Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Rozhodujúci nástroj boja proti organizovanej kriminalite? Spolupracujúci obvinený
VRTÍKOVÁ, K.: Rozhodujúci nástroj boja proti organizovanej kriminalite? Spolupracujúci obvinený. Právny obzor, 106, 2023, č. 3, s. 215 – 237.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.3.04
A decisive tool in the fight against organized crime? Justice collaborator. The submitted contribution is devoted to knowledge related to the specific institution of the cooperating accused, in terms of Slovak legislation. An integral component of the submitted scientific contribution are application problems, the analysis of which will serve as a basis and starting point for possible de lege ferenda proposals. The reader will be introduced to both the Czech and the Italian legal system in the given issue, and from the information obtained in this way, individual settings of foreign legal regulations that could act as a basis for domestic legal regulations in the future will be highlighted. On the other hand, we will also point out the problematic areas with which the legal regulations in question are faced. We are convinced that such a thorough analysis will provide not only the reader, but hopefully also the academic community, with appropriate findings that will benefit the legal order of our republic and create space for further discussion.
Key words: organized crime, cooperating accused, evidence, admissibility of evidence
Úvod
Domnievame sa, že inštitút spolupracujúceho obvineného nesie predpoklady byť jedným z nástrojov napomáhajúcich dosiahnutiu spravodlivosti v spoločnosti. Na to je nevyhnutné zabrániť jeho zneužívaniu štátnym aparátom a zabezpečiť, aby bol využívaný a aplikovaný v medziach litery zákona. Záujem na zistení skutkového stavu veci totiž nesmie viesť k zisteniu pravdy za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona, pretože by sme fakticky popreli zásadu zákonnosti, na ktorej stojí trestné konanie, a to je nutné obligatórne viesť v súlade so zásadou zákonnosti. Cieľ v danom prípade neposväcuje prípadné nezákonné použité dôkazné prostriedky.
V rámci predkladaného textu budú obsiahnuté prostriedky trestného práva procesného na boj s organizovanou kriminalitou využívaných v trestnom konaní previazané so spolupracujúcim obvineným, konkrétne dočasné odloženie vznesenia obvinenia, zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a prerušenie trestného stíhania voči spolupracujúcemu obvinenému. V neposlednom rade príspevok poskytne čitateľovi aj pohľad na hmotnoprávny nástroj, konkrétne mimoriadne zníženie trestu voči spolupracujúcemu obvinenému, pretože zastávame názor, že na podanie komplexného výkladu je uvedené nevyhnutné.
So zreteľom na uvedené bude primárnym cieľom predkladaného vedeckého textu zhodnotenie slovenskej právnej úpravy spolupracujúceho obvineného. Na podklade legislatívneho vymedzenia de lege lata vyabstrahujeme prípadné aplikačného problémy, ktoré by mohli narúšať zákonnosť ako nosný pilier trestného dokazovania. Východisková oblasť daného príspevku bude preto zameraná na odhaľovanie trestnej činnosti v kontexte zabezpečovania hodnoverných dôkazov získaných zákonných spôsobom v rámci celého trestného konania. S ohľadom na to je nesmierne dôležité nájsť primeranú hranicu prípustnosti dôkazov získaných prostredníctvom spolupracujúcich obvinených.
S ohľadom na to bude
predostretie riešenia problematiky previazanej so spolupracujúcim obvineným.
čiastkovým cieľom
Parciálnym cieľom
pro futuro
, zabránia možným problémom súvisiacim s nedôveryhodnosťou výpovede spolupracujúceho obvineného.1. Teoretické vymedzenie pojmu spolupracujúci obvinený
Novodobé páchanie rafinovaných druhov trestnej činnosti prináša aj zvýšené nároky na spôsoby ich odhaľovania. Je nesmierne dôležité uvedomiť si, že všetky nebezpečné druhy kriminality majú mimoriadne silné obranné mechanizmy, ktoré na jednej strane spôsobujú náročné odhaľovanie nelegálnej trestnej činnosti a na strane druhej orgány činné v trestnom konaní a aj súdy dostávajú do dôkaznej núdze, ktorú následne musia prekonávať pri jej dokazovaní. Preto osoba spolupracujúceho obvineného, teda samotný páchateľ trestnej činnosti, usvedčujúc iných páchateľov za účelom získania rôznych benefitov od OČTK, resp. súdu, je často efektívnym a účinným nástrojom boja proti týmto sofistikovaným druhom kriminality. Najvyšší súd SR dokonca tvrdí, že je nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní za každých okolností preskúmavali a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi získanými zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov aj overovali takýto špecifický druh výpovede poskytnutý spolupracujúcim obvineným v procesnom postavení svedka
1)
Uvedené prezumuje aj uznesenie Ústavného súdu SR
2)
, v ktorom konštatuje, že: "
Použitie legálneho inštitútu spolupracujúceho obvineného nemožno a priori považovať za defektný prvok oslabujúci hodnotu dôkaznej situácie, ku ktorej sa súdy s pomocou takýchto výpovedí dopracovali."
