Tvorba vedeckého systému práva duševného vlastníctva II. časť: Obdobie po roku 1989

Rozvoj práva duševného vlastníctva ako samostatného študijného predmetu na slovenských právnických fakultách po roku 1989. Rozširovanie predmetu skúmania vedy práva duševného vlastníctva pod vplyvom nových požiadaviek, nastolovaných v procese spoločcnskopolitických, ekonomických a kultúrnych premien od socialistického centrálneho plánovania, riadenia a ideologickej cenzúry pod totalitnou štátnou mocou s vedúcim postavením komunistickej strany k rozvoju pluralitnej demokracie, kapitalistickej trhovej slobody, slobody tvorby a slobody slova. Rozvíjanie skorších teoretických koncepcií v práve duševného vlastníctva novou generáciou slovenských a českých právnych vedcov. Spolupráca právnych teoretikov a pedagógov v oblasti práva duševného vlastníctva na Slovensku s praktickou hospodárskou a kultúrnou sférou. Rozvoj zahraničnej, európskej a medzinárodnej spolupráce v danej oblasti. Aktuálny teoretický základ vo vede práva duševného vlastníctva, spojený s nástupom najmladšej generácie právnych vedcov a pedagógov v tomto odbore.

Z predchádzajúceho je zrejmé, že veda práva duševného vlastníctva v Československu a osobitne aj na Slovensku nebola na prelome rokov 1989 a 1990 zaskočená novými požiadavkami, ktoré na ňu kládol črtajúci sa proces zásadného spoločenského obratu v transformácii od "rozvinutého socializmu" k "reštaurácii kapitalizmu". Legislatíva už na sklonku prednovembrovej éry prijala niektoré nové zákony pre oblasť priemyselných práv¹⁾ a už viac rokov pracovala aj na novele autorského zákona č. 35/1965 Zb., ktorá tak mohla byť veľmi rýchle prijatá hneď na začiatku prvého roka transformácie.²⁾ V nadväznosti na ňu bol v tom istom roku vydaný aj nový patentový zákon³⁾ a vzápätí aj ďalšie zákony pre oblasť priemyselných práv⁴⁾ a súťažného prá va⁵⁾ v duchu obnovovaného ekonomického prostredia slobodného trhu, zbaveného direktívneho riadenia a štátneho centrálneho plánovania s "vedúcou silou spoločnosti" -komunistickou stranou, t.j. podľa čl. 4 Ústavy ČSSR "predvojom robotníckej triedy" " dobrovoľným bojovým zväzkom najaktívnejších a najuvedomelejších občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie"...

Právo duševného vlastníctva či už pod týmto názvom (na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave od roku 1991), alebo naďalej pod názvom osobnomajetkové práva (na Právnickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach) sa ihneď začalo vyučovať aj ako samostatný 1-semestrálny študijný predmet (prednášky, seminárne cvičenia, zápočet, skúška), hoci naďalej so zabezpečovaním výučby v rámci katedier občianskeho práva.

Nová generácia akademických právnikov, špecializovaných na oblasť práva duševného vlastníctva, sa začala hlásiť o slovo už aj syntetizujúcejšími vedeckými monografiami zdôrazňujúcimi význam tvorivej vedeckej, umeleckej a technickej činnosti a efektívnej právnej ochrany jej výsledkov v súlade s medzinárodnými záväzkami pre úspešný priebeh procesu transformácie.⁶⁾ Hoci tieto práce ponúkali vlastné koncepcie vychádzajúce z poznania našich domácich spoločenských podmienok pred rokom 1989 i nových spoločenských potrieb po nežnej revolúcii, legislatívna prax sa od začiatku transformačného procesu ocitla pod mohutným tlakom nutného prispôsobovania českého a slovenského právneho poriadku, vrátane právnych úprav pre oblasť práva duševného vlastníctva, podľa európskych smerníc, ku ktorým sa dospelo v integračnom a harmonizačnom procese v západnej Európe už predtým a ku ktorých implementácii do domáceho právneho poriadku sa ČSFR (a v jej nástupníctve Česká republika a Slovenská republika) zaviazala v asociačnej dohode.⁷⁾

Z tejto dohody boli pre oblasť práv duševného vlastníctva určujúce čl. 67, zameraný na práva duševného vlastníctva, a čl. 69 a 70, zamerané na postupné zbližovanie práva Slovenskej republiky ako celku s právom (sekundárnym) Európskej únie a členským právom Európskej únie. Ako cieľ a výsledok zbližovania sa vytýčila zhoda práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie a jej členských štátov.⁸⁾ Konkrétne išlo pre oblasť práva duševného vlastníctva o záväzok Slovenskej republiky pokračovať v zlepšovaní ochrany "práv duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva," aby sa do konca piateho roka po nadobudnutí platnosti Dohody dosiahla úroveň ochrany podobná úrovni existujúcej v Spoločenstve vrátane porovnateľných prostriedkov na presadzova nie takých práv. Ďalej sa Slovenská republika zaviazala, že v tom istom čase požiada o pristúpenie k Mníchovskému dohovoru o udeľovaní európskych patentov z 5. októbra 1973 a pristúpi aj k ďalším mnohostranným dohovorom o právach duševného, priemyselného a obchodného vlastníctva (uvedeným v prílohe k Dohode), ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty alebo ktoré sú členskými štátmi aplikované.⁹⁾

