Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Príkaz na zaistenie dôkazov v Európskej únii
Príkaz na zaistenie dôkazov v Európskej únii
JUDr.
Martina
Lindáková
Krajský súd vBanskej Bystrici, vyššia súdna úradníčka, externá doktorandka, Ústav
verejného práva, Fakulta práva, Paneurópska vysoká škola práva, Bratislava.
LINDÁKOVÁ, M.: Príkaz na vykonanie dôkazov v Európskej únii. Právny obzor, 94,
2011, č.5, s.454 - 461.
Order to take evidence in the European Union
. One of prerequisites of effective
cooperation among the EU Member States in the area of criminal law is not only the theoretical
definition, but also the legal regulation of exact procedures, methods and conditions of this
cooperation. These intentions resulted in the Act No.
650/2005 Coll. on the execution in the European Union
of orders for freezing of property and evidence and on amendment of certain acts ("Act"), that
represents the transposition of the Council Framework Decision
2003/577/SVV of 22 July 2003 on the execution in the
European Union of orders to freeze property and evidence ("Framework Decision") into the national
law of the Slovak Republic. This instrument has become the legislative basis and prerequisite of
effective cooperation of the individual States in criminal matters with the aim to simplify the
process of taking evidence in criminal proceedings. In her article the author refers to the
individual conditions and procedures for successful application of this instrument in the practice
and in the conclusion evaluated, from her point of view and on the basis of available findings, the
usage rate of this instrument in the conditions of the Slovak Republic.Key words:
integration process, justice cooperation, secondary law, direct
effect, judicial body, transposition, freezing of property, freezing of evidence, double
criminality, mutual recognition, legal aid, order for freezing, executing judicial body, judge for
preparatory proceedingsV súčasnosti sa predovšetkým v dôsledku integračných procesov nevyhnutne prehlbuje
spolupráca členských krajín v rôznych oblastiach a zároveň sa vplyvom postupnej harmonizácie práva
členských štátov s právom Únie zavádzajú jednotné postupy aj v rámci medzinárodnej spolupráce v
trestných veciach. Právomoc jednotlivých štátov uplatňovať svoju suverenitu je samozrejme obmedzená
na štátne územie a obyvateľstvo, a to vrátane suverenity stíhať a trestať páchateľov trestných
činov. S prehlbujúcou sa integráciou a posilňovaním voľného pohybu osôb, služieb a kapitálu
nevyhnutne dochádza aj k páchaniu trestnej činnosti širších, medzinárodných rozmerov, a to či už vo
forme organizovaných skupín, ktoré presahujú rozmery jedného štátu, alebo v podobe rozsiahlej
majetkovej či násilnej trestnej činnosti, kedy môže byť objektom majetok iného štátu, prípadne
dôkazné prostriedky presahujúce hranice jedného štátu. Štátne hranice však tvoria určitú prekážku
pri výkone spravodlivosti - pri odhaľovaní a vyšetrovaní týchto trestných činov, prípadne aj pri
rozhodovaní o týchto trestných činoch a výkone trestu.1)
Z týchto dôvodov v záujme efektívneho objasnenia trestnej činnosti a úspešného odhalenia
páchateľov dochádza k čoraz rozsiahlejšej spolupráci členských štátov, a to aj v trestnej oblasti.
Na tento účel sú na pôde Európskej únie prijímané právne akty, ktoré sú súčasťou sekundárneho práva
Európskej únie a v dôsledku ktorých sa postupne zabezpečuje účinná forma európskej spolupráce v
oblasti trestného práva. Ide predovšetkým o nariadenia, ktoré sú všeobecne záväzné pre členské štáty
Európskej únie a v dôsledku priameho účinku, tzv. "direct effect", sú priamo účinné a aplikovateľné
a nedochádza teda k ich transpozícii. Na druhej strane sú však prijímané aj smernice, prípadne
rámcové rozhodnutia, ktoré majú stanovený určitý cieľ a za účelom jeho dosiahnutia sú členské štáty
povinné vykonať opatrenia smerujúce k jeho naplneniu a prostredníctvom implementácie následne
transponovať smernicu, resp. jej účel do vnútroštátneho právneho poriadku.
Jedným z prvých takýchto účinných nástrojov v rámci európskej spolupráce v trestnej
oblasti bol ako výsledok rámcového rozhodnutia prijatý Národnou radou Slovenskej republiky
zákon č.403/2004 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze a
o doplnení niektorých zákonov, ktorý je, ako vyplynulo z praxe - v súčasnosti veľmi často a účinne
využívaný za účelom vydávania osôb na trestné stíhanie, prípadne na výkon trestu v rámci členských
štátov Európskej únie.
Ďalším nástrojom, umožňujúcim zaistiť majetok alebo dôkazy, nachádzajúce sa na území iného
štátu, ako toho, ktorý vedie trestné stíhanie, je príkaz na zaistenie majetku alebo dôkazov v
Európskej únii.2)
Národnou radou Slovenskej republiky bol dňa 13. decembra 2005 prijatý
zákon č.650/2005 Z.z. o vykonaní príkazu na zaistenie
majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
"zákon"). Tento zákon predstavuje transpozíciu Rámcového rozhodnutia Rady
2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na
zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (ďalej len "rámcové rozhodnutie") do právneho
poriadku Slovenskej republiky. Základnou ideou tohto postupu bola myšlienka rozšírenia spolupráce
členských štátov Európskej únie v oblasti justície a spravodlivosti.
Zmyslom transpozície tohto rámcového rozhodnutia bolo odstrániť formálne a legislatívne
prekážky pri vzájomnom uznávaní rozhodnutí medzi jednotlivými justičnými orgánmi členských štátov
Európskej únie v trestných veciach a v dôsledku odstránenia týc
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).