Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Restoratívne prvky v správnom trestaní
TOMAŠ, L.: Restoratívne prvky v správnom trestaní. Právny obzor, 104, 2021, č. 2, s. 155 - 169.
Key words
: restorative justice, administrative punishment, analogy, interpretation, subsidiarity1)
I Úvod
Otázkam restoratívnej (obnovujúcej) justície sa v ostatných desaťročiach dostáva značnej právnonormatívnej, právnovedeckej i právnoaplikačnej pozornosti. Účelom restoratívnych prístupov je snaha o (i) individualizáciu trestného postihu, (ii) dosiahnutie pozitívnej motivácie páchateľa trestného činu k životu v súlade so zákonom, ako aj (iii) zapojenie osôb poškodených trestnou činnosťou do riešenia trestných vecí.
2)
Restoratívna justícia je vo všeobecnosti považovaná za proces, do ktorého sú v dôsledku spáchania trestného činu a nezriedka i spôsobenia škody zapojené viaceré strany. Táto justícia je budovaná na myšlienke existencie spravodlivosti, v ktorej sú zastúpené prvky zdôrazňujúce práva poškodených subjektov.
3)
Najvýznamnejšie prejavy restoratívnej spravodlivosti predstavujú (i) vytvorenie podmienok na široké uplatnenie alternatívnych spôsobov konaní pred súdom a (ii) využitie alternatív na potrestanie v trestných veciach.
4)
Toto konštatovanie platí predovšetkým a takmer výlučne pre oblasť trestnoprávnej regulácie. V odbore administratívneho trestania je normatívne zakotvenie a v nadväznosti na to aj realizačné presadzovanie restoratívnych východísk
de lege lata
nedostatočné.Ak chceme posilniť presadzovanie restoratívneho prvku v správnom trestaní
de lege lata
,
nemožno sa obmedziť na formulovanie návrhov
Inak povedané, pri nedostatku úpravy restoratívnych inštitútov v administratívnom práve je potrebné hľadať metodologické bázy
de lege ferenda
.
5)
Treba uvažovať o možnostiach, ktoré vytvoria legálny priestor na aplikáciu restoratívnych zásad aj pri nečinnosti zákonodarcu.alternatívnych
možností (ciest, odôvodnení) aplikácie
alternatívnych
(restoratívnych) spôsobov riešenia administratívnych trestných vecí.Pravdou je, že alternatívne možnosti presadzovania restoratívnych princípov nedoznajú stupeň precíznosti a prepracovanosti, aký by sa dosiahol legislatívnou cestou. Avizovaná skutočnosť však nemôže vytvoriť priestor na odmietnutie snahy o posilnenie uplatňovania restoratívnych princípov v správnom konaní. Platí to tým skôr, že úprava slovenského správneho práva trestného je dlhodobo hodnotená
6)
ako nedostatočná, čoho aktuálnym a markantným výrazom je napríklad sporne ponímaná nepriama novelizácia
7)
relevantných ustanovení osobitných administratívnych predpisov požadujúca aplikáciu základných zásad trestného konania v kontexte právno-realizačných postupov pri správnom trestaní [§ 195 písm. c) Správneho súdneho poriadku].
8)
Otázkou
(predmetom výskumu objektivizovaného v príspevku)
je, akými cestami možno nedostatok právneho zakotvenia restoratívnych koncepcií v sankčnom práve verejnej správy konvalidovať
.II Metódy rozšírenia aplikácie restoratívnych princípov pri správnom trestaní
Rozšírenie možností využívania obnovujúcich prvkov vo veciach administratívneho trestania možno za súčasného právneho stavu dosiahnuť viacerými metódami. Pri absencii aktivity zákonodarcu, ktorá by normatívne zohľadnila restoratívne trendy, možno ich posilnenie dosiahnuť nasledujúcimi spôsobmi:
1)
nachádzaním extenzívnych možností subsidiárnej aplikácie existujúcej úpravy všeobecného správneho konania,
2)
aplikáciou trestnoprávnej regulácie, ktorej použitia sa zákonodarca
expressis verbis
dovoláva v § 195 písm. c) Správneho súdneho poriadku,3)
analogickou aplikáciou inej trestnoprocesnej regulácie než úpravy predvídanej v § 195 písm. c) Správneho súdneho poriadku, za podporného použitia záverov ustálenej súdnej praxe.
II.1 Extenzívny výklad existujúcej právnej úpravy správneho trestania
II.1.1 Extenzívny výklad úpravy zmieru v priestupkovom konaní
Prvou alternatívou je
hľadanie možností rozširujúcej interpretácie platnej a účinnej právnej úpravy
. Možnosti aplikovania restoratívnej justície sa v avizovanom prípade nachádzajú v internom prostredí verejnej správy. Výhodou, najmä aj pre vykonávateľov verejnej správy, je skutočnosť, že pri využití tejto metódy nedochádza k vzájomnej interakcii viacerých právnych odvetví.Praktickým príkladom aplikovateľnosti tohto prístupu môžu byť úvahy o aplikovateľnosti zmieru v konaní o správnych deliktoch.
Inštitút zmieru je na účely priestupkového konania špeciálne upravený v § 78 zákona o priestupkoch.
9)
Podľa tohto ustanovenia:
"Pri priestupku urážky na cti sa okresný úrad pokúsi urazeného na cti a obvineného z priestupku zmieriť."
Všeobecná úprava zmieru v správnom konaní je obsiahnutá v § 48 zákona o správnom konaní.
