Teória spoločnosti v triáde rozhodnutí Daily Mail, Cartesio a VALE - spoločnosť ako fikcia, nexus kontraktov alebo reálna osoba?

Debate about the nature of the corporations can be dated back to the nineteenth century and is continuing among legal academics, political scientists, sociologist and economist ever since. Search for an answer to a basic question is still alive. It is highly questionable whether it is even possible to formulate a clear answer to this question as the role of corporations in society changes. Aim of this article was to provide the reader with a debate on the nature of the corporation in connection with the cross-border transfer of a company's seat. The jurisprudence of the Court of Justice of the European Union in the cases andwas analysed through lances of the three main theories of the corporations - and. Wording of the Court of Justice of the European Union in the case can be claimed to favour the fiction theory as the Court of Justice describes corporations as which goes in line with the classic definition of corporation as by . The same approach of the Court of Justice of the European Union was repeated in the case . However, in this case new line of debate about the nature of corporations was opened. If the corporation decides to change its seat and at the same time the applicable law, the home state cannot require dissolution and liquidation of this company. In this situation corporation is transferring some , which is independent from the regulation of the home state under which the corporation was created. Such perception of corporation will fit into the realist theory of corporation as company will be considered to be a separate entity. Similar view on the nature of corporation can be detected in the case . When the company VALE Építési kft required to be recorded into the Hungarian commercial register in time when VALE Costruzioni Srl, as predecessor of VALE Építési kft, was already deleted from the Italian commercial register. Thus by analyses it could be claimed that company VALE Costruzioni Srl does not exist anymore. The Court of Justice however does not follow such argumentation and considers VALE Costruzioni Srl enough alive to be able to transfer to Hungary. From such approach we can claim that Court of Justice of the European Union follows realist theory of corporation in this judgement as it considers the existence of VALE to be independent from the home state regulation (as VALE Costruzioni Srl is already deleted from the Italian commercial register) and its shareholders (as VALE Costruzioni Srl and VALE Építési kft do not have same shareholders).

Globalizácia, internacionalizácia a europeizácia trhu a obchodnej činnosti prináša pre mnohé obchodné spoločnosti nové výzvy. Spoločnosť založená v jednom štáte počas svojej existencie môže chcieť prekročiť hranice štátu a premiestniť svoje sídlo. Podnikateľsky a hospodársky výhodnejšie prostredie je najčastejším stimulom na cezhraničné premiestnenie sídla spoločnosti. Mnohokrát je však dôvod na premiestnenie sídla oveľa prozaickejší - presťahovanie spoločníka do iného štátu z osobných dôvodov alebo predaj podniku / časti podniku osobám, ktoré sú usadené v inom štáte.¹⁾

V prípade cezhraničného premiestnenia sídla spoločnosti sa vynárajú nasledujúce otázky: Hľadanie odpovedí na tieto otázky je predmetom záujmu právnych teoretikov, politológov, sociológov a ekonómov dlhodobo.

Cieľom nášho príspevku bolo spracovať problematiku povahy spoločností v spojitosti s cezhraničným premiestnením sídla spoločnosti v podmienkach práva Európskej únie. Cezhraničná mobilita spoločností predstavuje kľúčovú esenciu pri vytváraní konkurencieschopného vnútorného trhu v Európskej únii. Zlyhanie prijatia smernice regulujúcej cezhraničné premiestnenie sídla spoločnosti zo strany Európskej únie vyúsťuje do mnohých aplikačných problémov v praxi, pretože dochádza ku kolízii právnych poriadkov členských štátov, ktoré môžu vyústiť až do obmedzenia slobody usadiť sa. Práve obmedzenie jednej zo základných slobôd spôsobilo, že významnú rolu v regulácii otázky cezhraničného premiestnenia sídla spoločnosti zohral Súdny dvor Európskej únie, najmä prostredníctvom rozhodnutí a

Naším zámerom bolo priniesť analýzu povahy spoločností v spojitosti s triádou rozhodnutí a . Podnetom tejto analýzy bola otázka na príspevok prednesený na konferencii - , ktorá sa uskutočnila v Smoleniciach v dňoch 1. až 3. apríla 2014. Názov príspevku prednesený

bol predniesol nasledujúci podnet - je možné extrahovať z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie tvrdenie, že potvrdzuje v rámci teórie spoločností teóriu fikcie a teóriu reality? Týmto by sme mu zároveň chceli vyjadriť poďakovanie za podnetnú reakciu, ktorá vyústila do skúmania problematiky cezhraničnej migrácie spoločností z nového pohľadu.

Spoločnosti sú právnymi poriadkami štátov považované za právnické osoby, ktorým sa priznáva právna subjektivita.²⁾ Právna subjektivita umožňuje spoločnosti

Tieto jednotlivé znaky právnej subjektivity spoločností sú odvodené od príslušného právneho poriadku, ktorý príslušnú entitu reguluje.

