Stanislav Sagan - Viktoriya Serzhanova, Nauka o pánstwe wspólczesnym. (Náuka o súčasnom štáte)

Téma diela predstavuje intelektuálnu výzvu, lebo v sebe spája vysoké nároky na tvorivosť a imagináciu potrebnú na zvládnutie nových javov i teoretických koncepcií a na intelektuálnu sebadisciplínu potrebnú na komplexné a vyvážené spracovanie rozsiahlej a komplikovanej matérie. Publikácia prevažne úspešne odpovedá na vedeckú výzvu skúmania štátu začiatku XXI. storočia. Nadväzuje na tradíciu veľkých štátovied prinajmenej svojím dvojakým charakterom. Je zároveň vedeckým dielom prinášajúcim nové poznatky i zrozumiteľnou vysokoškolskou učebnicou.

Metodologickou zvláštnosťou a silnou stránkou knihy je rozsiahle využívanie a sumarizácia niektorých verejne prístupných a prehliadaných informácií o štátoch (názov, štátne symboly, atď.) Zo zaujímavých súborov informácií by však bolo možné získať ešte viac, ak by sa využili nie iba ako predmet strohej analýzy, ale aj inšpirácie pre úvahy napr. o symbolickom rozmere štátu v postmodernej fragmentácii a neurčitosti.

Autori sa opierajú o rozsiahlu štátovedeckú literatúru prevažne poľskej proveniencie, ktorú profesionálne využívajú ako východisko vlastných úvah. Slovenskému čitateľovi tak pripomínajú skromnosť domácej spisby o štáte, ktorého poznávanie bolo marginalizované právnou vedou i politológiou.

Línia ich úvah a argumentácie je jasná a sledovateľná. Nadväzuje väčšinou na prezentované fakty alebo názory či závery iných autorov. Miestami vyvoláva pochybnosť výber faktov, na ktorých sú založené niektoré kapitoly. Vcelku však dielo spĺňa štandardy vedeckej korektnosti. S niektorými názormi, samozrejme, možno polemizovať.

Pozornosť si zaslúži "makroštruktúra" diela, ktoré postupuje od vymedzenia štátu, a tým i predmetu výskumu k pesimistickému, ale racionálnemu obrazu jeho osudu v globalizujúcom sa svete. Skladá sa okrem úvodného slova a doslovu z jedenástich ďalej členených častí. Dopĺňajú ho prehľad použitých prameňov, resumé v troch jazykoch a register.

rámcuje ďalšie úvahy medzi dva tlaky, ktorým je súdobý štát vystavený: 1. územnú samosprávu a občiansku spoločnosť; 2. globalizáciu. Zároveň pripomína anachronizmus aspoň časti pojmového aparátu využívaného pri opise štátu.

I. časť začína zaujímavým spojením notoriet (Machiav