Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Vzostup nových konopných dizajnérskych drog

Po niekoľkých rokoch sa situácia znova opakuje. Opäť sa stávame svedkami vzostupu dizajnérskych drog. Tieto návykové látky majú za cieľ napodobňovať účinok zákonom regulovaných látok. Kým v minulosti dominovalo kopírovanie účinkov pervitínu, extázy a marihuany, tak v súčasnosti dominuje akýsi šedý trh s polosyntetickými a syntetickými kanabinoidmi. Tieto látky sú umelo vytvárané v laboratóriách a môžu mať vážny dosah na ľudské zdravie. Hrozí však postih za prechovávanie či obchodovanie s týmito látkami, a reagujeme vôbec dostatočne rýchlo na reguláciu týchto nových psychoaktívnych látok?

After a few years, the situation repeats itself again.Once again, we are witnessing the rise of designer drugs. These addictive substances are intended to imitate the effects of legally regulated substances. While in the past the focus was on copying the effects of meth, ecstasy and marijuana, a kind of grey market with semi-synthetic and synthetic cannabinoids is currently dominating. These substances are artificially created in laboratories and can have a serious impact on human health. But is there a threat of punishment for possession or trading these substances and are we reacting quickly enough to regulate these new psychoactive substances?

ZÁBRENSZKI, T.: Vzostup nových konopných dizajnérskych drog; Justičná revue, 76, 2024, č. 12, s. 1267 – 1283.

Kľúčové slová: marihuana, THC, HHC, psychotropné látky, návykové látky, ostatné látky.

