Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Preskúmanie rozhodnutí daňových

Preskúmanie rozhodnutí daňových
JUDr. Ing.
Ľuboš
Maxina
Právnická fakulta, Katedra správneho práva, práva životného prostredia a finančného práva, Trnavská univerzita v Trnave
1. Sústava daňových orgánov
V konaní a rozhodovaní daňových orgánov o právach a povinnostiach daňových subjektov je nevyhnutné zabezpečiť zákonnú ochranu práv a povinností. Tieto práva a povinnosti realizuje sústava orgánov, ktorú na to oprávňuje platná legislatíva. V súčasnej štruktúre orgánov verejnej správy, predovšetkým v oblasti výkonu samosprávy, je daňovým orgánom v zákonom vymedzenom rozsahu aj obec, čo v niektorých prípadoch, a to predovšetkým malých obcí, spôsobuje značné problémy. Predovšetkým malé obce nedisponujú organizačnými, odbornými a ani ďalšími predpokladmi na to, aby bez problémov zvládali relatívne náročné úlohy kladené na obce platnou legislatívou z titulu postavenia obce ako daňového orgánu.
Zákonodarca podľa ustanovenia § 1 a zákona č. 511/1992 Zb. o Správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
definuje
za správcu
dane nasledovné subjekty,
a to daňový úrad, obec a colný úrad podľa osobitného zákona.
Okrem uvedených daňových orgánov môže za určitých zákonom ustanovených okolností ako prvostupňový orgán rozhodovať aj Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR.
Pri samotnom rozhodovaní daňových orgánov môže dochádzať tak k hmotnoprávnym, ako aj procesnoprávnym nedostatkom. Zákonodarca z dôvodu ochrany subjektívnych práv daňových a poplatkových subjektov ustanovil sústavu opravných prostriedkov. Túto sústavu ochranných prostriedkov daňovníkov a poplatníkov pred vznikom nezákonných rozhodnutí daňových orgánov môžeme rozdeliť na riadne opravné prostriedky, mimoriadne opravné prostriedky a možnosť súdneho preskúmania rozhodnutí.
2. Riadne opravné prostriedky
2.1 Odvolanie proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam
Odvolanie
ako riadny opravný prostriedok zákonodarca upravil v štvrtej časti ustanovenia § 46 zákona č. 511/1992 Zb. o Správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej ZoSDaP) za predpokladu, že účastník konania sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Na druhej strane, zákonodarca zároveň aj negatívne vymedzil použitie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiam správcu dane (ustanovenie § 46 ods. 2 a § 41 ZoSDaP). Tieto druhy rozhodnutí zákonodarca v ustanovení § 46 nevymedzil však taxatívne. Ide o také druhy rozhodnutí, ktoré predchádzali určeniu dane, zväčša procesného charakteru správcu dane, a proti ktorým nieje možné použiť odvolanie ako riadny opravný prostriedok.
Odvolanie
ako riadny opravný prostriedok v zmysle ustanovenia § 46 ZoSDaP musí obsahovať nasledovné taxatívne vymedzené obsahové náležitosti:
-
presné označenie prvostupňového orgánu,
-
presné označenie odvolávajúceho sa,
-
číslo konania, prípadne číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
-
uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
-
dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi,
-
navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia,
proti ktorému odvolenie smeruje. Pri neúplnom a nepresnom odvolaní je správca dane povinný vyzvať daňový subjekt na odstránenie nedostatkov a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie, nie však kratšiu ako 15 dní.
Riadne podané odvolanie
ZoSDaP v zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 ZoSDaP
má odkladný účinok
za predpokladu, že zákon neustanovuje inak. Ak ten subjekt, ktorý odvolanie podal, vezme svoje odvolanie späť, nemôže v tej istej veci podať odvolanie nové. Na záver je potrebné dať do popredia skutočnosť, že podať odvolanie je neprípustné, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby bol súčasne napadnutý výrok rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje.
2.2 Sťažnosť
Sťažnosť
je ďalším riadnym opravným prostriedkom ustanoveným v § 49 ZoSDaP. Daňovník má
možnosť použiť sťažnosť ako riadny opravný prostriedok na postup platiteľa dane
v prípade, ak má pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo správnosti zrazeného preddavku na daň vykonanú platiteľom dane. Z procesného hľadiska, ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň platiteľom dane, žiadosť o vysvetlenie môže podať
len v lehote 60 dní
odo dňa,
keď k zrážke dane alebo k preddavku na daň došlo
s tým, že táto žiadosť musí obligatórne obsahovať dôvody preukazujúce pochybnosti daňovníka. Platiteľ dane je povinný oznámiť daňovníkovi požadované údaje do 30 dní odo dňa, keď žiadosť obdržal. V prípade, že sa preukázala chyba, túto je v tej istej lehote platiteľ dane aj opraviť.
V prípade, že daňovník na jeho sťažnosť neobdrží oznámenie od platiteľa dane, prípadne ak daňovník nesúhlasí s postupom platiteľa dane, môže podať v 30-dňovej lehote
na postup platiteľa dane sťažnosť správcovi dane,
v ktorého obvode má platiteľ dane sídlo alebo trvalý pobyt,
a to
v lehote 30 dní od odo dňa, keď obdržal vyjadrenie platiteľa dane.
Správca dane o sťažnosti rozhodne a rozhodnutie doručí
daňovníkovi i platiteľovi dane s tým, že
proti tomuto rozhodnutiu sa môže daňovník alebo platiteľ dane odvolať v lehote 30 dní od jeho doručenia.
Toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Na toto konanie o sťažnosti sa nevzťahuje osobitný predpis z
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).