Verejnými podujatiami sa rozumejú verejnosti prístupné športové, kultúrne a iné podujatia, politické, protestné a iné zhromaždenia obyvateľov. Športovými podujatiami môžu byť napríklad hokejové, futbalové zápasy a iné podujatia.
Kultúrnymi podujatiami sú napríklad koncerty rôznych hudobných skupín, festivaly, divadelné a iné predstavenia.
Verejnými podujatiami sú aj organizované akcie politických strán a hnutí (predvolebné a iné mítingy). Páchateľ môže byť vedený nenávisťou ku konkrétnym politickým predstaviteľom, alebo ideologickým nesúhlasom s programom, politickými, ekonomickými a inými názormi určitej politickej strany, ale aj plateným narušiteľom akcií konkrétnych politických zoskupení, dopúšťajúci sa napádania sympatizantov danej strany, rušenia zhromaždenia, násilného konania, výtržnosti a podobne. Inými verejnými podujatiami (zhromaždeniami) môžu byť napríklad protestné zhromaždenia občanov, ako reakcia na konkrétne opatrenia vlády a orgánov štátnej moci alebo, naopak, zhromaždenia na podporu konkrétnych skupín obyvateľstva alebo aj jednotlivých osôb, oslavy príchodu nového roku na námestiach a podobne.
Podstata trestu zákazu účasti na verejných podujatiach spočíva v tom, že odsúdený sa nemôže fyzicky zúčastniť na danom verejnom podujatí. Nie je mu zakázané verejné podujatie sledovať na diaľku, ale vylučuje sa jeho fyzická prítomnosť na verejnom podujatí. Uvedené má najmä tri významy: a) ochranný - zabraňuje sa odsúdenému, aby priamou fyzickou účasťou na verejnom podujatí rušil priebeh verejného podujatia, respektíve sa na ňom dopúšťal výtržností, b) represívny - represia spočíva v zamedzení odsúdenému osobne prežívať atmosféru verejného podujatia, c) preventívny - absencia zážitkov spojených s priamou účasťou na verejných podujatiach má na odsúdeného pôsobiť tak, aby do budúcnosti neposkytol dôvod pre uloženie tohto trestu a mohol tak nerušene zažívať atmosféru verejných podujatí, teda aby sa v budúcnosti na týchto podujatiach správal rozumne, bez výtržností.
4)
Trestu zákazu účasti na verejných podujatiach podľa českého Trestného zákonníka zodpovedá trest zákazu vstupu na športové, kultúrne a iné spoločenské akcie. Je určený predovšetkým na postihovanie diváckeho násilia, ku ktorému najčastejšie dochádza v spojení so športovými zápasmi. Môže byť však využitý aj v iných oblastiach, napríklad pri postihu rôznych foriem extrémizmu.
5)
Podľa § 1 ods. 6 zákona o organizovaní verejných športových podujatí:
Podujatie sa považuje za verejné, ak je prístupné pre
individuálne neurčených
divákov
Podľa § 2 písm. a)
na účely tohto zákona sa rozumie podujatím súťaž, stretnutie, turnaj, preteky, turistické podujatie alebo iné podujatie spojené s pohybovo-rekreačnou aktivitou fyzických osôb v oblasti športu.
V dôvodovej správe k zákonu o organizovaní verejných športových podujatí sa uvádza: "Predmetom právnej úpravy sú verejné športové podujatia, t. j. podujatia, kde sa môže zúčastniť
akákoľvek
fyzická osoba bez ohľadu na to, či je účasť na podujatí podmienená zaplatením vstupného alebo nie. O verejné podujatie ide aj v prípade, ak je podmienkou účasti zakúpenie vstupenky na meno a priezvisko, pretože takúto vstupenku si môže zakúpiť akákoľvek fyzická osoba."
Z pôsobnosti zákona sú vylúčené malé podujatia, teda tie, ktorých sa zúčastňuje menej ako 300 účastníkov (diváci, súťažiaci, organizátori...), s výnimkou prípadov, ak je malé podujatie považované za rizikové - ide o podujatie, ktoré je označené za rizikové organizátorom podujatia, športovým zväzom, obcou alebo Policajným zborom z dôvodu hrozby narušenia verejného poriadku alebo ohrozenia bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia. Aj malé podujatia sú však verejné, ak sú prístupné pre vopred nekonkretizovaných divákov.