Key words: marijuana, THC, HHC, psychotropic substances, drugs, other substances.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších prepisov; zákon č. 300/2005 Z. z.Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Úvod
Významný nárast výskytu dizajnérskych drog sme v Slovenskej republike zaznamenali približne pred pätnástimi rokmi. Bolo to obdobie, kedy vznikali aj kamenné predajne označované ako "crazy shop". V týchto predajniach sa predávali synteticky vyrobené látky, ktoré svojimi účinkami pripomínali zákonom regulované látky, najmä marihuanu (rôzne bylinné zmesi), pervitín (soli do kúpeľa) či extázu (forma tabletky). Predávajúci označovali tieto látky ako darčekový predmet, ktorý nie je určený na konzumáciu alebo iné použitie a predaj týchto "darčekových" predmetov bol možný len osobám nad 18 rokov. Netrvalo dlho a tieto látky sa dostali do prílohy č. 1 zák. č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o OPL"). Vzhľadom na to, že tieto látky sa stali zákonom regulované, došlo aj k zatvoreniu kamenných predajní a na pár rokov bol relatívny pokoj. Minimálne z hľadiska väčšej komerčnej dostupnosti a predaja takýchto látok.
V posledných rokoch však nastal obrovský boom v dostupnosti polosyntetických a syntetických kanabinoidov a dizajnérske drogy zaznamenali značný návrat na scénu. Sme svedkami rôznych automatov, prostredníctvom ktorých si prakticky ktokoľvek, bez ohľadu na vek, môže tieto látky zadovážiť. Tieto laboratórne vyrábané kanabinoidy, najčastejšie vo forme destilátov, sú stále dostupné. Pri týchto látkach sa pohybujeme v akejsi šedej zóne, keďže kým nie sú zakázané, dovtedy sa voľne predávajú. Aj vo vzťahu k týmto látkam platí základný princíp ekonomiky, ktorým je ponuka a dopyt. Pokiaľ jednu látku zakážeme, výrobcovia sa vynájdu a prinesú nový "vzorec", ktorý však už pod zákonnú reguláciu nespadá.
V tomto článku poukážeme na fenomén, ktorý sa týka práve dizajnérskych drog imitujúcich marihuanu, resp. delta-9-tetrahydrocannabinol (ďalej len "THC"). Ministerstvo zdravotníctva SR nedávno podniklo kroky na reguláciu umelo vytvorených kanabinoidov a navrhlo zaradenie týchto látok medzi psychotropné látky. Napriek neskoršej reakcii zo strany štátu dochádza k istej regulácii, ale rieši to komplexne tento problém?
1 Čo sú to dizajnérske drogy?
Pomenovanie "dizajnérske drogy" predstavuje nový druh syntetických látok, ktoré sú dostupné aj na území Slovenskej republiky. Ide o legálne alternatívy tradičných drog. Svojimi účinkami sú veľmi podobné tradičným drogám, avšak môžu byť omnoho nebezpečnejšie a ich užívanie prináša vysoké zdravotné riziká. Výskyt takýchto látok monitoruje tzv. Early Warning System
1)
a medzi hlavné dizajnérske látky od roku 2005 patria napr.:
-
fenyletylamíny,
-
tryptamíny,
-
katinóny,
-
piperazíny,
-
syntetické kanabinoidy.
Treba podotknúť, že pri dizajnérskych drogách ide o syntetické látky, ktoré boli vytvorené v posledných desaťročiach. Tieto látky sa postupne regulujú po celom svete a nie sú uvedené v Jednotnom dohovore OSN o omamných látkach z roku 1961 a ani v Dohovore OSN o psychotropných látkach z roku 1971. Tieto látky však svojimi účinkami napĺňajú definíciu podľa § 2 ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona o OPL, keďže ide/pôjde o psychotropné látky, na ktoré sa nevzťahujú medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná a predstavujú minimálne také isté riziko ako látka, ktorá je dohovormi upravená.
Priekopníkom prvých syntetických kanabionoidov, tzv. JWH, bol americký profesor organickej chémie John W. Huffman. So svojím výskumným tímom syntetizoval cez 450 JWH kanabinoidov. Úsilie profesora Huffmana nebolo vytvoriť legálnu, resp. dočasne legálnu alternatívu k THC. V osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo úsilie vytvoriť nové možnosti terapie na ochorenia ako skleróza multiplex či HIV a znížiť negatívne účinky chemoterapie prostredníctvom pôsobenia látok na endokanabionoidné receptory v mozgu. A tak začali vznikať prvé syntetické kanabinoidy. Začiatkom roku 2000 sa v Nemecku začali objavovať prvé syntetické kanabinoidy JWH ako legálne alternatívy k zakázanej marihuane
2)
. Podľa EMCDDA
3)
sa začali vyskytovať syntetické kanabinoidy vo vyššej miere okolo roku 2008, kedy zaznamenali častý výskyt syntetického kanabinoidu JWH-018. Odvtedy sa objavilo na trhu viac než 180 syntetických kanabinoidov
4)
.
1.1 Dizajnérske drogy z pohľadu Trestného zákona
Zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len "Trestný zákon") explicitne nevymedzuje pojem droga a už vôbec nie pojem dizajnérska droga. Absenciu vymedzenia pojmu droga v Trestnom zákone konštatovala aj Komisia Európskych spoločenstiev v rámci vyhodnotenia implementácie Rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SVV
5)
. Na vymedzenie pojmu droga nereaguje ani posledná veľká novela Trestného zákona, t. j. zák. č. 40/2024 Z. z.
