Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Problematika "dizajnérskych" drog v kontexte vybraných právnych aspektov

Otázka pozmeňovania chemických vzorcov omamných a psychotropných látok uvedených v jednotlivých prílohách osobitného zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, motivovaná primárnym cieľom vyhnúť sa trestnoprávnym postihom v častom kumulatívnom spojení s akýmsi nižšie nákladovým "upgreatom" drogy, je spojená s problematikou klasifikovania takýchto látok ako drog. Uvedené nás podnietilo k hĺbavejšiemu glosovaniu už anticipovaného s osobitným akcentom na nadnárodný boj proti drogám a s tým súvisiacu otázku kooperácie príslušných orgánov aplikácie práva, vrátane reflektovania aktuálnej Národnej protidrogovej stratégie Slovenskej republiky.

The question of amending the chemical formulas of narcotic and psychotropic substances listed in the individual annexes of the special Act no. 139/1998 Coll. on narcotic substances, psychotropic substances and preparations motivated by the primary goal of avoiding criminal penalties in frequent cumulative connection with some kind of lower-cost "upgreat" drug is connected with the issue of classifying such substances as drugs. The above prompted us to a more in-depth discussion, even anticipated, with special emphasis on the transnational fight against drugs and the related question of cooperation of the relevant law enforcement authorities, including reflection on the current National Anti-Drug Strategy of the Slovak Republic.

MARR, S. – HAMRANOVÁ, D.: Problematika „dizajnérskych“ drog v kontexte vybraných právnych aspektov; Justičná revue, 76, 2024, č. 3, s. 295 – 308.

Kľúčové slová: nové drogy, drogy s pozmeneným chemickým vzorcom, trestnoprávne postihovanie drogových deliktov, spolupráca orgánov aplikácie práva na nadnárodnej úrovni, aktuálna Národná protidrogová stratégia Slovenskej republiky.

Key words: new drugs, drugs with an altered chemical formula, criminal prosecution of drug offences, cooperation of law enforcement authorities at the transnational level, current National Anti-Drug Strategy of the Slovak Republic.

Právne predpisy/legislation: zákon č.139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch; zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon; Rozhodnutie Rady EÚ 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok.