V rámci uvedeného judikátu Ústavný súd SR odmietol sťažnosť sťažovateľa pre porušenie základných práv, v ktorej namietal, že Najvyšší súd SR ako súd odvolací sa obmedzil iba so stotožnením sa s dôvodmi prvostupňového rozhodovania a nebral ohľad a vôbec nevykonal dôkazy navrhované sťažovateľom. Sťažovateľ bol zaradený do pozície riadiacej zložky zločineckej skupiny len na základe tvrdenia spolupracujúceho obvineného, teda bez žiadneho ďalšieho dôkazu a túto namietal ako tendenčnú. V tomto kontexte je nutné uviesť, že výpovede spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov, podliehajú voľnému hodnoteniu dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 TP rovnako ako každý iný dôkaz. Na strane druhej Ústavný súd SR v tom istom judikáte uviedol, že: "
Netreba opomínať, že v záujme postihovania závažných foriem trestnej činnosti, u ktorej je jej objasňovanie, takpovediac zvonku, veľmi sťažené, v niektorých prípadoch takmer nemožné (napr. zistenie štruktúry zločineckej skupiny), stanovil ako legitímny cieľ záujem spoločnosti na vyšetrení takejto trestnej činnosti, pričom tento povýšil nad záujem potrestať jedného z jej ,menej aktívnych´ aktérov, ktorý orgánom činným v trestnom konaní poskytne pri plnení danej úlohy nezanedbateľnú súčinnosť."
Z uvedeného konštatovania cítiť, že garant ochrany ústavnosti zastáva názor, aby prostredníctvom inštitútu spolupracujúceho obvineného boli informácie primárne zisťované od "menej aktívnych" členov zločineckých skupín, pretože sa v tom prípade možno domnievať, že výhody pre takéhoto páchateľa budú proporcionálnejšie ako pri spolupracujúcich obvinených, ktorí sú v hierarchii zločineckej skupiny na jej vrchole, resp. ich možno charakterizovať ako "viac aktívnych" členov zločineckej skupiny. Prezentovaný návrh by v tomto prípade vôbec nedovoľoval využitie inštitútu spolupracujúceho obvineného voči takýmto zločincom, pretože by tým došlo k porušeniu ustanovení Trestného poriadku, ktoré zakazujú dočasne odložiť, prerušiť, podmienečne zastaviť či zastaviť trestné stíhanie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal.
In concreto
možno vyabstrahovať, že tzv. viac aktívni členovia zločineckej skupiny by mali byť náležite potrestaní, teda inštitút spolupracujúceho obvineného na nich neodporúčame aplikovať, a tzv. menej aktívni členovia zločineckých skupín by mali byť motivovaní práve prostredníctvom tohto trestnoprávneho prostriedku k napomáhaniu odhaľovania závažnej trestnej činnosti. V tomto smere sa nám pozitívne javí právna úprava Českej republiky, ktorá obligatórne predpokladá, že na to, aby páchateľ mohol nadobudnúť status spolupracujúceho obvineného, jeho trestná činnosť nesmie byť závažnejšia ako trestná činnosť na objasnení ktorej sám participuje. Z uvedeného je možné spozorovať, že
spolupracujúci obvinený by mal byť osobou, ktorej svedecká výpoveď napomôže k odkrytiu závažnejšej trestnej činnosti, ako je jeho vlastná.
Domnievame sa, že naše závery môžeme oprieť aj o rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý vymedzil, že v: "
Najvšeobecnejšej rovine platí, že by mal v zmysle zásady proporcionality spolupracujúci obvinený pomáhať odhaľovať závažnejšiu trestnú činnosť ako je tá, ktorú sám spáchal
."
