Problematika zastupovania akcionára na valných zhromaždeniach a niektoré vybrané otázky

In the article, the author deals with selected issues associated with the representation of the shareholders on general assembly of the company. After the initial characterization of power of attorney for the representation on the general assembly, the author's attention focuses mainly on several issues discussed related to the representation of shareholders, namely the issue of the possibility of present attendance for the shareholder and his proxy at the general assembly, further if it is permitted to exercise voting rights for all shares in the same way. The author is also approaching the situations selected from practice, which demands the attendance for the shareholder as well as his proxy at the same time.

Podľa ust. § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka "Akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy.". Predmetné ustanovenie Obchodného zákonníka (ďalej len "OBZ") bližšie špecifikuje obsah základného práva akcionára podieľať sa na riadení akciovej spoločnosti. Ako je zrejmé, jedným z čiastkových oprávnení v rámci tohto balíka práv je aj právo akcionára zúčastňovať sa na valných zhromaždeniach spoločnosti a prostredníctvom výkonu svojho hlasovacieho práva (spoločne s ostatnými prítomnými akcionármi) spolurozhodovať v otázkach, ktoré sú predmetom rokovania zvolaného valného zhromaždenia.

Kto to je akcionár a komu patrí právo výkonu akcionárskych práv v akciovej spoločnosti? Vzhľadom na skutočnosť, že akcionárske práva sú neodmysliteľne spojené s akciou ako cenným papierom, mohlo by sa zdať, že akcionárske práva je oprávnený automaticky vykonávať majiteľ cenného papiera titulom svojho vlastníckeho práva k akciám. Nie je to tak.

Status akcionára patrí osobe, ktorá je majiteľom akcie ako cenného papiera K možnosti riadneho výkonu práva akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti je nevyhnutná určitá miera súčinnosti zo strany spoločnosti (napríklad tým, že spoločnosť akcionára zapíše do listiny prítomných, vpustí akcionára do rokovacej miestnosti a umožní mu hlasovať v rámci procesu prijímania rozhodnutí na valnom zhromaždení). Na to, aby spoločnosť pristupovala k majiteľovi akcií spoločnosti ako k akcionárovi, je nevyhnutné, aby táto skutočnosť bola určitým spôsobom zaznamenaná (preukázaná). V prípade akcií na meno vedie spoločnosť zoznam akcionárov. Podľa ust. 156 ods. 6 OBZ platí, že práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať výlučne osoba zapísaná v zozname akcionárov. platí, že spoločnosť neumožní výkon akcionárskych práv osobe, ktorá nie je ako akcionár v zozname uvedená. Obdobne to platí aj v prípade zaknihovaných akcií na doručiteľa. Napriek forme akcie, ktorá v tomto prípade neznie na meno, ale na doručiteľa, aj v prípade zaknihovanej akcie na doručiteľa sa uplatňuje princíp registrácie a akcionári spoločnosti sa zapisujú do zoznamu majiteľov cenných papierov, ktorý vedie centrálny depozitár alebo člen centrálneho depozitára.¹⁾

Preto, aby sme o konkrétnej osobe mohli prijať záver, že ide o akcionára konkrétnej spoločnosti, táto osoba musí byť jednak majiteľom predmetných akcií a rovnako táto osoba musí byť ako akcionár spoločnosti zapísaná v príslušnej evidencii.

