Správa z medzinárodnej vedeckej konferencie Kolektívne presadzovanie práva: V ústrety systému class action v Európe?

Prax kreovania tzv. ¹⁾ nadobúda postupne v Európe veľmi zreteľné rozmery, a to najmä v oblasti ochrany spotrebiteľa, diskriminácie, poškodzovania životného prostredia a transakcií na kapitálových trhoch. Viaceré európske právne poriadky (napr. Švédsko, Holandsko, Nemecko, Veľká Británia, Taliansko) už majú skúsenosti so zavedením týchto osobitných procesných inštitútov, ktoré žalobcovi umožňujú žalovať vo vlastnom mene a súčasne pôsobiť ako procesný zástupca množstva iných osôb, ktoré sú podobným spôsobom neprávom poškodené.

Z uvedených premís vychádzala téma medzinárodnej vedeckej konferencie s názvom , ktorú v talianskej Florencii v dňoch 30. - 31. októbra 2008 usporiadala v spolupráci s O mimoriadnej kvalite podujatia svedčí zloženie panelu prednášajúcich, predstaviteľov právnej vedy prestížnych európskych univerzít a orgánov Európskych spoločenstiev (Európska komisia, Európsky parlament), ktorých podnetné príspevky si vypočulo 150 účastníkov z 25 krajín. Ideou konferencie bolo pomenovať národné úspechy a pochybenia pri implementácii jed notlivých foriem kolektívneho presadzovania, a tak napomôcť tým členským štátom, ktoré svoju právnu úpravu ešte len pripravujú. V druhom slede konferencia ponúkala analýzu vývoja prebiehajúceho na úrovni európskych štruktúr, kde sa aktívne realizujú plány na zasadenie skupinových žalôb do rámca unifikovaného európskeho súkromného práva procesného.

Ešte predtým, ako sa jednotlivé príspevky zaoberali národnými prístupmi, ponúkol (Universita di Firenze) ako spoločnú platformu pre skúmanú problematiku analýzu americkej , a to s ohľadom na jej inšpiratívnosť pre novovytvárané právne úpravy. Profesor Trocker navrhol, aby sa východiskovým rámcom posudzovania jednotlivých procesných inštitútov stali predovšetkým sociálny kontext, racionalizácia konania a ochrana individuálnych práv občanov. Zároveň vyzval k opatrnosti a uvážlivosti, a to najmä v citlivých otázkach voľby medzi systémami (v ktorom sa skupina vytvára na základe pozitívneho rozhodnutia jednotlivca o vstupe) a (kde je skupina vytvorená zo všetkých rovnakým spôsobom postihnutých jednotlivcov, ktorí majú právo z nej vystúpiť)