3)
Naproti tomu, ako je možné zabrániť, aby sa spolupracujúci obvinený poskytnutím neúplných či skreslených informácií, ktoré uviedol, nesnažil o neoprávnené získanie výhod pre seba? Poskytuje vôbec trestné právo záruky zabezpečujúce, že osoba v postavení spolupracujúceho obvineného vypovedá pravdu a túto je možné potvrdiť aj iným spôsobom? Aké procesné záruky eliminujúce prípadnú nepravdivosť výpovede spolupracujúceho obvineného poskytuje Trestný poriadok? Alebo sme nútení uspokojiť sa s výpoveďou páchateľa, ktorý sa rozhodol "prebehnúť" na stranu spravodlivosti iba preto, aby došlo k usvedčeniu iných páchateľov závažnej trestnej činnosti? Je v tomto prípade možné obhájiť machiavellistické "účel svätí prostriedky"? A je vôbec legitímne, aby dokazovanie v trestnom konaní bolo stavané na porušení zákona, aj keď za cenu získania pravdy? Zodpovedanie položených otázok nebude jednoduché, ale ani samotné dokazovanie organizovanej trestnej činnosti nie je simplicitné. Efektívne odhaľovanie, vyšetrovanie a následné postihnutie závažnej trestnej činnosti, zväčša páchanej organizovanou formou zločineckými skupinami, je jedným z najdôležitejších nástrojov na získanie dôvery verejnosti v orgány aplikácie práva, nadnesene možno povedať, aj v samotný štát.
1.1 Definícia inštitútu spolupracujúceho obvineného v právnom poriadku Slovenskej republiky
Vo všeobecnosti treba pripomenúť, že inštitút spolupracujúcej osoby možno považovať za kľúčový pri odhaľovaní závažných foriem organizovanej kriminality. Na jednej strane je potrebné takýto postup chápať ako riešenie nedostatočného zabezpečenia dôkaznej situácie zo strany OČTK, ktoré sú v istej dôkaznej núdzi na to, aby páchateľa trestnej činnosti usvedčili spoluprácou s iným páchateľom trestnej činnosti. Na druhej strane takýmto spôsobom dochádza k výraznému potlačeniu zásady legality
4)
a oficiality
5)
, teda nosných zásad začatia trestného konania, na ktorých je dlhoročne postavený celý kontinentálny trestný proces, čím, naopak, dochádza k obohateniu procesnej zásady oportunity.
6)
Pre prípad aplikácie inštitútu spolupracujúcej osoby prichádzajú do úvahy procesné postupy, ktoré boli zavedené do nášho právneho poriadku novelou zákona č. 457/2003 Z. z., účinnou od 1. januára 2006, ktorá upravila dočasné odloženie vznesenia obvinenia a tiež prerušenie a zastavenie trestného stíhania. Avšak ingerencia štátu v otázke spolupracujúceho obvineného sa v plnej miere prejavila až rekodifikáciou trestných kódexov, účinnou k 1. januáru 2006, a to výrazným posilnením inštitútu zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
Pod pojmom spolupracujúci obvinený nájdeme v odbornej literatúre osobu, pochádzajúcu či už zo zločineckých štruktúr alebo teroristických sfér, ktorá sa podieľala na páchaní trestnej činnosti a zároveň sa rozhodla spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti alebo usvedčovaní páchateľov. Osoba spolupracujúceho obvineného je často označovaná aj ako korunný svedok, tzv.
crown witness,
pričom faktom je, že legislatívnym vyjadrením korunného svedka v dikcii nášho Trestného poriadku je práve spolupracujúci obvinený, aj keď legálnu definíciu tohto pojmu trestné kódexy neuvádzajú.Spolupracujúci obvinený
je teda osoba participujúca na trestnej činnosti iných osôb, o ktorých sa rozhodla informovať práve orgány činné v trestnom konaní, a zároveň je ochotná poskytnúť informácie dôležité pri odhaľovaní tejto závažnej trestnej činnosti, čím v konečnom dôsledku prispeje k ich usvedčeniu. Korunným svedkom sa osoba stáva tým, že za svoje informácie dostáva isté úľavy v rámci trestného konania. Poskytované informácie musia byť takého charakteru, že umožnia zamedziť páchaniu príslušného trestného činu, alebo pomôžu objasniť či usvedčiť ostatných páchateľov. Aká osoba teda disponuje týmito informáciami? V prvom rade je tou osobou páchateľ trestnej činnosti, na strane druhej možno tiež povedať, že ide o osobu "zvnútra" zločineckej či teroristickej skupiny, ktorá je schopná odhaliť orgánom činným v trestnom konaní protiprávne konanie takejto skupiny, čím prispeje k jej usvedčeniu, výmenou za určité zákonom dovolené výhody.
