Súhrn aktivít výskumu Ústavu štátu a práva SAV od roku 2007 do roku 2011 a jeho rozvojové a výskumné zámery na roky 2012 až 2016

V hodnotenom období od 1.1.2007 do 31.12.2011 Ústav štátu a práva SAV pokračoval vo svojej vedeckej činnosti vo všetkých hlavných smeroch, ktoré mu určuje jeho zriaďovacia listina, a to v kontinuite s výsledkami, ktoré dosiahol v predchádzajúcom hodnotenom štvorročnom období od 1.1.2003 do 31.12.2006. V súlade s poslaním ústavu bol výskum zameraný na všetky hlavné smery podľa jeho zriaďovacej listiny, teda na Vedecký potenciál organizácie bol v hodnotenom období rozložený na vedecké úlohy v rámci plnenia súbežne prebiehajúcich výskumných projektov podporených grantmi APVV, VEGA a v rámci dohôd o medzinárodnej akademickej spolupráci.

Najvýznamnejšia časť výskumov sa realizovala v rámci inštitucionalizovanýchprojektov, ktoré boli časovo rozvrhnuté takto: dva projekty Ústavu štátu a práva SAV podporené APVV, z nich jeden na obdobie od 1.1.2006 do 30.4.2009 a druhý naobdobie od 1.5.2011 do 31.10.2014; päť samostatných projektov Ústavu štátu a práva SAV podporených VEGA a jeden projekt VEGA realizovaný v spolupráci s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity; z týchto projektov VEGA boli tri časovo rozvrhnuté na obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2009 a tri projekty VEGA na obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2012. Časť výskumov sa realizovala na základe medziakademickýchdohôd v spolupráci s Akadémiou vied ČR - Ústav státu a práva AV ČR na obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2008 a spolupráca bola obnovená na roky 2011 - 2013, s Poľskou akadémiou vied - Instytut nau prawnych Polskiej akademii nauk na obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2009 a spolupráca bola znovupotvrdená i na ďalšie obdobie (2010 - 2012) a s Ústavom pro soudobé dějiny AV ČR a Právnickou fakultou UK v Prahe na obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2008, pričom obdobne došlo k predĺženiu spolupráce na ďalšie obdobie. Konkrétnosti o týchto projektoch a ich výsledkoch sú uvedené v každoročne zverejňovaných správach o činnosti organizácie. Z nich je zrejmý význam realizovaných výskumov tak z národného a medzinárodného hľadiska, ako ajz hľadiska zapojenia Ústavu štátu a práva SAV do európskeho výskumného priestoru. Vedecké výsledky jeho zamestnancov však boli v širokej miere prezentované aj na vedeckých podujatiach, kde nositeľmi, resp. koordinátormi výskumných projektov boli iné organizácie. V hodnotenom období sa viacerí podieľali aj na príprave

Kontinuitu v hlavnom zameraní vedeckej činnosti ústavu v hodnotenom období vyjadrovalo predovšetkým pokračovanie v riešení výskumného projektu z predchádzajúceho obdobia APVV-51-000805 , ktorý bol projektovaný na obdobie od 1.1.2006 do 30.4.2009 (). Prvý rok hodnoteného obdobia vyústil teoretickoprávny výskum v rámci projektu APVV do medzinárodnej konferencie "Čo je právo?" (Tatranská Štrba 17. - 19.11.2007). Na jeho úspešné zavŕšenie s vysokým hodnotením APVV nadviazal predovšetkým tematicky široko orientovaný výskumný projekt podporený VEGA 2/0119/10 na obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2012 (). Interdisciplinárne prepojenie výskumu v týchto i ďalších projektoch podporilo prípravu a realizáciu nového celoústavného projektu APVV-0340-10 na obdobie od 1.5.2011 do 31.10.2014 (). Tieto a ďalšie výskumné projekty vyjadrujú aj nový stupeň kontinuity v základnom vedeckom výskume Ústavu štátu a práva SAV, ktorý si v roku 2013 pripomenie 60. výročie svojho vzniku medzi prvými vedeckými ústavmi zriadenými v rámci Slovenskej akadémie vied.