Pri analýze spoločnosti a esencie jej právnej subjektivity v teoretickej rovine je potrebné položiť si nasledujúce otázky: Odpoveďami na tieto otázky sa zaoberajú od sociológovia, právni teoretici, politológovia, ekonómovia.⁴⁾ Za tento čas vzniklo mnoho teórií, ktoré vysvetľujú základnú esenciu povahy spoločnosti a jej právnej subjektivity, z ktorých sú najvýznamnejšie -

Ani jednu z teórií nemôžeme označiť ako spôsobilú podať komplexnú odpoveď na vyššie uvedené otázky, keďže aj povaha spoločností sa v spoločnosti mení a vyvíja, a tým sa vytvára špirála, ktorá cyklicky obnovuje diskusiu právnych teoretikov ohľadom povahy spoločnosti.

Najstaršia z teórie spoločností charakterizuje spoločnosť ako ,⁵⁾ ktorá je výtvorom príslušného právneho poriadku, prostredníctvom ktorého spoločnosť získava právnu subjektivitu. Táto teória považuje spoločnosť za fikciu, ktorá je vytvorená a udržiavaná len cez intervenciu zo strany štátu.⁶⁾ Táto teória charakterizuje spoločnosť ako entitu bez duše a tela,⁷⁾ ktorej život vdychuje práve štát prostredníctvom právnej regulácie.

Klasickú definíciu spoločnosti ako priniesol ako Chief Justice of the United States v prípade ⁸⁾ Z toho vyplýva, že právna subjektivita spoločnosti je limitovaná a odzrkadľuje sa najmä v predmete podnikania spoločnosti, ktorý úzko definuje možnosť aktivít spoločnosti.⁹⁾ Ak by spoločnosť konala nad rámec týchto právomoci, išlo by o konanie ¹⁰⁾ ktoré by bolo neplatné.¹¹⁾ Z dôvodu vyhnutia sa takémuto konaniu spoločnosti koncipovali svoje predmety podnikania čo najširšie, aby eliminovali možnosť neplatnosti svojich aktov. Podľa tento vývoj indikuje, že právna subjektivita spoločností je viac naviazaná na aktivitu spoločníkov, ktorí sa podieľajú na koncipovaní zakladateľských dokumentov ako na intervenciu zo strany štátu, a preto teória fikcie nezapadá do konceptu moderného práva obchodných spoločností.¹²⁾

Postupom času vytvorenie spoločnosti prestalo byť privilégiom a stalo sa právom, v dôsledku čoho sa oslabilo postavenie štátu v teórii kreovania spoločnosti¹³⁾ a posilnilo sa postavenie spoločníkov. Spoločníci boli vnímaní ako zakladajúce prvky spoločnosti koncipujúce predmet činnosti spoločnosti, čím jej vdychovali "dušu". Tento presun vnímania povahy spoločnosti vyústil do vzniku teórie kontraktu. Táto teória považuje spoločnosť za kontraktov, ktoré vznikajú medzi rôznymi entitami v rámci spoločnosti.¹⁴⁾ Základom týchto zmluvných vzťahov je kontrakt medzi spoločníkmi, ktorí sa rozhodli spoločnosť vytvoriť a takisto riadiť a spravovať počas jej existencie.¹⁵⁾ Následne sú na tento zmluvný vzťah naviazané sekundárne kontrakty

Teória kontraktu nevylučuje pôsobenie štátu v oblasti regulácie práva obchodných spoločností, keďže niektoré zákonné ustanovenia môžu spoločnostiam uľahčiť zdĺhavé vyjednávacie procesy, a tým im ušetriť transakčné náklady.¹⁶⁾ Táto teória však zlyháva v odôvodnení samostatnej právnej spôsobilosti spoločností, ktorá by bola odlíšiteľná od jej spoločníkov a zabezpečovala by limitáciu ich zodpovednosti. Ak by spoločnosti boli považované len za kontraktov medzi rôznymi entitami, spoločníci by mohli byť považovaní za zodpovedných za dlhy spoločnosti.¹⁷⁾

Prínos teórie kontraktu je podľa v limitácii zákonných zásahov do práva obchodných spoločností, keďže právna regulácia spoločností je odôvodnená len v tých prípadoch, ak je to nevyhnutné.¹⁸⁾ Takýto postup zabezpečuje právnu reguláciu, ktorá zasahuje do života spoločnosti len v nevyhnutnom prípade, ak je to efektívne a prospešné, a naopak, v prípade, ak je zmluvná voľnosť produktívnejšia, ponecháva ju spoločnosti a jednotlivým entitám.

Teória reality považuje spoločnosť za entitu, ktorá je viac ako len kontrakt medzi jej spoločníkmi a