7)
Spolupracujúci obvinený sa teda zúčastňoval na páchaní trestnej činnosti, a to rôznymi formami. Zároveň sa stáva prostriedkom, schopným prispieť k deštrukcii kriminálnych organizácií, lebo prostredníctvom neho sa získavajú dôkazy, ktoré inak nie je možné zadovážiť. Lapidárne povedané, korunný svedok je tou osobou, ktorá môže pomôcť k destabilizácii nebezpečných kriminálnych organizácií.
Na účely nasledujúceho textu uvádzame, že pod pojmom spolupracujúci obvinený máme na mysli aj osobu spolupracujúceho páchateľa, korunného svedka či kajúcnika.
In genere
, tieto pojmy subsumujú pod seba osoby, ktoré pred tým, ako sa rozhodli započať spoluprácu s OČTK, resp. súdmi, páchali závažnú trestnú činnosť, avšak dobrovoľne sa rozhodli pre spoluprácu s justíciou.Expressis verbis
Trestný poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nespomína ani osobu kajúcnika ani osobu korunného svedka. Tieto pojmy teda nie sú legálnymi, no na opačnej strane zastávajú svoje miesto tak v laickej hovorovej reči, ako aj medzi odborníkmi z právnej praxe a v neposlednom rade majú svoju ustálenú pozíciu tiež v judikatúre súdov.2. Hmotnoprávna a procesnoprávna úprava inštitútu spolupracujúceho obvineného
Záujem štátu na objasnení najzávažnejších foriem trestnej činnosti, zistení a usvedčení jej páchateľov našiel svoje vyjadrenie aj v Trestnom poriadku, a to v právnej úprave trestnoprocesných nástrojov previazaných s osobou spolupracujúceho obvineného. Jeho podstatou je dohoda medzi páchateľom a štátom, pri ktorej štát poskytuje páchateľovi benefit vo forme, či už dočasnej alebo trvalej beztrestnosti, prípadne v podobe zníženia trestu (prostredníctvom hmotnoprávneho inštitútu mimoriadneho zníženia trestu) za poskytnutie významných informácií, spôsobilých prispieť k naplneniu účelu trestného konania, teda k objasneniu niektorého z taxatívne vymenovaných trestných činov, k zisteniu a usvedčeniu páchateľov týchto trestných činov.
Akékoľvek použitie inštitútu spolupracujúceho obvineného prostredníctvom hmotnoprávneho inštitútu, resp. procesnoprávnych inštrumentov predstavuje popretie, výnimku, zo zásady legality a posilnenie zásady oportunity v trestnom konaní. Diskutabilnou je v tomto ohľade celková prípustnosť oslabovania zásady legality. Priamo štát proklamuje spravodlivosť tým, že stanovuje cenu za jej dosiahnutie, a to popretím zásad trestného konania. Na tomto podklade si dovoľujeme upozorniť, že akékoľvek vybočenie zo základných zásad dokazovania by malo byť podopreté účinnými kontrolnými mechanizmami. Aj preto bude cieľom ďalšej analýzy vymedzenie právnej úpravy do takej miery, aby využívanie inštitútu spolupracujúceho obvineného bolo v súlade so zásadami trestného konania, pretože posilnenie diskrečnej právomoci prokurátora bude vyvážené adekvátnym systémom overovania výpovedí poskytnutých spolupracujúcimi osobami.
K naplneniu inštitútu spolupracujúcej osoby môže dôjsť tak v predsúdnom konaní, ako aj v konaní na súde. V rámci predsúdneho konania hovoríme o inštitúte dočasného odloženia vznesenia obvinenia. Z tohto dôvodu ešte nie je možné kolaborujúcu osobu nazvať spolupracujúcim obvineným, keďže táto zatiaľ,
de iure
, nemá procesné postavenie obvineného. O spolupracujúcom obvinenom môžeme hovoriť až v nasledujúcich procesných postupoch, konkrétne pri zastavení trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 TP, pri podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa §§ 218 a 219 TP a tiež pri prerušení trestného stíhania v zmysle ustanovenia
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Právny obzor 3/2023