V Trestnom zákone sa používa označenie návyková látka, ktorej definícia je upravená v § 130 ods. 5 Trestného zákona. Ide však o definíciu na účely Trestného zákonaa táto definícia sa nemusí úplne prelínať s definíciou návykovej látky podľa prírodných vied, resp. medicíny. Ako príklad môžeme uviesť nikotín či kofeín. Vo všeobecnosti je známe, že nikotín a aj kofeín sú návykové látky a vzniká či už fyzický alebo aj psychický návyk na tieto látky. Z hľadiska trestného práva je však napríklad spomínaný nikotín a kofeín irelevantný, keďže podľa trestnoprávnej definície nepôjde o návykovú látku. Týmto chceme poukázať na skutočnosť, že trestnoprávna definícia návykovej látky je užšia ako v prípade definície z hľadiska prírodných vied, resp. medicíny. Zaradenie nikotínu či kofeínu medzi návykové látky z hľadiska medicínskeho je bežné v rámci relevantných štúdií, ktoré sa venujú výskumu závislostí
6)
.
Podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona sú návykovými látkami:
a)
alkohol,
b)
omamné látky,
c)
psychotropné látky,
d)
ostatné látky.
Všetky návykové látky majú spoločnú charakteristiku, ktorá hovorí, že po požití týchto látok dochádza k nepriaznivému ovplyvneniu psychiky človeka alebo jeho rozpoznávacích či ovládacích schopností, prípadne je ovplyvnené sociálne správanie. Bližšiu definíciu alkoholu nájdeme upravenú v § 1 zák. č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov.
Definíciu omamných a psychotropných látok nájdeme upravenú v § 2 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona o OPL.
Trestný zákon však myslí aj na výskyt látok, ktoré nie sú zaradené medzi alkohol, omamné či psychotropné látky. Dizajnérske drogy, aj keď svojimi účinkami by mali spadať medzi omamné alebo psychotropné látky, kým nie sú zaradené do prílohy č. 1 zákona o OPL, formálne túto definíciu nespĺňajú. Preto dizajnérske drogy predtým, než sú zákonom regulované, môžeme subsumovať pod ostatné látky, keďže ide o substancie, ktoré dokážu nepriaznivo ovplyvniť človeka a majú vplyv na jeho konanie. Ostatnými látkami môže byť napr. liek Tramal, ktorý obsahuje účinnú látku tramadol a ide o opiát, ktorý sa predpisuje na silné bolesti. Tramadol nie je zaradený medzi omamné či psychotropné látky, no napriek tomu môže nepriaznivo pôsobiť na konanie a rozhodovanie a pri dlhodobom užívaní môže vzniknúť závislosť
7)
.
2 Prvá vlna dizajnérskych drog v Slovenskej republike
V minulosti v Slovenskej republike dominovali syntetické kanabinoidy a látky zo skupiny katinónov. V roku 2011 bol prvý výrazný nárast týchto látok, ktoré sa predávali dokonca legálne cez sieť obchodov s názvom "crazy shop". Tieto obchody predávali dizajnérske drogy, ktoré boli určené ako zberateľský predmet a neodporúčalo sa ich užívanie. Tieto látky sa predávali v troch formách, a to ako sušená bylinná zmes - náhrada marihuany, kúpeľová soľ - náhrada metamfetamínu, tabletky - náhrada extázy (MDMA). Netrvalo dlho a prevádzka takýchto obchodov bola zakázaná a ešte v roku 2011 došlo k zakázaniu mnohých produktov, ktoré pochádzali z takýchto obchodov
8)
.
Na základe podnetu Generálneho sekretariátu Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog Úradu vlády Slovenskej republiky a odporúčania pracovnej skupiny Národného monitorovacieho centra pre drogy boli syntetické kanabinoidy prostredníctvom zák. č. 43/2011 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o OPL, zakázané. Touto novelou zákona o OPLsa zakázalo 25 syntetických kanabinoidov označených ako JWH a ďalšie desiatky iných syntetických kanabinoidov, katinónov či látok s podobnými psychotropnými účinkami ako MDMA, t. j. extáza
9)
.
Napriek tomu, že sa podarilo odstrániť značné množstvo týchto látok, každoročne pribúdali nové. Najznámejšími boli syntetické kanabinoidy označované ako "Herba" alebo "Spice", ktoré mali aj veľmi nízku predajnú cenu, a to okolo 3 EUR za gram, avšak sú niekoľkonásobne silnejšie ako marihuana a spôsobovali ťažké zdravotné problémy a psychózy. Zák. č. 372/2019 Z. z. došlo k novelizácii zákona o OPL a do prílohy č. 1 k zákonu  sa doplnili niektoré z týchto dizajnérskych drog, ako napr. ADB-FUBINACA - syntetický kanabinoid, s ktorým sa spájajú najmenej dva prípady úmrtia a štyri prípady akútnej intoxikácie a je predmetom výstrahy v záujme ochrany verejného zdravia, zadanej do systému včasného varovania Európskej únie
10)
. Okrem tejto látky sa zakázali prijatím už uvedeného zákona aj nasledujúce syntetické kanabinoidy, a to:
-
4F-MBMB-BINACA,
-
5F-kumyl-PeGACLON (známe pod obchodným názvom 5F-SGT 151 a medzi konzumentmi ako LemonHerba, Hurricane),
-
5F-MDMB - PICA,
-
FUB-AMB,
-
kumyl-CH-MeGACLON (medzi konzumentmi známe ako Herba),
-
kumyl-PeGACLON (známe pod obchodným názvom SGT 151 a medzi konzumentmi ako Black Mamba, Herba),
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 12/2024

12/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov