Rozštiepená minulosť (Kapitoly z histórie Slovákov a Maďarov).

Údajne novým pokusom o hľadanie východísk z rozdielnych hodnotení spoločnej minulosti Slovákov a Maďarov diskusiou má predstavovať predložený projekt siedmych začínajúcich mladých maďarských záujemcov venujúcich sa histórii, ktorý v zmysle úvodnej úvahy k publikácii má predstavovať poučeniahodnú novosť svojím prístupom. Ak takýto zámer bol pri prvopočiatkoch tejto myšlienky aj dobromyseľne zvolený, je potrebné ho len privítať. Ale tak ako to už býva, od vytýčeného zámeru k nadväzujúcim zodpovedajúcim výsledkom je cesta nielenže ťažká, ale častokrát môže byť až neuskutočniteľná. Vždy sa to obyčajne stáva vtedy, keď navonok nevyhnutne správne zvolená myšlienka nie je pri dosahovaní svojho cieľa napĺňaná novosťou myslenia a hodnotenia ako výrazu dobromyseľnosti vyplnenia pôvodne ušľachtilého zámeru. Poučovanosť druhým míňa obyčajne svoj účel, ak poučiteľ je sám nepoučiteľný pri používaní spájania starých premís a šablón s mladou tvárou.

Myslím si, že to je najcharakteristickejšia všeobecná črta predkladanej publikácie. Nedá sa, samozrejme, reagovať na všetky vývody v nej uvádzané, ale spôsob úvah v nej obsiahnutých nesporne v ďalšom mojom výklade priblíži, s čím sa nielenže nedá súhlasiť, ale ani nedá reagovať na predpokladanú polemiku.

Výklad maďarského chápania maďarských dejín sa nachádza ihneď na druhej strane textu v relácii výkladu používania pojmov Uhorsko a Maďarsko, odvolávajúc sa na "samorozhodnutie" prekladateľa uskutočnené v 16. storočí, kedy mnohoetnická a multikultúrna Hungaria (Uhorsko) bola preložená do maďarčiny ako Magyarország (Maďarsko). Odhliadnuc od názorového presadzovania pojmov Uhorsko versus Maďarsko však rozhodujúcim následným akoby samozrejmým faktom sa stáva zdôrazňované prepojenie názvu Maďarsko pre pred - i potrianonskú dobu. Tým však autori v celej publikácii vedome potierajú nástupnícky cha rakter