Slovenská legislatíva teda dostala pre oblasť duševného vlastníctva hneď na začiatku trans formačného procesu celkom konkrétne úlohy a musela ich v termíne splniť, povedané inak, postupovať pragmaticky. Taká situácia, samozrejme, nepraje tvorivému rozvíjaniu vlastných domácich legislatívnych koncepcií a ponecháva aj právnu vedu jej "akademickému skleníku" (navyše aj v komplikovanej ekonomickej situácii vedy a školstva na Slovensku v transformačnom období bez jasne vytýčených domácich priorít a koncepcií).

K tomu pristúpili ďalšie medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva () a v roku 1994 vzniknutej Svetovej obchodnej organizácie (), ktorá "prišla na svet" ako výsledok 8-ročného Uruguajského kola rokovaní aj s (). Táto dohoda položila mimoriadny dôraz na efektívnosť vynútiteľnosti práv na duševné vlastníctvo a ustanovila na to aj medzinárodné mechanizmy. Opäť praktická úloha vyžadujúca na prvom mieste pragmatizmus, a nie "vedecké preskúmanie naoktrojovaného" (ktoré sa kontinuálne rodilo v celkom iných podmienkach na druhej strane železnej opony od skončenia II. svetovej vojny). Pri jej príprave a prijatí sa totiž prejavili aj výrazné odlišnosti v mnohých teoretických i praktických otázkach najmä medzi Európskou úniou a USA. Európska únia aj v súčasnosti pokračuje v rozvíjaní vlastných koncepcií, ktoré si vyžaduje zachovanie európskej hospodárskej i kultúrnej identity v globálnom svete, v ktorom je iba jedným z viacerých vplyvných aktérov.¹⁰⁾

Pripomenuli sme Lubyho a Knapovu teoretickú koncepciu tvorby vedeckého systému práva duševného vlastníctva, ktorá podnietila viacerých pokračovateľov v ďalšom vedeckom rozvíjaní systému práva duševného vlastníctva a v zdokonaľovaní jeho pojmového aparátu. Moci sa k všeobecne prijímanému výsledku nedospelo, je zaiste vedecky plodné pre ďalší rozvoj práva duševného vlastníctva, že je tu viacero novších vedeckých koncepcií, ktoré sa síce odlišujú v jednotlivostiach systémového členenia aj v preferovanej terminológii, ale spája ich to, čo spájalo aj Lubyho a Knapa (i pri ich takisto spomenutých rozdielnostiach): úsilie postihnúť a uchopiť celý predmet vedeckého skú mania práva duševného vlastníctva v chápaní čl. 2 v¹¹⁾ Dohovoru o zriadení Svetovej organizácie duševného vlastníctva v jeho dynamike a perspektíve a vytvoriť systém, ktorý umožní študentom i odborníkom z praxe čo najpriezračnejšie pochopenie celku aj jeho jednotlivostí so zmyslom pre vedeckú teóriu aj praktické potreby.¹²⁾

Autor tohto článku sa pokúsil o oživenie systémových otázok "práva duševného vlastníctva" už v jednom zo svojich prvých článkov, uverejnených vo vedeckom časopise u vtedy však ešte nie pod týmto názvom, ktorý sa pred rokom 1989 v našej právnej vede odmietal.¹³⁾ Prvé monografické rozvinutie svojho systému, osobitne zamerané na výsledky tvorby, ponúkol v publikácii zahŕňajúcej rôzne interdisciplinárne aspekty tvorivosti vo všeobecnosti, špecifickosť právne relevantnej vedeckej, umeleckej a technickej tvorby, začlenenie aj profesionálnej právnickej činnosti a právnej regulácie pod pojem "tvorivej činnosti" - s teoretickým vyústením do koncepcie vedeckého systému a do legislatívnej úvahy aj o ¹⁴⁾ Možno až priveľmi "donquijotské" vyústenie teoretických úvah v pragmatickom prostredí s európsky i medzinárodne vopred "danými" legislatívnymi a "spoločensko- štrukturálnymi" prioritami globalizácie, europeizácie, a po roku 1989 v "našom právnom prostredí" osobitne aj "východoeurópskej transformácie" (navyše s prioritami najmä "materiálnej" povahy, zameranými hlavne na "hladké fungovanie trhu" pod jeho "neviditeľnou rukou"...¹⁵⁾

Ale veda môže (alebo priamo má?) ponúkať aj "legislatívne vízie," ak sú vedecky vyargumentované. A o tom, že prinajmenšom koncepcia "práva tvorby" bola prijatá ako možný spôsob ďalšieho teoretického uvažovania, svedčí aj skutočnosť, že V. Knapn uviedol autorov pôvodný termín (hoci bez výslovného odkazu na pôvodný teoretický prameň) aj do svojej finálnej učebnice teórie práva.¹⁶⁾