K reálnej možnosti vykonávať právo akcionára podieľať sa na riadení je nevyhnutné, aby bol akcionár pred valným zhromaždením zapísaný do listiny prítomných akcionárov. V tomto prípade záleží aj od podoby akcií, ktoré spoločnosť emitovala. Na rozdiel od listinnej akcie, ktorá vzhľadom na jej materiálnu podobu legitimuje jej majiteľa, zaknihovaná akcia je dematerializovaná, nemá fyzickú podobu a existuje iba v podobe zápisu na príslušnom účte v predpísanej evidencii vedenej centrálnym depozitárom a/alebo jeho členom. Majiteľ zaknihovanej akcie nemá možnosť sa s akciou legitimovať, a preto sa preukazuje výpisom z evidencie zaknihovaných cenných papierov, ktorý mu na požiadanie vydá centrálny depozitár alebo člen centrálneho depozitára, u ktorého má akcionár vedený svoj účet. Môže ale nastať situácia, že v dobe od vydania výpisu do dňa konania valného zhromaždenia môže byť akcia prevedená na inú osobu a spoločnosť sa o tejto skutočnosti nemusí vôbec dozvedieť. Pritom pre zaistenie princípu právnej istoty tak z pohľadu spoločnosti, ako aj majiteľa zaknihovaných akcií, je takéto poznanie veľmi dôležité. Na takého situácie zákon reflektuje, a to prostredníctvom inštitútu tzv. rozhodujúceho dňa, ktorý znamená, že práva akcionára voči spoločnosti môže uplatňovať iba osoba, ktorá je oprávnená vykonávať tieto práva k tomuto dňu, ktorý je určený na základe zákona alebo v stanovách spoločnosti. Rozhodujúci deň je spoločnosť oprávnená si určiť v časovom rozmedzí od 5 dní po deň, ktorý predchádza dňu konania valného zhromaždenia, to neplatí pri verejných akciových spoločnostiach, kde zo zákona je rozhodujúcim dňom 3. deň pred konaním valného zhromaždenia. Z uvedeného vyplýva záver, že osobou, ktorá je oprávnená na výkon akcionárskych práv na valnom zhromaždení nemusí byť ku dňu konania valného zhromaždenia už majiteľom akcie, napriek tomu bude práve táto osoba oprávnená na výkon akcionárskych práv na danom valnom zhromaždení.

Podľa ust. § 184 ods. 1 druhá veta OBZ "Akcionár sa zúčastňuje na valnom zhromaždení osobne alebo v zastúpení na základe písomného splnomocnenia (ďalej len "prítomný akcionár"). Zákon akcionárovi umožňuje, aby právo podieľať sa na riadení spoločnosti²⁾ realizoval buď sám akcionár, alebo aby toto právo akcionár vykonával v zastúpení prostredníctvom zvoleného zástupcu. Zákon výslovne predpisuje písomnú formu udeleného plnomocenstva. V rámci požiadaviek európskeho zákonodarcu v čo najväčšej miere uľahčiť akcionárom verejných akciových spoločností prístup k ich akcionárskym právam, bolo v rámci transpozície smernice č. 2007/36/ES prostredníctvom novely OBZ zákonom č.487/2009 Z.z. do nášho právneho poriadku zakotvená aj možnosť (korešpondenčné hlasovanie alebo hlasovanie využitím prostriedkov elektronickej komunikácie). Tieto možnosti sú však obmedzené iba na skupinu tých akciových spoločností, ktorých akcie sú obchodované na regulovanom trhu cenných papierov a možnosť dištančného hlasovania musí ďalej vyplývať zo stanov spoločnosti. Pokiaľ úprava v stanovách chýba, akcionári nemajú možnosť vykonávať svoje práva prostredníctvom dištančného hlasovania.

Bez výslovnej zákonnej úpravy by zastúpenie akcionára na valnom zhromaždení nebolo možné, keďže účasť na valnom zhromaždení je výkonom osobného práva akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti.³⁾

Ako v tejto súvislosti už dávnejšie judikoval Najvyšší súd Českej republiky, plná moc na zastupovanie akcionára nie je plnou mocou na uskutočnenie právneho úkonu za splnomocniteľa, v zmysle ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale je špeciálnou plnou mocou, ktorá oprávňuje zástupcu (splnomocnenca) na zastupovanie na valnom zhromaždení konkrétnej spoločnosti, a to v rozsahu všetkých práv, ktoré môže akcionár na valnom zhromaždení vykonávať (napr. na účasť na valnom zhromaždení, práva predkladať návrhy a protinávrhy, výkon hlasovacieho práva, atď.). Plná moc je špeciálna v tom zmysle, že pre jej platnosť sa vyžaduje písomná forma; pre zastupovanie na valnom zhromaždení nie je možné použiť generálnu plnú moc a naopak platí, že špeciálnu plnú moc pre zastupovanie na valnom z