Správa z konferencie Ak právo reaguje na novoty (Piešťany, 11. - 13. marca 2015)

Už po tridsiaty raz Ústav štátu a práva SAV zorganizoval medzinárodnú vedeckú konferenciu venovanú právnoteoretickým otázkam. Túto jar sa konferencia uskutočnila v dňoch 11. až 13. marca v Piešťanoch a ako tradične na nej spolu rokovali slovenskí a českí právni teoretici aj za účasti kolegov z Maďarska a Poľska. Znovu sa potvrdilo, že ich pravidelné stretnutia sú veľkým prínosom pre právnu vedu v našom prostredí a patria medzi najvýznamnejšie udalosti v živote slovenskej a českej obce právnych teoretikov. S potešením možno konštatovať, že témy, ktoré sú predmetom ich odborného záujmu, rovnako v tomto roku, ako aj v minulosti reagujú na aktuálne problémy súčasnej právnej praxe a sú dobrým podnetom na ich riešenie.

V tomto ročníku sa konferencia zaoberala skutočne mimoriadne zložitou témou a posúdením naliehavej otázky, ako právo reaguje na novoty.

Na rokovaní pléna v prvý deň konferencie vystúpil s príspevkom na tému profesor JUDr. , CSc., z Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Poukázal na historický vývoj práva po druhej svetovej vojne, charakterizovaný právnym pozitivizmom, ktorý v súčasnosti ustupuje obnovujúcej sa prirodzenoprávnej teórii oslabujúcej princíp legality a využívajúcej návrat k zvyklostiam v práve. Tiež poukázal na všeobecnú dostupnosť informácií, na zmeny v písomnej komunikácii, na nástup jej elektronickej formy, na rastúcu judicializáciu práva, na zmysel demokratického právneho štátu a na riziká a predpokladané východiská spojené so súčasným právnym a spoločenským vývojom. Po jeho vystúpení na tému doc. JUDr. , CSc., z Ústavu štátu a práva AV ČR v Prahe a Právnickej fakulty ZČÚ Plzeň, poukázal na požiadavky aj problémy elektronizácie v práve aj s prihliadnutím na metodologické hľadiská a potrebu jednotného slovníka, ktorý môže uľahčiť právnu komunikáciu. Po jeho vystúpení nasledovalo vystúpenie JUDrz Ústavného súdu ČR, s názvom , poukazujúce aj na problematiku preventívneho obmedzovania ľudských práv a slobôd a na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu v tejto oblasti.

Vo svojom vystúpení prof. JUDr. PhDr. z Právnickej fakulty MU Brno na tému poukázal na vzájomný vzťah sociálnych zmien a práva.

Konštatoval, že právo nemožno oddeľovať od doby, v ktorej pôsobí, a sociálnymi zmenami sa zaoberajú najmä právni sociológovia, ktorí spájajú zmeny práva so zmenami spoločnosti, najmä s postmodernitou a globalizáciou a europeizáciou práva. Právo reflektuje existujúce spoločenské podmienky a samo vyvoláva rad sociálnych zmien. Právo vystupuje ako nezávislá i závislá premenná sociálnej zmeny v spoločnosti, je jej príčinou, ale i jej dôsledkom. Závažnejšie zmeny spoločenskej situácie si často vynucujú zmenu existujúcej právnej úpravy. Právo je ale aj nástrojom presadzovania sociálnych zmien a nástrojom sociálneho inžinierstva. Prináša však aj nebezpečenstvo obmedzenia slobody jednotlivca a občianskej spoločnosti.

Zámerom príspevkov bolo poukázať na negatívne dôsledky neuvážených a niekedy aj politicky poplatných zmien právnych predpisov nielen do právnej istoty subjektov práva, ale aj do celkového právneho prostredia spoločnosti. Vo vystúpeniach sa opätovne prejavil poznatok, že právny poriadok sa častými zmenami právnych predpisov stáva neprehľadný, pre používateľov práva nejasný, a preto často porušovaný, čo popiera jeho základnú podstatu.

V prvý deň rokovania vystúpil ešte doc. JUDr. Mgr. z Právnickej fakulty MU Brno s príspevkom , ktorý tiež reagoval na problematiku informatizácie spoločnosti a nebezpečenstvo zníženia úlohy práva v takejto situácii. Zaoberal sa témou právnej vedy a skúmal, či možno právnu vedu naozaj pokladať za vedu modernú, alebo či sa táto veda pohybuje skôr v oblasti presviedčania či vytvorených ilúzií. Zameral sa preto nielen na súčasnú povahu právnej vedy, ale aj na špecifické vlastnosti spoločenských vied a ich akceptovateľné podoby.

So svojím erudovaným príspevkom na tému vystúpil JUDr. , DrSc., z Ústavu štátu a práva SAV v Bratislave, a zdôraznil naliehavú požiadavku, aby spoločenské prostredie, v ktorom právo pôsobí, napomáhalo všeobecnému posilneniu právneho štátu. Rovnako zdôraznil metódy a prístupy v zmenách práva, ktoré by mali byť systémové a mali by zodpovedať aj zosúladeniu zmien v práve z hľadiska ich hierarchického zaradenia v systéme práva.

Jeho úvaha sa zakladala najmä na predpoklade, že právo je systém a teda jeho reakcie na novoty má význam opísať aj v terminológii teórii systémov, čo znamená predovšetkým ako vzťah právneho systému a jeho prostredia. Keď teda právo reaguje na novotu, čiže na niečo mimo neho, tak táto reakcia je súčasťou vzťahov právneho systému s jeho prostredím.

Pred večerou si účastníci vypočuli príspevok JUDr. , CSc., z Ústavu štátu a práva AV ČR v Prahe, na tému , obsahujúci podrobné podklady o vývojových tendenciách v legislatíve samostatnej ČR po roku 1999. Autor sa snažil hľadať a identifikovať "nové" v prostredí existencie práva a zvlášť v legislatíve v Českej republike v období po roku 1990, resp. medzi rokmi 1993 až 2013 a reakcie legislatívy na tieto "novoty".

Na základe kvantitatívnej deskripcie a analýzy niektorých vlastností, aspektov a súčastí legislatívy ČR a ich vývoja prezentoval a dokladal autor najmä tézu o hypertrofii českého zákonodarstva v uvedenom období