "zlé mravy"? Ak niekto odpovedá kladne, ja sa ďalej zamýšľam nad touto otázkou aj z toho hľadiska, či "zlé" mravy možno vôbec pokladať ešte za "mravy"? Možno, samozrejme, hovoriť o mravnosti aj o nemravnosti, o "mravnom" aj o "nemravnom" správaní; ale "mravne" vo mne vždy implikuje niečo, čo je spoločensky hodnotené ako správne, korektné, možno povedať "dobré" - nie "zlé". Slovo "dobré" pri slove "mravy" sa mi preto javí ako zbytočné. Z rímskeho práva síce poznáme aj poučku "zbytočné neškodí" (), ale v tejto súvislosti sa mi to javí tak, že niekedy možno aj "škodí"; lebo napríklad v našej súvislosti môže implikovať ako korektné právne spojenie aj "zlé mravy". To však nie som naklonený prijať. Pridržiavam sa tu predovšetkým klasického diela Leopolda Heyrovského, v ktorom o píše:

Nepriaznivým úsudkom však asi nebudeme postihovať to, čo pokladáme za dobré, korektné, slušné, zdvorilé, ale to, čo pokladáme za nedobré, nekorektné, neslušné, nezdvorilé; teda možno povedať aj "zlé", "proti mravu", "nemravné" - ako opak toho, čo pokladáme za "dobré", "v súlade s mravom" či "mravné". Avšak "zlo" a "nemravnosť" nemožno stotožňovať; napríklad z hľadiska potrestaného je "zlom" zaiste aj trest, ktorý mu je za jeho trestný čin súdom spravodlivo vymeraný, ale z hľadiska ochrany spoločnosti toto "zlo" v podobe právnej sankcie iste nemožno pokladať aj za "nemravnosť".

Táto všeobecnejšia úvaha nič nemení na tom, že pojem je legálnym pojmom v našom platnom práve, stretávame sa