Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Preskúmateľnosť rozhodnutí orgánov športových zväzov v rámci správneho súdnictva

SZOMOLAIOVÁ , C. Preskúmateľnosť rozhodnutí orgánov športových zväzov v rámci správneho súdnictva. Právny obzor, 107, 2024, č. 3, s. 285 – 302.

https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2024.3.04

Reviewability of decisions of sports organizations within administrative justice. In the submitted article, the author directs her attention to the question of whether the specific nature of sport and the principle of its autonomy can encumber the right of a member of the sports organization to access effective judicial protection. The article delves into the conflicts that arise within the sports community and questions the appropriateness of general courts intervening in sports disputes, vis-à-vis the preservation of autonomy within sports organizations. It also scrutinizes the necessity for a Sports Arbitration Tribunal, along with the challenges associated with upholding its independence and expertise. The paper underscores the significance of striking a harmonious balance between sports autonomy and state intervention to ensure the equitable and transparent operation of sports within society. Moreover, the article analyzes the extent to which the internal bodies of sports organizations can adjudicate disputes of a sporting nature and whether these decisions can be subject to review by general courts. Ultimately, the paper concludes by emphasizing the importance of establishing a just and transparent mechanism for resolving sports-related disputes, while concurrently respecting the autonomy of sports organizations.

Key words: judicial reviewability of decisions of sports governing bodies, Lex Sportiva, autonomy of sports, right to a judicial protection

