Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Retrospektívny pohľad na právnu úpravu predmetu a rozsahu dokazovania v prípravnom konaní v období rokov 1950 až 1961.
Retrospektívny pohľad na právnu úpravu predmetu a rozsahu dokazovania v prípravnom
konaní v období rokov 1950 až 1961.
Doc. JUDr.
Peter
Polák
PhD.
Ústav verejného práva, Fakulta práva, Paneurópska vysoká škola,
Bratislava.
POLÁK, P.: Retrospektívny pohľad na právnu úpravu predmetu a rozsahu
dokazovania v prípravnom konaní v období rokov 1950 až 1961. Právny obzor, 100, 2017, č. 4, s. 400 -
428.
A Retrospective Glance at Legal Regulation of the Subject - Matter and Scope of
Evidence in Preparatory Proceedings 1950 - 1961.
The problem of optimizing the preliminary
criminal proceeding undoubtedly includes quite challenging question properly identify the object and
range of the substantiation at this stage of criminal proceeding. Their proper determination is in
fact capable of subsequently greatly influence the further course of the criminal proceeding, makes
it easy to competent authorities on how to proceed in criminal proceeding, assists handed down a
just decision to recognize the accused guilty if necessary. acquittal and last but not least, it
also contributes to the speed of criminal proceedings, thus helping to attain the main purpose of
criminal proceedings. The author tries through method of historical analysis elucidate the
legislation of object and range of the substantiation in preliminary criminal proceeding as this
resulted from the Act. 87/1950 Coll. on Criminal Procedure (Criminal Procedure Code) and from the
Act. 64/1956 Coll. on Criminal Procedure (Criminal Procedure Code). While he is trying to examine
the relationship between the purpose of the preparatory action in the period 19501961 to the object
and range of the substantiation in it. In particular, the author focuses on the question whether the
object and range of substantiation in preliminary criminal proceeding was changed and what
implications this fact has brought respectively did not bring to the practice of law enforcement
authorities.Key words:
Úvod
Účelom každého trestného konania a hlavnou úlohou orgánov činných v trestnom konaní a súdu
je náležite zistiť, či bol v minulosti spáchaný trestný čin a kto je jeho páchateľom, aby mohol byť
následne spravodlivo podľa zákona potrestaný. Nevyhnutným predpokladom na riadne splnenie uvedeného
účelu trestného konania je, aby orgány činné v trestnom konaní v rámci prípravného konania, ktoré je
obligatórnou časťou trestného konania, zákonom stanoveným postupom objasnili všetky skutočnosti
nevyhnutné na ich rozhodnutie v tomto štádiu konania a tým buď pripravili dostatočný podklad na
rozhodnutie súdu o vine a treste ukladanému obvinenému (obžalovanému) na hlavnom pojednávaní, alebo
aby trestnú vec inak ukončili.1)
Možno skonštatovať, že k požiadavkám materiálneho právneho štátu, ktoré sú v súčasnosti
kladené na moderné trestné konanie (a v jeho rámci aj na prípravné konanie kladené), je nutné
zaradiť najmä požiadavku zákonnosti, rýchlosti, hospodárnosti, efektívnosti, jednoduchosti konania,
či požiadavku vysokej garancie ochrany ľudských práv, základných slobôd a záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.
Jedným z predpokladov pri snahe napĺňať všetky uvedené požiadavky je, aby orgány činné v
trestnom konaní boli schopné v rámci dokazovania, vykonávaného počas prípravného konania, správne si
stanoviť predmet a rozsah tohto dokazovania. Pritom musia vychádzať predovšetkým z účinnej právnej
úpravy prípravného konania a dokazovania, berúc zreteľ na jeho účel a význam v trestnom konaní,
keďže prípravné konanie zväčša vymedzuje predmet budúceho súdneho konania a významne ovplyvňuje
rozsah a obsah dokazovania súdneho konania, ako aj jeho
výsledok.2)
Keďže súčasné trestné konanie je charakteristické prvkami kontradiktórnosti, trestnoprávna
doktrína vychádza z premisy, že ťažisko dokazovania spočíva (by malo spočívať) v súdnom konaní a
prípravné konanie zohráva k súdnemu konaniu a dokazovaniu vykonanom v jeho rámci výlučne pomocnú
úlohu a z toho titulu má predbežný charakter. Táto skutočnosť by sa preto mala odrážať aj na
predmete a rozsahu dokazovania vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní počas prípravného
konania.
Ako už vyplýva aj z názvu tohto príspevku, chceme v ňom čitateľovi poskytnúť pohľad na
právnu úpravu predmetu a rozsahu dokazovania v prípravnom konaní, tak ako bola vymedzená v časoch
minulých, konkrétne v období rokov 1950 až 1961. Pokúsime sa skúmať vzťah účelu prípravného konania
k predmetu a rozsahu dokazovania v ňom, najmä to, či a ako sa predmet a rozsah dokazovania v
prípravnom konaní menil a aké dôsledky to prinieslo, resp. neprinieslo pre prax orgánov činných v
trestnom konaní.