Výskum v oblasti bol tematicky i personálne prepojený s výskumom v oblasti , osobitne a , ako aj Na začiatku hodnoteného obdobia v roku 2007 sa predovšetkým konštatovalo, že súčasný stav právnej teórie je poznačený spochybňovaním hierarchického usporiadania právneho systému, diskutabilnou redukciou na komentáre rozhodnutí rôznych orgánov inštitucionálnej siete viacúrovňovej verejnej moci, ako i sotva vždy zdôvodnenými pokusmi o takmer úplné "vyzátvorkovanie štátu", situovanými do čias, keď štát v podobe právneho štátu predstavuje aj európskej spolupráce a integrácie. Ďalšie problémy sa prinajmenej v integrovanej časti Európy zviditeľňujú aj v terminologických nejasnostiach prameniacich i z aktuálneho právneho multilingvalizmu a supranacionalizmu. Zo zorného uhla právneho pozitivizmu sa v moderných časoch hranice práva určovali pomocou formálnych kritérií. Právna veda ich spracovala v teóriách ústiacich do koncepcie prameňov práva vo formálnom zmysle a pravidla uznania. V spojitosti s Radbruchovou formulou začali prenikať do vymedzenia práva obsahové a hodnotové prvky. V rámci výskumu v priebehu hodnoteného obdobia sa konštatovalo, že uvedený proces vrcholí chápaním právnych princípov ako prameňov práva najmä v práve EÚ. Napriek prevažujúcemu pozitívnemu hodnoteniu na adresu právnych princípov však vedie analyzovaná tendencia k nejasnosti hraníc právneho systému a k zneprehľadneniu jeho vnútornej štruktúry. Týmto otázkam boli v rámci uvedeného výskumného projektu venované viaceré práce a syntetizujúco predovšetkým knižná monografia Jej koncepčným východiskom je téza, že ľudia chcú od práva nielen to, aby bolo efektívne, ale aj aby zodpovedalo ich hodnotám, aby bolo v nejakom zmysle dobré. Toto prianie sa v právnom myslení dlhodobo vyjadruje najmä pojmami prirodzené právo, ľudské práva, spravodlivosť a právne princípy, a to aj v ich vzájomnom kontraste. Ďalšie súvisiace výsledky výskumu sa týkali otázok účelu a mnohorozmernosti vymedzenia práva, ako aj obsahu a formy v určení platnosti práva. Právna štátnosť v horizonte právnej teórie i praxe (i na ich hraniciach) v súčasných európskych podmienkach predstavuje jednu z viacerých úrovní organizácie verejnej moci, čo v pluralistickom kontexte do istej miery predznačuje prechod od paradigmy hierarchie k (hypotetickej) paradigme "siete". Tieto otázky boli predmetom medzinárodnej vedeckej konferencie (). Išlo o 12. teoretickoprávnu konferenciu organizovanú Ústavom štátu a práva SAV (koná sa každý nepárny rok s pravidelnou účasťou zo Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky). Podujatie uviedlo veľkú tému právneho pluralizmu do slovenského odborného prostredia. Odzneli na ňom príspevky rozvíjajúce túto paradigmu právneho myslenia a aplikujúce ju v niektorých právnych odvetviach. Osobitnou témou záujmu právnej teórie v hodnotenom období boli otázky , ktorý bol analyzovaný v rámci dvoch základných historicky zdvojených artikulačných vĺn odvíjajúcich sa z dvoch prelomových období: spätých so skončením druhej svetovej vojny a s koncom studenej vojny. Právny štát možno nájsť v textoch vnútroštátnych ústav, európskych politických kontextoch a na viacvrstvovom obzore internacionalizácie pojmu. Situovanosť právneho štátu v rámci Rady Európy je starším príkladom. Ďalšia Zmluvou o Európskej únii a jeho umiestnenie medzi "politické kritériá" nastolené Európskou radou v Kodani roku 1993 sú významnými a výraznými momentmi spätými s koncom studenej vojny. Problematike osudov zmluvnej reformy EÚ po neúspechu projektu Zmluvy o ústave pre Európu bol venovaný ústavný seminár v rámci a v syntetickej podobe bola problematika spätá s reformnou zmluvou prezentovaná na ústavnej konferencii so súčasným referens Lisabonská zmluva. Demarkácia prínosov reformnej zmluvy bola na ďalšom ústavnom podujatí osvetlená v zornom uhle kodifikačných a reformných ambícií zmluvného projektu a jeho symbolickej hodnoty. ()

Otázok sa týkali aj spoločné výskumné projekty pripravené a realizované v spolupráci