Úvod
V posledných rokoch môžeme byť svedkami veľkej byrokratizácie a komercionalizácie športového sektora. Hoci v dôvodovej správe k zákonu o športe je uvedené, že hlavným cieľom zákona je "
zaviesť efektívne a moderné mechanizmy správy a riadenia športu
"
1)
, v súčasnosti vidíme, že interné boje, neprehľadné administratívne povinnosti, netransparentné štandardy fungovania športových organizácií a výskyt negatívnych fenoménov v športe majú za dôsledok, že spory medzi členmi športovej obce vznikajú čoraz častejšie s nepredvídateľným výsledkom. Absurdným príkladom môže byť roky trvajúci spor medzi (v tom čase maloletou) akvabelou Viktóriou Reichovou a Slovenskou plaveckou federáciou (ďalej len "
SPF
"). Športovkyňa bola v roku 2018 vylúčená z reprezentácie a disciplinárne potrestaná z dôvodu, že v rozpore s pokynmi reprezentačných trénerov začala cvičiť vo veľkom rozsahu svoju súťažnú disciplínu a nedodržala tréningový plán riadený realizačným tímom.
2)
Prípad skončil až na Medzinárodnom športovom arbitrážnom súde (ďalej len "
CAS
"), ktorý vyhovel odvolaniu akvabely.
3)
Plavecký ,boj' medzi talentovanou maloletou športovkyňou, jej trénermi a funkcionármi zväzu sa nakoniec skončil v Lausanne, a celá slovenská športová obec v tichosti sledovala vývoj sporu.
V súvislosti s týmto sporom sa vynára otázka - bolo by lepšie, ak by po skončení disciplinárneho konania na úrovni SPF začali zasahovať do sporu aj (slovenské) všeobecné súdy? alebo, naopak, aj keď máme skúsenosti s často absurdným spôsobom vyriešenia sporov na zväzovej úrovni, treba im ponechať autonómiu, ktorá im prislúcha aj na základe medzinárodnej Lex Sportiva
4)
?
Najväčšie športové zväzy si rýchlo uvedomili, že rozhodovanie a preskúmanie sporov (výlučne) športovej povahy pred všeobecnými súdmi nie je pre nich akceptovateľné, pretože tieto subjekty potrebujú rýchly a finančne nenáročný rozhodovací proces. Veď by nebolo príliš efektívne, ak by každé disciplinárne rozhodnutie športového zväzu (kde v pravom zmysle slova každý odohraný zápas či každý vynechaný tréning má svoju váhu) bolo zrušené a vrátené zo strany všeobecného súdu, a to po troch rokoch od nadobudnutia právoplatnosti disciplinárneho rozhodnutia, ako to bolo napr. V prípade futbalového klubu SPARTAK Myjava. SPARTAK Myjava bol vo februári 2017 disciplinárne potrestaný finančnou pokutou vo výške 75 000 eur a preradením do iv. ligy z dôvodu, že svojím rozhodnutím odstúpiť z najvyššej úrovne futbalovej súťaže, a to uprostred jej priebehu, sa závažným spôsobom dopustil narušenia integrity daného športu. V decembri 2018 Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie disciplinárneho senátu Slovenského futbalového zväzu a vec mu vrátil na ďalšie rozhodnutie.
5)
Názor prvostupňového správneho súdu bol potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len "
Najvyšší súd
") na konci júna 2020.
6)
všeobecné (správne) súdy si zjavne neuvedomili, že ich rozhodnutia, ktoré boli vydané s viacročným omeškaním, už nebudú mať žiadnu relevanciu vo futbalovom svete. Práve preto sa športové zväzy snažia prostredníctvom
lex sportiva
nútiť svojich členov do rozhodovacieho procesu pred internými orgánmi športových zväzov a ‚vynechať z hry' štátne súdnictvo.
Berúc do úvahy zlyhávajúci súdny systém a zásadu autonómie športu
7)
je otázne, v akej miere by bola/je vhodná ingerencia ,štátnych' súdov do športových sporov, hlavne vzhľadom na fakt, že špecifická povaha
lex sportiva
môže obmedziť právo dotknutého subjektu na súdnu ochranu. Potrebuje Slovenská republika, resp. slovenské športové hnutie ,športový arbitrážny súd'? ak áno, sme schopní zabezpečiť jeho odbornosť, nezávislosť a nestrannosť? cieľom tohto článku je hľadať odpovede na uvedené otázky, resp. mapovať vývoj rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "
Najvyšší správny súd
") v oblasti súdnej preskúmateľnosti rozhodnutí športových zväzov. Z judikatúry vidno, že otázky preskúmateľnosti rozhodnutí športových zväzov často spôsobujú problémy aj v najvyšších súdnych kruhoch, a občas tak môžeme mať kafkovský pocit, že "
každý športový spor má svoj vlastný život a svojho vlastného Boha. Svojho obhajcu a sudcu
."
1. Jednotlivé typy sporov v športe a spôsob ich prerokovania a rozhodnutia
Podľa súčasnej legislatívy sú spory majúce športovú povahu prerokované a rozhodnuté buď internými orgánmi športových zväzov s povinnou jurisdikciou (napr. disciplinárne previnenia členov športového zväzu), alebo verejnoprávnymi inštitúciami, ako sú všeobecné súdy (napr. divácke násilie, športová korupcia či pracovnoprávne spory) alebo Komisia pre konanie vo veci dopingu, ktorá bola zriadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len "
MŠVVaŠ SR
"). V prípade sporov, ktoré sú regulované všeobecnými právnymi predpismi, sa uplatňuje starorímska zásada
iura novit curia
, podľa ktorej počas súdneho konania právne predpisy nie sú predmetom dokazovania, pretože ich súd musí poznať. V oblasti športových sporov táto starorímska zásada už nie je aplikovateľná v praxi, pretože
lex sportiva
je často zmätočná, často prekračuje autonómiu športového hnutia a obchádza štátnu legislatívu. Práve z dôvodu špecifickej povahy športu a športovej legislatívy považovali (v roku 2015) niektorí odborníci na športové právo za dôležité, aby športové spory boli prerokované a rozhodované v osobitnom procesnom režime prostredníctvom nezávislého a nestranného súdu.
8)
Takto sa premietol do pôvodného návrhu zákona o športe Stály súd pre šport ako orgán justičnej povahy, ktorý by na jednej strane prejednával spory medzi subjektmi športu pri organizovanej športovej činnosti a ďalej by preskúmaval zákonnosť interných aktov jednotlivých športových zväzov.
