Spomienka na Krzysztofa Skubiszewského (1926-2010)

Ôsmeho februára 2010 odišiel profesor Krzysztof Skubiszewski, jeden z najvýznamnejších teoretikov a praktikov medzinárodného práva, prvý minister zahraničných vecí slobodného Poľska, predseda Iránsko-amerického arbitrážneho tribunálu v Haagu.

Rozlúčili sme sa s veľkým človekom, štátnikom, vedcom, veľkým Poliakom a Európanom. Bol autoritou, bol príkladom.

Narodil sa 8. novembra 1926 v Poznani, v rodine Ludwika Skubiszewského, profesora na Lekárskej fakulte Poznaňskcj univerzity a Aniely, rod. Leitgeberovej. Rodinu vysídlili nemeckí okupanti do tzv. Generálnej gubernie, vojnu prežil vo Varšave a v obci Biala Podlaska. Pripravoval sa na maturitu v rámci tajného štúdia a hneď po vojne začal študovať na Fakulte práva a ekonómie Poznaňskej univerzity.

Jeho magisterská práca bola o imunitách a výsadách predstaviteľov členských štátov a funkcionárov Spoločnosti národov a Organizácie Spojených národov. Doktorská práca z roku 1950 bola nazvaná Podmienky získania členstva v Organizácii Spojených národov. Vládnuce kruhy Poľskej ľudovej republiky však vtedy prehlásili, že autor použil "nesprávnu metódu", preto práca vyšla tlačou až v roku 2004.¹⁾ - taký je názov jeho habilitačnej práce z roku I960.²⁾ V rokoch 1957-1958 získal diplom na postgraduálnych európskych štúdiách na Univerzite v Nancy a titul Master of Law na Právnickej fakulte na Harvarde.

Do roku 1973 pôsobil na Právnickej fakulte Poznaňskej univerzity, kde prednášal medzinárodné právo verejné. Pod vplyvom politického tlaku moci, ktorá blokovala jeho profesúru (medziiným za kritický postoj k intervencii vojsk Varšavskej zmluvy v Československu), musel opustiť univerzitu a prešiel do Ústavu právnych vied Poľskej akadémie vied vo Varšave. Žil ale ďalej v Poznani, v garsónke, ktorá mala sotva 20 m2, kde písal svoje práce a snažil sa aj uložiť svoju knižnicu (lebo "zásluhou" byrokracie poznaňských úradov musel opustiť väčší byt).

Vedecké dielo profesora Skubiszewského je imponujúce.³⁾ Jeho publikácie pôsobia svojou hĺbkou, precíznosťou záverov, dôkladnou argumentáciou a štýlom. Hlavnými oblasťami jeho záujmu boli právne dôsledky II. svetovej vojny (vrátane dvoch kníh o západnej hranici Poľska),⁴⁾ právo medzinárodných organizácií (najmä úloha, význam a právne dôsledky uznesení týchto organizácií, s prihliadnutím na tvorbu práva Európskych spoločenstiev),⁵⁾ vybrané aspekty prameňov medzinárodného práva⁶⁾ ako i otázky spojené s použitím ozbrojenej sily.⁷⁾

Významné miesto v jeho prácach mali početné a v poľských podmienkach priekopnícke publikácie o vzťahu medzinárodného a vnútroštátneho práva. Tieto práce profesora Skubis-zewského boli veľkým prínosom v zápase o ľudské práva, mali dôležitú úlohu v spojitosti s registráciou nezávislých odborov a významne ovplyvnili budúcu ústavnú úpravu.

Veľa svojich vedeckých prác venoval nemeckej problematike. Jeho kniha o západnej hranici Poľska sa mohla objaviť v roku 1969 iba ako rukopis, čiže nebola dostupná v knižniciach. Osud však chcel, že už zakrátko sa začali rokovania o Zmluve o normalizácii vzťahov medzi Poľskom a Spolkovou republikou Nemecka (podpísaná bola v decembri roku 1970). Pre poľských účastníkov rokovania bola táto kniha prameňom.

V uvedených dielach bránil profesor Skubis-zewski štátne záujmy Poľska, ale nacionalizmus mu bol vzdialený. Angažoval sa v záujme poľ-sko-nemeckčho porozumenia, lebo bol presvedčený, že tragická história a nenávisť nie je najlepšou cestou utvárania budúcich vzťahov. Vtedajšia politika SRN, ani nemecká právna doktrína však nepomáhala plniť túto úlohu. Patril medzi hlavných architektov permanentných stretnutí poľských a nemeckých právnikov (od začiatku sedemdesiatych rokov). V roku 1984 dostal prestížnu vedeckú cenu Nadácie Alexandra von Humboldta.