Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Súčasná právna úprava popieracích trestných činov v Slovenskej republike a niektoré výhrady voči nej
Súčasná právna úprava popieracích trestných činov v Slovenskej republike a niektoré
výhrady voči nej
Bc.
Dalibor
Jurášek
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, študent 2. stupňa
štúdia.
JURÁŠEK, D.: Súčasná právna úprava popieracích trestných činov v Slovenskej
republike a niektoré výhrady voči nej. Právny obzor, 94, 2011, č.2, s.170 -
182.
V článku sa autor zaoberá právnou úpravou popieracích trestných činov v Slovenskej
republike v kontexte jej poslednej zmeny z roku 2009. V prvej časti článku ju analyzuje a opisuje
najdôležitejšie zmeny, ktoré priniesla. V druhej časti článku sa zaoberá niektorými výhradami proti
súčasnej právnej úprave vrátane nesplnenia zásady zákonnosti, jej nadbytočnosťou či nejasným vplyvom
na potláčanie kriminality a extrémizmu. V závere konštatuje, že viaceré z týchto výhrad sú
dostatočne vážne na to, aby spochybnili súčasnú právnu úpravu.
Úvod
Popieracie trestné činy sú také, pri ktorých súčasťou objektívnej stránky skutkovej
podstaty je popieranie istej skutočnosti. Trestné činy tohto typu sú v Slovenskej republike
legislatívne zakotvené v Trestnom zákone od roku
2001.1) Významnú zmenu právnej úpravy, po kvalitatívnej i kvantitatívnej
stránke, znamenala jeho novelizácia zákonom č.257/2009
Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2009. Táto kompletne nahradila predchádzajúcu
právnu úpravu. Novela však bola predmetom kritiky z viacerých strán, pričom jednou z hlavných
námietok bolo, že nespĺňa zásadu zákonnosti - nie sú v nej jasne vymedzené činy, ktoré je zakázané
popierať. Tento článok sa zaoberá jednak analýzou súčasnej právnej úpravy, jednak niektorými
výhradami, ktoré voči nej možno vzniesť.
1. Analýza súčasnej právnej úpravy
1.1 Prehľad súčasnej právnej
úpravy
Predchádzajúca právna úprava popieracích trestných činov bola veľmi stručná a strohá:
podľa nej mal byť trestaný ten, kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží
ospravedlniť holokaust (resp. pred rokom 2006 zločiny fašizmu a iného podobného hnutia). Súčasná
právna úprava je omnoho rozsiahlejšia a čo do výrazových prostriedkov, sofistikovanejšia.
Súčasná právna úprava predstavuje prevzatie "budúcich záväzkov" Slovenskej republiky z
dvoch dokumentov:
Dodatkový protokol z 28. januára 2003 k Dohovoru o počítačovej kriminalite
týkajúci sa kriminalizácie činov rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom
počítačových systémov (ďalej len "dodatkový protokol") a Rámcové rozhodnutie Rady
2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým
formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (ďalej len "rámcové
rozhodnutie")
. Zatiaľ ani jeden z týchto dokumentov Slovenskú republiku nezaväzuje, ale
prebratie záväzkov z nich zákonodarca očakáva.2)Zjednodušene povedané, zakázané popierať je v zásade tie činy, ktoré podľa príslušných
medzinárodných dokumentov sú klasifikované ako genocídium, zločin proti mieru, vojnový zločin alebo
zločin proti ľudskosti (teda nielen holokaust). Trestné je jednak ich verbálne, resp. aj iné
verejné, popieranie (ďalej len "verejné popieranie"), ale tiež popieranie formou výroby, šírenia a
prechovávania materiálov, na ktorých je toto popieranie zachytené (tzv. extrémistických materiálov -
ďalej len "popieranie extrémistickým materiálom"). Oboje je ale trestné len za istých podmienok.
Každá z foriem popierania má zároveň čiastočne odlišne vymedzené činy, ktoré je zakázané touto
formou popierať.3)
Pre pochopenie súčasnej právnej úpravy je teda potrebné objasniť si
-
ktoré činy spadajú pod zákaza popierania;
-
formy popierania, ktoré sú trestné;
-
podmienky popierania, ktoré musia byť splnené.
Právna úprava je obsiahnutá v § 130, ods.
8 a 9,
§ 422a,
§ 422b,
§ 422c a
§ 424a Trestného zákona.
1.2 Identifikácia činov, na ktoré sa vzťahuje zákaz
popierania
Súčasný trestný zákon už nenarába s pojmom
"holokaust". Zákonodarca smeruje k zákazu popierania nielen holokaustu, ale aj genocídií, zločinov
proti ľudskosti a obdobných činov vo všeobecnosti, čím obmedzenie slobody prejavu podstatne
kvantitatívne narastá.
Príslušné činy v tomto zmysle nie sú definované v
trestnom zákone,4) ale odkazom
na akty zriaďujúce vymedzené medzinárodné orgány. Konkrétne, za autoritatívne
Trestný zákon považuje dokumenty, ktoré uvádzam
nižšie.
1.
Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (ďalej len "rímsky štatút") je
medzinárodná zmluva prijatá v roku 1998, ktorou sa zriadil Medzinárodný trestný súd. Do platnosti
vstúpila 1. júla 2002. V slovenskej zbierke zákonov bola publikovaná 28. júna 2002 ako vklad
č.333/2002. Rímsky štatút ratifikovalo 114 štátov a ďalších 34 ho podpísalo, ale
neratifikovalo.5) Medzinárodný súdny dvor sídli v Haagu. Hoci jeho
jurisdikcia platí pre územia všetkých zmluvných štátov, doposiaľ sa zaoberal prípadmi len v štyroch
afrických krajinách. Väčšina vyšetrovaných osôb je buď mŕtva, alebo na úteku. Súd zatiaľ nevyniesol
žiadny rozsudok.6)
2.
Štatút Medzinárodného vojenského súdneho dvora pripojený k Dohode z 8. augusta 1945 o
stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Európskej Osi (ďalej len "londýnsky štatút") je
dokument, na základe ktorého sa zriadil Medzinárodný vojenský súd "pre spravodlivé a včasné
potrestanie vedúcich vojnových zločinov európskej osi" a stanovili sa pravidlá jeho fungovania. Pred
Medzinárodným vojenským súdnym dvorom sa v rokoch 1945 - 1946 konal tzv. Norimberský proces s
hlavnými predstaviteľmi nacistického režimu. Počas neho bolo súdených 22 osôb, z ktorých 19 bolo
odsúdených (z toho 12 na smrť) a 3 boli oslobodené. Odsúdením kľúčových zločincov Osi sa činnosť
Medzinárodného vojenského súdneho dvora skončila. V zbierke zákonov u nás bola publikovaná iba
spomínaná dohoda - ešte v českom jazyku ako vklad č.164/1947. Londýnsky štatút je prílohou tejto
dohody, avšak nebol publikovaný; táto skutočnosť má z hľadiska zásady zákonnosti významné
hmotnoprávne následky, ktoré analyzujem v ďalšej časti článku.
3.
Štatút iného medzinárodného trestného súdu zriadeného na základe medzinárodného
práva, ktorého právomoc uznala Slovenská republika (ďalej len "iný štatút") - do tejto kategórie
spadajú dva typy súdov: súdy zriadené rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN (napr. Medzinárodný trestný
tribunál pre bývalú Juhosláviu, Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu) a súdy zriadené na základe
medzinárodnej zmluvy (napr. Osobitný súd pre Sierra Leone, Osobitný tribunál pre Libanon).
Teoreticky nie je vylúčená ani možnosť iných kategórií medzinárodných súdov (zriadených inak na
základe medzinárodného práva), avšak v súčasnosti žiadne také orgány neexistujú. Tieto štatúty
taktiež nie sú k nájdeniu v slovenskej zbierke zákonov. Na základe týchto dokumentov sa definuje
rozsah činov, ktoré spadajú pod zákaz popierania pre jednotlivé formy popierania.
1.3 Formy a podmienky trestnosti popierania
Nie akékoľvek popieranie vyššie zmienených činov je trestné, ale len také, ktoré je
uvedené v Trestnom zákone. Popieranie musí napĺňať
vymedzenú formu, a pre každú z nich sú ešte ustanovené podmienky, iba za splnenia ktorých bude
popieranie danou formou trestné. Obe formy popierania sú úmyselné trestné činy. Ako už bolo uvedené
vyššie, pre každú formu popierania zároveň platí trochu odlišný rozsah činov, ktorých popieranie je
trestné.
Zákon rozlišuje dve formy popierania: popieranie extrémistickým materiálom a verejné
popieranie.
1.3.1 Popieranie extrémistickým materiálom
Kľúčovými ustanoveniami sú § 130, ods. 8
a 9, § 422a,
§ 422b a
§ 422c. Týmito ustanoveniami sa preberajú
budúce záväzky Slovenskej republiky najmä z dodatkového protokolu.
Pod zákaz popierania pre túto formu popierania spadajú činy:
-
považované článkom 6 londýnskeho štatútu za genocídium alebo zločin proti
ľudskosti;7)
-
považované príslušnými článkami iného štatútu8) za genocídium
alebo zločin proti ľudskosti;9)
-
v oboch prípadoch ale len vt
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
