Takáč, J.: Superficiálna zásada a inštitút práva stavby na Slovensku.

Programová deštrukcia klasických inštitútov (nielen) súkromného práva a zavádzanie nových konceptov do nášho právneho poriadku po roku 1948 viedlo k tomu, že i keď dnes na Slovensku azda každý právnik vďaka výučbe rímskeho práva na právnických fakultách pozná (aspoň podľa názvu) zásadu superficies solo cedit, bude podstatne menej tých, ktorí by (okrem prekladu latinských slov) vedeli bližšie ozrejmiť podstatu, obsah a dôsledky tejto zásady. Podobný závoj neznalosti, pochybností a či neistoty (ušitý niťou zabudnutia) dnes nepochybne zahaľuje aj podstatu, obsah a dôsledky inštitútu práva stavby.

Zásadu náš právny poriadok opustil prijatím Občianskeho zákonníkaz roku 1950. Inštitút práva stavby, aj keď úzko súvisí s vymedzením nehnuteľnosti založeným na zásade , ešte o niekoľko rokov prežil opustenie tejto zásady v našom právnom poriadku, aby ho napokon definitívne pochoval Občiansky zákonníkz roku 1964. Na normatívnom vymedzení nehnuteľnosti založenom na zásade a absencii inštitútu práva stavby v našom právnom poriadku nič nezmenila ani veľká novela Občianskeho zákonníka z roku 1991. Napriek tomu, že návrh Občianskeho zákonníkaz roku 1998 určitú formu návratu k zásade (§ 313) a opätovné zavedenie inštitútu práva stavby (§ 392 - § 403) do nášho právneho poriadku predpokladal, podobne ako neskôr legislatívny zámer O