1. Všeobecne o predmete a rozsahu dokazovania v prípravnom
konaní
Dokazovanie možno popri rozhodovaní označiť za najdôležitejšiu a doslova nezastupiteľnú
činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu, pri ktorej dochádza zo strany uvedených subjektov
k spoznávaniu udalosti, ktorá sa odohrala v minulosti a ktorá vykazuje znaky trestného činu.
Dokazovaním teda všeobecne rozumieme
"Trestným
poriadkom vymedzený postup predovšetkým orgánov činných v trestnom konaní (policajta a
prokurátora), súdu, za aktívneho prispenia procesných strán, ktorého zmyslom je poznanie skutkových
okolností dôležitých pre ich ďalší postup, a v konečnej fáze aj pre
rozhodnutie."
3) Z tejto definície dokazovania môžeme následne odvodiť
definíciu dokazovania v prípravnom konaní ako postup príslušných orgánov činných v trestnom konaní
pri zisťovaní a objasňovaní skutočností dôležitých z hľadiska trestného práva hmotného, ako aj z
hľadiska trestného práva procesného, nevyhnutných na ich rozhodnutie v tomto štádiu
konania.Práve uvedené skutočnosti, dôležité či už hľadiska ďalšieho postupu v prípravnom konaní
alebo z hľadiska meritórneho rozhodovania príslušného orgánu v tejto časti trestného konania, tvoria
predmet dokazovania.
Predmetom dokazovania sú okolnosti, ktoré treba zistiť v každej trestnej
veci, pričom ich objasnenie zabezpečuje spravodlivé rozhodnutie v merite veci. Avšak to, ktoré
okolnosti budú dôležité pre rozhodnutie a pre postup orgánov v konkrétnom prípade, to už závisí od
skutočných podmienok a okolností toho - ktorého prípadu. Je zrejmé, že vzhľadom na rozmanitosť
trestných vecí nie je možné presne a dopodrobna určiť, ktoré skutočnosti a v akom poradí bude
potrebné dokazovať. "V konkrétnom prípade okruh okolností, ktoré treba dokazovať, určí podľa jeho
povahy orgán vykonávajúci trestné konanie. Musí pritom dbať na to, aby sa nezaoberal zisťovaním
skutočností, ktoré pre objasnenie veci nemajú význam."
4)Inak povedané, orgán činný v trestnom konaní si pri vykonávaní dôkazov musí vedieť
stanoviť určité limity (hranice), ktoré tvoria
rozsah dokazovania
. Ako uviedol V. Mathern:
"Kým vymedzením predmetu dokazovania sa určuje okruh skutočností, ktoré treba v konaní dokazovať,
rozsah dokazovania určuje hranice dokazovania, množstvo a kvalitu dôkazov, ktorými má byť uvedený
okruh skutočností dokázaný."
5) Podľa názoru D. Císařovej je rozsah
dokazovania súčasťou predmetu dokazovania, pretože vymedzuje jeho kvalitatívnu a kvantitatívnu
stránku.6) Skutočný rozsah dokazovania, ktorý bude na rozhodnutie a/alebo
postup orgánov činných v trestnom konaní počas prípravného konania potrebný, rovnako nie je možné
vopred určiť a bude závisieť od mnohých faktorov, medzi inými napr. miesta a času spáchania
trestného činu, (ne)existencie svedkov a ich prípadnej (ne)spôsobilosti vnímať okolnosti vonkajšieho
sveta. Teda inými slovami, rozsah dokazovania súvisí aj s existenciou, výpovednou hodnotou a
hodnovernosťou dosiaľ nazhromaždených dôkazov pre konkrétny prípad.Rozsah dokazovania tiež súvisí s účelom konkrétneho štádia trestného konania, v ktorom sa
dokazovanie vykonáva. Kým v štádiu pred začatím trestného stíhania stačí v procese dokazovania
preukázať existenciu dôvodného podozrenia, že sa stal trestný čin, v prípravnom konaní bude rozsah
dokazovania omnoho širší. Uvedené platí z toho dôvodu, že počas prípravného konania sa pracuje s
viacerými vyšetrovacími verziami, v ktorých rámci sú preverované mnohé do úvahy prichádzajúce
varianty skutkového stavu, resp. skutkového deja. Na základe vykonaného dokazovania sa následne
tieto hypotézy vyvracajú alebo, naopak, potvrdzujú, čo má, samozrejme, dosah aj na rozsah
dokazovania, ktorý sa v priebehu tohto procesu môže zužovať alebo rozširovať.
Okrem iného je rozsah dokazovania v prípravnom konaní určený aj vzájomným vzťahom medzi
prípravným konaním a súdnym konaním. O tom, aký vzťah (či už právny alebo faktický) bol medzi
prípravným konaním a konaním pred súdom a ako sa táto skutočnosť prejavila na rozsahu dokazovania v
prípravnom konaní, poukážeme v nasledujúcich častiach tohto príspevku.
2. Predmet a rozsah dokazovania v
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