10)
Podľa tohto ustanovenia: "
(1) Ak to pripúšťa povaha veci, môžu účastníci konania medzi sebou so schválením správneho orgánu uzavrieť zmier. Správny orgán zmier neschváli, ak odporuje právnym predpisom alebo všeobecnému záujmu. (2) Proti schválenému zmieru sa nemožno odvolať. Schválený zmier je vykonateľný.
" Marginálne sa problematiky zmieru dotýka aj § 3 ods. 4 alinea 2 zákona o správnom konaní, podľa ktorého: "
Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie.
"Ustanovenie § 78 zákona o priestupkoch je po vecnej i formálnej stránke konštruované pomerne reštriktívne (predovšetkým je použiteľné len pri priestupku urážky na cti), čo býva zo strany predstaviteľov teórie a praxe vnímané pomerne kriticky. Vo vede správneho práva procesného sa uznáva, že toto ustanovenie je špeciálnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej úprave zmieru obsiahnutej v zákone o správnom konaní. To nevytvára priestor na možnosti subsidiárnej aplikácie všeobecnej úpravy administratívneho zmieru v konaní o priestupkoch. Zástancovia nemožnosti aplikovania § 48 zákona o správnom konaní vo veciach správneho trestania argumentujú tiež tým, že zákonodarca marginálnu rubriku nad § 78 zákona o priestupkoch nenadpísal "
" (čo by mohlo vytvoriť priestor na odôvodnenie uzavierania zmieru podľa § 48 zákona o správnom konaní vo veciach správneho trestania), ale "
niektoré ustanovenia
o zmierizmier
" (čo neumožňuje uzavrieť zmier podľa zákona o správnom konaní vo veciach správneho trestania).
11)
Tieto prístupy nevytvárajú dostatočný priestor na uskutočnenie zmierovacieho konania v trestných veciach pred správnym orgánom. Domnievam sa, že môže existovať aj alternatívny prístup k pomeru § 78 zákona o priestupkoch k § 48 zákona o správnom konaní.Nemožno poprieť, že § 78 zákona o priestupkoch je vo vzťahu k § 48 zákona o správnom konaní špeciálnou úpravou. Len z pomeru špeciality však nemožno dovodiť vylúčenie aplikácie § 48 zákona o správnom konaní v konaní o priestupkoch. Pomer
žiada sa podotknúť, že napríklad dokazovanie vo veciach priestupkov je upravené v zákone o priestupkoch (
lex specialis - lex generalis
12)
nevyhnutne neznamená vylúčenie aplikácie všeobecnej úpravy pri existencii špeciálnej úpravy.lex specialis
) len okrajovo (najmä v ustanovení o odňatí a prikázaní veci).
13)
Toho dôsledkom je všeobecne uznávaná
14)
potreba subsidiárnej aplikácie všeobecnej úpravy dokazovania podľa zákona o správnom konaní. Obdobné závery možno vyvodiť i vo vzťahu k iným nekomplexne upraveným inštitútom priestupkového práva, napríklad vo vzťahu k právnej úprave doručovania
15)
alebo odvolania.
16)
V týchto prípadoch sa subsidiárna aplikácia zákona o správnom konaní uznáva napriek tomu, že zákonodarca príslušné marginálne rubriky (rovnako ako v prípade zmieru podľa zákona o priestupkoch) nenadpísal "
niektoré ustanovenia o príslušnom inštitúte priestupkového práva (dokazovaní, doručovaní, odvolaní)
".Podľa môjho názoru je možné tradičné ponímanie vzťahu špeciality (
lex specialis - lex generalis
) osobitného predpisu a všeobecného predpisu o správnom konaní uplatniť aj na účely zmieru v priestupkovom konaní,
17)
a to s poukázaním na všeobecnú subsidiaritu zákona o správnom konaní vyjadrenú v § 1 ods. 1 tohto zákona.
18)
Právnoaplikačným výrazom uvedeného môže byť skutočnosť, že
zmier v priestupkovom konaní možno uzavrieť nielen v prípade priestupku urážky na cti, ale aj v konaní o iných priestupkoch, ktorých povaha uzavretie zmieru pripúšťa.
Tento záver môže podporovať i fakt, že administratívnoprocesnému imperatívu pokusu o uzavretie zmieru priznáva zákon o správnom konaní adekvátnu dôležitosť prostredníctvom jeho zakotvenia v rámci základných pravidiel konania.
19)
Vyvstáva potreba vymedzenia metodiky uzavierania zmieru v priestupkovom konaní. Domnievam sa, že procesný postup správneho orgánu by mohol byť nasledujúci: aprávny orgán by sa mal v prípade každého priestupku, ktorého povaha to pripúšťa, o uzavretie zmieru pokúsiť. Ide o procesnú povinnosť správneho orgánu.
20)
Pri priestupku urážky na cti, ak by šlo o zmier medzi obvineným z priestupku a urazeným na cti, by právnym základom pokusu o zmier boli primárne § 78 zákona o priestupkoch, sekundárne § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní. Taký zmier by titulom prednostnej aplikácie § 78 zákona o priestupkoch nepodliehal schváleniu správnym orgánom.
21)
V ostatných prípadoch by právny podklad procesnej zmierovacej povinnosti správneho orgánu predstavoval § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní. Ak by došlo k zmieru, zmier by podliehal schváleniu správnym orgánom, pretože niet právneho podkladu na jeho vykonateľnosť bez schválenia. V ďalšom procesnom postupe po márnom pokuse správneho orgánu o zmier by sa zmier mohol uzavrieť z iniciatívy účastníkov konania (napríklad z iniciatívy poškodeného). Podkladom uza
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 2/2021