Podľa § 1 zákona o verejných kultúrnych podujatiach:
(1) Verejnými kultúrnymi podujatiami (ďalej len "podujatie") sa podlá tohto zákona rozumejú verejnosti prístupné
- divadelné, filmové a iné audiovizuálne predstavenia,
- koncerty, hudobné a tanečné produkcie,
- výstavy diel výtvarných umení, diel úžitkového umenia a prác ľudovej výtvarnej tvorivosti,
- festivaly a prehliadky v oblasti kultúry a umenia,
- tanečné zábavy a iné akcie v oblasti spoločenskej zábavy.
(2) Pre účely tohto zákona sa za podujatia považujú aj verejnosti prístupné artistické produkcie, cirkusové a varietné predstavenia.
(3) Podujatie sa považuje za verejnosti prístupné, ak sa koná pre
individuálne neurčených návštevníkov.
Z citovaných právnych predpisov vyplýva záver, že verejným nie je podujatie, na ktorom sa zúčastňujú vopred konkretizované osoby z uzavretej skupiny (napríklad na základe pozvánky), na vyhradenom mieste (telocvičňa, uzavretý areál, do ktorého môže vstúpiť len vopred určený okruh osôb - súťažiaci, tréneri, organizátori, realizačný tým, rodinní príslušníci súťažiacich), alebo na základe príslušnosti k firme, škole, rôznym klubom, spolkom, napríklad turistickým, seniorským a iným (športový deň, aj keby išlo o súťaž medzi dvoma či viacerými klubmi, bez účasti individuálne neurčených osôb) a podobne. Ak by sa také podujatie uskutočnilo v areáli prístupnom komukoľvek, a vopred určený by bol iba okruh hráčov - priamych účastníkov podujatia, nie okruh divákov, teda podujatie by mohli sledovať aj akékoľvek iné, individuálne neurčené osoby, a to bezprostredne, nie z diaľky z priestoru oddeleného plotom a podobne, išlo by už o verejné podujatie.
Trestný zákon obsahuje vlastnú definíciu pojmu verejné podujatie v poslednej vete ustanovenia § 122 ods. 14 - Za
verejné podujatie sa považuje verejné zhromaždenie, kultúrne, športové a iné podujatie prístupné verejnosti.
Je nešťastné, že zákonodarca použil tautológiu (verejné podujatia sú verejné zhromaždenia a iné podujatia, na ktorých môže byť verejnosť). Takéto vymedzenie okruhu verejných podujatí v zákone je prakticky celkom zbytočné.
Zákony o verejných kultúrnych podujatiach a o organizovaní verejných športových podujatí pod verejnosťou rozumejú individuálne neurčené osoby (diváci, či návštevníci), ktoré môžu byť prítomné na športovom či kultúrnom podujatí.
Trestný zákon pojem verejnosť nedefinuje.
Za daného stavu treba pri vymedzení verejnosti vychádzať z citovaných zákonov o organizovaní verejných športových podujatia o verejných kultúrnych podujatiach aj na účely trestného práva, a za verejnosť považovať individuálne neurčených divákov (návštevníkov), teda osoby odlišné od priamych aktívnych účastníkov podujatia (športovcov, súťažiacich, hudobníkov a podobne), resp. od osôb, ktoré vystupujú v pozíciách organizátorov, trénerov a iných pomocných osôb zabezpečujúcich potreby športovcov, umelcov, vystupujúcich, resp. plynulý priebeh podujatia. Domnievame sa, že takáto úprava nie je celkom vyhovujúca.
Nemožno jednoznačne tvrdiť, že bolo úmyslom zákonodarcu, aby sa aj pre účely
Trestného zákona považovali za verejnosť len individuálne neurčení diváci, ako pre účely zákona o organizovaní verejných športových podujatí, alebo aj iné osoby, individuálne určené, pripadne aj iné osoby než diváci, ak sa zúčastnia na podujatí v postavení odlišnom od súťažiacich, koncertujúcich a podobne.
Uvažovať sa dá aj tom, že sa z
Trestného zákonacelkom vypustí verejnosť podujatia. V tejto súvislosti dávame do pozornosti, že česká úprava používa termín spoločenské akcie, ktorý považujeme za vhodnejší. Podľa § 76 ods. 1 českého Trestného zákonníka:
Súd môže uložiť trest zákazu vstupu na športové, kultúrne a iné spoločenské akcie až na desať rokov, ak sa páchateľ dopustil úmyselného trestného činu v súvislosti s návštevou takej akcie.
Ako príklad možno uviesť školskú športovú akciu, alebo koncert žiakov umeleckej školy, ktorej sa zúčastnia iba individuálne určení diváci, pretože okrem učiteľov a žiakov môžu byť prítomní iba rodičia detí, a tí sú škole vopred menovite známi. Akciu preto nemožno považovať za prístupnú verejnosti a prípadný trest nemôže odsúdenému brániť, aby sa ako rodič akcie zúčastnil. Ak ide o osobu, ktorá má zníženú schopnosť sebakontroly pri športových akciách, a vyznačuje sa zvýšenou agresivitou v záťažovej, resp. konfliktnej situácii, môže byť jej účasť aj na školskej akcii značne problematická. Pri športových zápasoch, osobitne ak ide o kolektívne športy, môžu vzniknúť konfliktné situácie, napríklad pri kolíziách protihráčov, a spory sa následne ľahko prejavia aj medzi divákmi - rodičmi hráčov. Ale aj na koncerte žiakov môže divák necitlivo a posmešne reagovať na zlý výkon niektorého vystupujúceho, čo vyvolá neprimeranú až násilnú reakciu jeho rodiča.
Nie je žiaduce, aby boli maloleté osoby svedkami riešenia sporu medzi rodičmi, ktorých deti sa dostali pri športe do kolízie, tým, že jeden z rodičov fyzicky napadne druhého, začne rozbíjať zariadenie, bude sa vyhrážať prítomným násilím a podobne. Uložený trest by mal preto brániť odsúdenému aj v účasti na iných podujatiach, než iba tých, ktoré sa považujú za verejné v zmysle skôr citovaných predpisov. Ak zákonodarca neupraví podmienky ukladania trestu vypustením znaku verejnosti podujatia, bolo by vhodné pristúpiť k vymedzeniu pojmu verejnosť priamo v Trestnom zákone, a rovnako k širšiemu definovaniu pojmu verejné podujatie, aby uložený trest znemožnil odsúdenému účasť aj na iných podujatiach v rozsahu, ktorý určí súd s prihliadnutím na osobu konkrétneho páchateľa, jeho doterajší život, okolnosti prípadu a charakter trestnej činnosti. Poznamenávame, že niektoré súdy už dnes ukladajú tresty nad zákonný rámec, ale ich postup je zjavne nezákonný a neakceptovateľný (pozri ďalší text).
Nedostatkom právnej úpravy je aj to, že
Trestný zákonnedefinuje, kto sa považuje za účastníka konania. Opäť je k dispozícii iba definícia zákona o organizovaní verejných športových podujatí, ktorý v § 2 písm. i) určuje, že na účely tohto zákona sa rozumie
účastníkom podujatia fyzická osoba, ktorá sa z dôvodu konania podujatia zdržiava na mieste konania podujatia alebo v jeho blízkosti, premiestňuje sa k miestu konania podujatia alebo odchádza z miesta konania podujatia, najmä 1. divák, 2. osoba, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s výkonom športovej činnosti, 3. osoba, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s organizovaním podujatia.
Dôvodová správa k zákonu o organizovaní verejných športových podujatí, okrem iného, uvádza: "Na rozdiel od diváka, ktorý sa fyzicky zúčastňuje na podujatí v športovom zariadení, účastníkom podujatia môže byť aj taká osoba, ktorá nemá vstupenku a jej zámerom nemusí byť účasť na podujatí v športovom zariadení. Prvým kritériom pre kvalifikovanie osoby ako účastníka podujatia je, že sa v čase konania podujatia z dôvodu konania podujatia (nie iba náhodne) zdržiava na mieste konania podujatia alebo v jeho blízkosti. Účastníkmi podujatia sú všetky osoby zúčastnené na podujatí, t. j. nielen diváci, ale aj usporiadatelia, športovci, rozhodcovia, delegáti, členovia realizačných tímov, funkcionári klubov a pod. Podľa druhého kritéria sa za účastníkov podujatia budú považovať aj také osoby, ktoré sa premiestňujú na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia do miesta pobytu, ak presun osoby vecne súvisí s konaním podujatia. Skutočnosť, či takáto osoba má platnú vstupenku, je v tomto smere irelevantná. Povinnosti a zákazy pre účastníka podujatia platia aj pre osoby, ktoré sa zdržiavajú na mieste konania podujatia nie ako diváci, ale v súvislosti s výkonom športovej činnosti, ako športovci a ich realizačné tímy, ale aj pre osoby, ktoré sa na podujatí zúčastňujú z dôvodu plnenia svojich úloh pri zabezpečovaní a organizovaní samotného podujatia, ako napríklad usporiadatelia, bezpečnostný manažér, funkcionári, poskytovatelia služieb a iní. Z uvedeného dôvodu návrh zákona v definícii pojmu účastník podujatia rozlišuje diváka, osobu, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s výkonom športovej činnosti (hráč, rozhodca, tréner, člen realizačného tímu) a osobu, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s organizovaním podujatia (člen usp