2. Neúspešný pokus o vytvorenie Stáleho súdu pre šport
Podľa legislatívneho návrhu Stály súd pre šport by mal byť zriadený zákonom o športe ako rozpočtová organizácia napojená finančnými vzťahmi na Ministerstvo spravodlivosti SR. Sudcovia by mali byť pätnásti, menovaní a odvolávaní Súdnou radou SR, (vtedajším) Slovenským olympijským výborom a Slovenským paralympijským výborom, a to na sedemročné funkčné obdobie. Rozhodnutia Stáleho súdu pre šport by mali byť konečné, t. j. bez možnosti odvolania sa proti nim.
9)
V rámci medzirezortného pripomienkového konania návrhu zákona o športe zo strany Najvyššieho súdu odznelo, že "
návrh pôsobnosti Stáleho súdu pre šport nie je dostatočne určitý. Nie je zrejmé, v akom rozsahu by mal Stály súd pre šport rozhodovať športové spory, najmä ak tieto sú súčasne porušením všeobecne záväzných právnych predpisov a stranami sporu nie sú len športové organizácie, športovci a športový odborníci. Takto neurčito navrhovaná pôsobnosť bude mať za následok neistotu a zmätok pri určovaní, či je na rozhodnutie o spore príslušný všeobecný súd alebo Stály súd pre šport."
10)
Ministerstvo spravodlivosti SR tiež nesúhlasilo s vytvorením špecializovaného športového súdu, a preto v medzirezortnom pripomienkovom konaní uviedol, že "
navrhovateľ vytvára osobitnú kategóriu osôb, ktorá bude podriadená nedôvodne koncipovanej ad hoc štruktúre kvázi súdnej moci s iným rozsahom výkonu práva na súdnu ochranu, ako tomu bude napríklad v prípade iných občanov, iných profesií pôsobiacich v slovenskom právnom poriadku. Ďalej zriadenie špeciálneho súdu s osobitným spôsobom kreovania sudcov naráža na ústavné limity výkonu súdnej moci. ... Súd má okrem toho rozhodovať podľa ,športových pravidiel', ktoré nemajú povahu pravidiel prijatých demokraticky ustanoveným zákonodarcom.
"
11)
S uvedenými argumentmi, ktoré zazneli v rámci pripomienkového konania o vypustení ustanovení o Stálom súde pre šport z návrhu zákona o športe, sa dá v plnej miere súhlasiť. Nejednoznačná kauzálna príslušnosť, absencia nestrannosti sudcov a štátom uznávanej
lex sportivy
odôvodnene predurčila Stály súd pre šport na ,predčasný zánik'. Napriek tejto skutočnosti a prihliadnuc na športové spory Viktórie Reichovej a SPF
12)
, sestier Fialkových a Slovenského zväzu biatlonu
13)
alebo na kauzu Slovenskej lyžiarskej asociácie
14)
môžeme jednoznačne konštatovať, že orgán, ktorý je schopný a kompetentný rozhodovať spory športovej povahy, je na Slovensku nesmierne dôležitý.
3. Športový arbitrážny tribunál - sľub alebo skutočnosť?
Na teoretickej úrovni si založenie centrálneho orgánu na prerokovanie a rozhodovanie športových sporov na Slovensku nevyžaduje žiadne legislatívne zmeny, pretože zákon o športe, resp. zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje riešiť športové spory pred osobitnými orgánmi národných športových zväzov.
15)
v roku 2016 Legislatívno-právna komisia Slovenského olympijského výboru na svojom úvodnom zasadnutí stanovila jasný cieľ v podobe vytvorenia špecifického orgánu na urovnanie športových sporov.
16)
vzhľadom na fakt, že tento cieľ nebol naplnený v olympijskom cykle 2016/2020, Slovenský olympijský a športový výbor (ďalej len "
SOŠV
") na olympijské obdobie 2020/2024 opäť navrhol vytvorenie spoločného športového arbitrážneho tribunálu, ktorý by bol zriadený podľa vzoru CAS.
17)
Hoci tento cieľ do konca roka 2023 nebol splnený, SOšv tvrdí, že takýto unifikovaný orgán by bol schopný prejednávať športové spory rýchlejšie, odbornejšie, nestrannejšie, lacnejšie a najmä vnútri športového hnutia. Jeho výhodou je taktiež väčšia oboznámenosť rozhodcov so špecifikami športového sektora v porovnaní so sudcami všeobecných súdov.
18)
Otázka, či máme dostatočný počet (nezávislých) odborníkov na športové právo, resp. či si slovenská športová obec, ktorá často má problémy so ,portswashingom' zo strany lokálnych oligarchov (pozn. využívanie športu k vylepšeniu vlastného obrazu), s netransparentnosťou a neodbornosťou, zaslúži autonómiu na riešenie športových sporov bez ingerencie štátu, je zatiaľ skôr len rečníckou otázkou. Nedostatok odborného, nezávislého a nestranného personálneho substrátu je totiž jedným z najzávažnejších problémov športového sektora. Pozície v rámci orgánov zabezpečenia spravodlivosti sú najčastejšie obsadzované členmi daného športového hnutia, ktorí často nemajú právnické vzdelanie, neovládajú ,zvláštny vzťah' medzi
lex sportiva
a štátnou legislatívou, a berúc do úvahy, že ich celý život sa odohrával v prostredí daného športu a často sú aktérmi mocenských vzťahov v športovej obci, nie sú nezávislí a nestranní. V tejto súvislosti sa vyskytuje otázka: nemôže čeliť rovnakým problémom aj SOšv ako potenciálny ,kreátor' športového arbitrážneho tribunálu? vzhľadom na fakt, že za účelom zabezpečenia odbornosti, ,športový tribunál' by mal byť obsadený primárne právnikmi, ale sekundárne aj športovými odborníkmi - hneď v tomto momente narážame na problém; na Slovensku máme iba desiatky odborníkov na športové právo a drvivá väčšina týchto ľudí pôsobí buď v športovom sektore, alebo v oblasti advokácie, t. j. je veľký potenciálny predpoklad, že odborníci na športové právo budú chcieť sedieť skôr na stoličke vedľa žalobcu/žalovaného a nie v rozhodcovskom paneli.
Na druhú časť otázky, či si športová obec zaslúži autonómiu na riešenie športových sporov bez ingerencie štátu, môžeme odpovedať názorom Európskeho súdu pre
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Právny obzor 3/2024

3/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Právny obzor

Staršie ročníky

Rubriky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov