Princípy a princípmi chránené hodnoty občianskeho práva v 21. storočí - náčrt formalizovanej metodológie.

The article outlines the problematics of methodology of principles of civil law at time that is by modern philosophy tracted as hypermodern age. Hypermodern age is characterized by an unprecedented boom of technology, and also by an inclination to rational individualism and liberalism. It undoubtedly has an impact on the principles of private law and procedural law. They are seen as orders to methodological optimize production, but also the application and interpretation of civil norms. Author sees the principles as the most basic level of normative axiomatic system. As axioms, they are then transferable to a formalized lambda calculus of first order of predicate logic without identity, what is submitted on several principles in the article. As a basic hermeneutical metaprinciple is, pursuant the author, considered rational legislator form which are deducible other principles of creation, but also the application and interpretation of civil law of 21st century. .

O princípoch práva,¹⁾ a teda aj občianskeho práva, toho bolo povedané či napísané už dosť. Pomerne malá doktrinálna reflexia sa však javí v oblasti toho segmentu teórie, ktorá rozoberá aktuálne (či ak chceme moderné) trendy metodológie práva a právnej vedy v dobe, ktorá odoláva pokusom o svoje definovanie.²⁾ Nie je úlohou právnej vedy klasifikovať epochy historického vývoja;³⁾ jej úlohou však je pokúsiť sa reflektovať v doktrinálnej i právnoaplikačnej rovine dopady konkrétnej epochy na predmet jej skúmania. Preto sa najprv pokúsime vymedziť epochu a nahradiť tak všeobecný a neostrý pojem 21. storočie adekvátnejším výrazom, keďže v priebehu tohto storočia sa definovanie epochy môže ešte viackrát zmeniť. Následne sa pokúsime vymedziť vplyv epochy na vnímanie princípov občianskeho práva a vymedziť ich základnú metodológiu.

Sémantika použitých výrazov býva dosť častým úskalím akejkoľvek komunikácie, tú odbornú a vedeckú nevynímajúc. Zdá sa preto žiaduce definovať si sémantické východiská použitých jazykových výrazov.

Je potrebné vyzdvihnúť istú inštruktívnosť "občianskeho práva" ako vedného odboru, no zároveň mať na pamäti rešpektovanie a ontologickú nevyhnutnosť diferenciácie hmotného a procesného práva. Inak povedané, občianske právo sa na úrovni vedeckého skúmania musí nevyhnutne rozčleniť na minimálne dva veľké segmenty - súkromné právo a procesné právo. O vzťahu hmotného a procesného práva zrejme dodnes platia závery vyslovené vo viacerých prácach profesorom Macurom.⁴⁾

Spoločné črty umožňujúce jednotné uchopenie pojmu sémanticky tak heterogénneho, akým je občianske právo, sú práve . Je teda nevyhnutné určenie tzv. množiny oblasti/oblastí, kde sú definované jednotlivé predikáty, teda "univerzálna zásobáreň predmetov, o ktorých vypovedáme"⁵⁾: našim univerzom úvahy tak bude len občianske právo pri absolútnom vedomí dištinkcie hmotného a procesného práva.

Vo všeobecnosti predstavuje počiatok, začiatok, pôvod, základ, má rovnaký etymologický pôvod ako "zákon" - princíp je tak ⁶⁾

Vychádzame z vymedzenia Dworkinovej a Alexyho koncepcie právnych princípov (porovnaj ďalšie výklady).⁷⁾ Abstrahujeme pritom od v minulosti obľúbenej diferenciácie medzi princípom a zásadou, ktorú v týchto súvislostiach⁸⁾ nepovažujeme za podstatnú.

Metodologickou otázkou je i otázka klasifikačných kritérií, ktorých je pomerne veľké množstvo, nemožno ich postihnúť všetky, čo napokon nie je ani účelom tejto práce. Dôležité a často opomínané kritérium však predstavuje diferenciácia na:

Pre univerzum úvahy "občianske právo" sa javí ako najvhodnejšie toto vymedzenie: