Tomášek, M.: Právo na Hedvábné cestě.

Pomenovanie Hodvábna cesta, resp. Hodvábne cesty, je späté s menom nemeckého vedca, cestovateľa a geografa Ferdinanda von Richthofena (1833 – 1905), ktorý podnikal v 19. storočí cesty po východnej Ázii.¹

Autor tejto výpravnej publikácie, profesor Michal Tomášek, si na začiatku kladie otázku: Aké bude právo na Hodvábnej ceste? Nadväzuje pritom na projekt Pás a cesta, ktorý ako spojnicu kontinentov prezentovala Čína v roku 2013. Cesta je ono čarovné slovo. Pre skutočných cestovateľov, ale i pre tých, ktorí radi cestujú po mapách a v myšlienkach. Svedčí o tom aj členenie publikácie. Monografia sa skladá zo štyroch obsahovo nesmierne pestrých a bohatých kapitol, ktorých názvy túto skutočnosť skôr zatajujú, pretože sledujú I. Cesty po súši, II. Cesty po súši a po mori, III. Cesty po mori a IV. Cesty práva. Knižku uvádza predhovor autora a tradične ju dopĺňa skvelá obrázková príloha, ktorá pomáha čitateľom vytvoriť a dokresliť atmosféru cesty.

Cesty po súši sa odvíjajú od dvoch kolísok práva - čínskeho práva a rímskeho práva. Autor vysvetľuje rozdiel medzi a v čínskej kultúre: medzi prirodzeným poriadkom vecí a medzi , zákonom ako receptom na riešenie všetkých spoločenských vzťahov. Poukazuje na to, že oblasti rímskeho práva civilného zodpovedali obsahom a rozsahom čínskej obyčaji . Číňania sa v starovekom Ríme preslávili vďaka hodvábu; jeho čínsky názov "s´" ovplyvnil jeho latinské označenie sericus. Latinský názov Číny - Serica a Číňanov Seres sleduje túto stopu. Číňania zas nazývali Rímsku ríšu Tačchin, spojenie, v ktorom znak "ta" označuje "veľmoc", "veľkosť".

Vo vzájomných vzťahoch zohrávali dôležitú úlohu predovšetkým obchodné obyčaje, o ktorých sa zmieňuje Pomponius Mela, prvý rímsky geograf v roku 43 a charakterizuje Sérov ako " ". Tomášek konštatuje, že pre Rimanov podliehal právny režim čínskeho tovaru právu prepravcu, v ktorom bol najznámejším prameňom rhodský zákon,