Úvod
Dlhodobým a najmä citlivo vnímaným fenoménom v oblasti protiprávnych konaní v materiálnom konexite s drogovými deliktmi je nesporne otázka takzvaných "
legal highs"
. Tieto, tiež označované ako "dizajnérske drogy", predstavujú akýsi nový trend najmä medzi drogovými dílermi (ale rozmach je tiež badať u koncových užívateľov ako samo výrobcov). Bez hlbšieho reflektovania negatívnych zdravotných vplyvov na ľudský organizmus a množstvo nežiaducich účinkov vyvolaných (alebo spôsobilých byť vyvolanými) v dôsledku užívania látok syntetického charakteru na ľudský organizmus, možno tieto v majorite prípadov označiť za akési lacnejšie generikum k drogám uvedeným v prílohách zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch (ďalej len "zákon o OLPL"). Nad rámec uvedeného (to však nepredstavuje nosnú časť tohto článku) nijako neznižujeme medicínsko-terapeutické hľadisko, a v tomto smere zvýrazňujeme význam adekvátneho
"prístupu k drogovo závislým jednotlivcom (konzumentom), spočívajúceho v preventívnych, vzdelávacích a liečebných aktivitách s vylúčením (prípadne podstatným obmedzením) represívnych obmedzení."
1)
Uvedeným sa sprítomňuje finančný aspekt ako jeden z dôvodov, pre ktorý k pozmeňovaniu drog reálne dochádza. V tejto spojitosti možno hovoriť najmä o nových psychoaktívnych látkach, rôznych laboratórnych činidlách, ako aj o novošľachtených, spravidla cudzokrajných rastlinách.
Po poslednej "drogovej novele" možno za návykovú látku považovať "
alkohol,
omamné látky, psychoaktívne látky a ostatné látky
spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie."
2)
(Zvýraznenia S. M. a D. H.; to platí pre celý text článku.)
V reťazci príčinnej súvislosti na tomto miesto poukazujeme smerom k vymedzeniu omamných látok ako látok vyvolávajúcich "
návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí, charakterizovanú zmenami správani
a
sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. 1)."
3)
Predmetný odkaz odkazuje na Jednotný dohovor o omamných látkach. Tu hovoríme o Vyhláške ministra zahraničných vecí č. 47/1965 Zb. v znení oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 458/1991 Zb. (ďalej len "JEA").
Za psychotropné látky možno považovať látky "
ovplyvňujúce stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém s menej závažnými zdravotnými následkami, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná 1a)."
4)
V tomto prípade smeruje odkaz k Dohovoru o psychotropných látkach. V uvedenom prípade ide o Vyhlášku ministra zahraničných vecí č. 62/1989 Zb.
V relácii k doposiaľ citovanému pripájame konotáciu v podobe vymedzenia látok, ktoré v zmysle zákona o OLPL možno považovať za
omamné a psychotropné látky
. Tu hovoríme o látke
  • "v čistej forme alebo prípravku, na ktorú sa nevzťahujú medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná1aa)"5)
  • "ktorá môže predstavovať porovnateľné zdravotné riziko alebo spoločenské riziko ako látka, na ktorú sa vzťahujú medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná 1aa)"6)
  • "ktorá sa má na základe osobitného predpisu1ab) podrobiť kontrolným opatreniam."7) Tu zdôrazňujeme Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1920/2006 z 12. decembra 2006 o Európskom monitorovacom centre pre drogy a drogovú závislosť (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006). V neposlednom rade poukazujeme tiež smerom k Rámcovému rozhodnutiu Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11. 11. 2004).
Pojmový znak "
ostatné látky
" vymedzujeme rovnako ako J. Čentéš, teda ako
"látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie. Z hľadiska tohto pojmu sú to napríklad
látky s rovnakými účinkami ako látky omamné alebo psychotropné, avšak zatiaľ nezaradené do skupín príloh zákona č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Môže sa tak stať napr. u cudzokrajných rastlín pre ich ojedinelý výskyt alebo neprebádanosť vplyvu na ľudskú psychiku
"
8)
, ako aj v prípade
legal highs
v dôsledku tendenčného pozmenenia chemického vzorca.
Anticipovaná problematika dizajnérskych drog je primárne naviazaná na ich výrobcov, ktorí
"cielene štrukturálne pozmenia molekulu danej látky takým spôsobom, aby si zachovala psychotropné účinky drogy, pričom však takáto látka s pozmenenou molekulou už nie je expressis verbis uvedená v zozname psychotropných látok, v dôsledku čoho
môže byť postih jej výrobcov a distributérov problematický z hľadiska vyvodenia trestnej zodpovednosti
."
9)
V uvedenom kontexte považujeme za náležité podrobiť kritike nedostatok na strane zákonodarcu, spočívajúci v uvedení konkrétnych chemických vzorcov drog v zákone OLPL. Tu pripájame repliku, že práve uvedenie chemických vzorcov je pomyselným návodom na výrobu
"motivovaný cieľom ich "vylepšenia" tak, aby obsahovali dostatok tej ktorej účinnej látky na vyvolanie "želaného" stavu, a zároveň nemohli byť označené za drogy nachádzajúce sa v taxatívnom výpočte zákona číslo 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch (ďalej len zákon o OLPL), čo logicky súvisí so snahou vyhnúť sa trestnoprávnym konzekvenciám."
10)
1 Pár poznámok k trestnoprávnemu postihu "nových" drog
Zákon o OLPL a jeho sústavne sa dopĺňajúce prílohy majú skôr demonštratívny ako taxatívny charakter. Zastávame názor, že výpočet zoznamu drog nepredstavuje a ani nemôže v členskom štáte Európskej únie predstavovať jediný prostriedok boja s drogovou trestnou činnosťou.
Problematickou je nesporne skutočnosť, že nové drogy nepodliehajú kontrolnému mechanizmu relevantných dohovorov Organizácie spojených národov (ďalej len "OSN"). Rovnako absentujúci kontrolný mechanizmus môžeme následne identifikovať na európskej a tiež priamo tuzemskej úrovni.
Zdôrazňujeme, že
World Health Organization
(ďalej len "WHO") už v roku 1968 vymedzila drogu ako
"
akúkoľvek látku
(substanciu), ktorá je po vstupe do živého organizmu schopná pozmeniť jednu alebo viac funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie lieku"
11)
.
Zhrnieme teda, že nami citovaná definícia v spojení s § 130 ods. 5 Trestného zákona, § 3 písm. b) zákona OLPL, čl. 3a - čl. 3b Rozhodnutia Rady 2005/387/SVV z 10. mája 2005 o výmene informácií, hodnotení rizika a kontrole nových psychoaktívnych látok, a čl. 4 aj čl. 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2103/2017 z 15. novembra 2017, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2005/387/SVV, indikuje možnosť legálne trestnoprávne postihnúť delikt s "novou" drogou.
Tu je však potrebné uviesť, že s uvedenou myšlienkou možno polemizovať. Osobne sa k jej vecnej správnosti prikláňame. Na druhej strane je však pravdou, že táto nie úplne reflektuje aktuálnu aplikačnú prax. Osobitne významným je zohľadnenie podmienok, za akých môže prísť k spáchaniu drogového trestného činu z hľadiska
de lege lata
. Je pravdou, že dizajnérsk
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).