Termín však bolo potrebné odôvodniť aj v polemike so slovenskou jazykovedou.¹⁷⁾ Stalo sa tak v nadväznosti na jeho prvé ucelené právnovedecké odôvodnenie u nás po roku 1989, a to na medzinárodnej vedeckej konferencii, uskutočnenej v roku 1996 v rámci na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave aj za účasti popredných európskych odborníkov v tejto oblasti.¹⁸⁾

Aktuálne najrozpracovanejším vyjadrením tohto autorovho systému je výklad matérie práva duševného vlastníctva v učebnici občianskeho hmotného práva z roku 2006.¹⁹⁾ Inakšie je systemizovanýjeho výklad slovenského práva duševného vlastníctva pre z roku 2001, kde bol systém výkladu uniformné určený vydavateľom s nemožnosťou podstatného odchýlenia sa od danej základnej štruktúry.²⁰⁾ V každom prípade, aj toto zahraničné systémové poňatie renomovaného zahraničného vydavateľa, založené na koncepcii celistvého ponímania nášho predmetu vedeckého i praktického záujmu so všetkými jeho špecifickými jednotlivosťami, potvrdzuje, že smerovanie, ktoré nášmu odboru vytýčili už v šesťdesiatych rokoch Luby, Ringl, Knap a ďalší právni vedci z predchádzajúcej generácie v tomto odbore, bol správny a veľmi predvídavý.

Presviedčame sa o tom aj na kongresoch učiteľov a právnych vedcov združených v celosvetovej akademickej organizácii kde sme dokonca mohli konštatovať, že z toho hľadiska sme už skôr boli aj v istom vedecko-pedagogickom predstihu.²¹⁾

Pre domácu inšpiráciu je vhodné zdôrazniť, že aj v rámci spomenutej medzinárodnej encyklopédie práva (), pokrývajúcej všetky oblasti práva celosvetovo podľa štátov a ustálených právnych odborov,²²⁾ právo duševného vlastníctva sa už dávno traktuje ako samostatný odbor vedľa viacerých ďalších samostatných odborov súkromného práva. To je aj v súlade s akademickým trendom, ktorý sa už najmenej dve desaťročia sleduje v rámci WIPO,²³⁾ ATRIP a novšie aj v rámci akadémií vzdelávania pre oblasť duševného vlastníctva, zriadených v spolupráci akademických kruhov s WIPO a WTO. Mala by sa ňou pre oblasť práva azda inšpirovať aj naša v rámci ktorej by sa právo duševného vlastníctva malo takisto presadiť ako samostatný odbor doktorandského štúdia, čo je v záujme jeho ďalšieho vedeckého rozvoja, vzhľadom na jeho širokospektrálny hospodársky a kultúrny význam a viacodborovú povahu, aj na Slovensku už nevyhnutnosťou.

Vrátime sa však k otázkam rozvoja teórie práva duševného vlastníctva u nás po roku 1989. V zhodnom období ako autor tohto článku zaoberali sa systémovými otázkami práva duševného vlastníctva v rámci občianskeho práva aj ďalší autori.

v rámci učebnice občianskeho práva z roku 1993²⁴⁾ podáva svoj výklad pod názvom "Práva na nehmotné statky a duševné vlastníctvo." Aj z jeho iných systémovo zameraných prác je zrejmé, že pokladá za vhodné zachovať termín "nehmotné statky" ako najvšeobecnejšie terminologické označenie pre zastrešenie predmetov zodpovedajúcich vymedzeniu v citovanom čl. 2 viii Medzinárodného dohovoru o WIPO.²⁵⁾ Tejto koncepcie sa pridržiaval aj vo svojom systematickom monografickom spracovaní matérie priemyselného vlastníctva či priemyselných práv.²⁶⁾ Avšak z ďalšej učebnice občianskeho hmotného práva²⁷⁾ už právo duševného vlastníctva vyčlenil do samostatnej učebnice, ktorá má už takisto "právo duševného vlastníctva" aj vo svojom názve.²⁸⁾

Naopak, v inej z najnovších slovenských učebníc občianskeho hmotného práva (označovanej niekedy aj ako "prestížna celoštátna") sa, v protiklade s tým, o čom by mala svedčiť celá záverečná Piata časť jej druhého zväzku, v predhovore k jej prvému zväzku tvrdí: "... učebnica komplexne obsiahla a ďalej sa uvádza: "Druhý zväzok obsahuje záväzkové právo vrátane záväzkov zo spôsobenej škody a z neoprávneného majetkového prospechu a (zvýraznenia kurzívou J. Š.)²⁹⁾ Teda v rozpore s názorom autora práve piatej (záverečnej) časti učebnice (venovanej monotematicky právu duševného vlastníc tva) sa v predhovore učebnice tvrdí, že právo duševného vlastníctva je "časťou" všeobecného súkromného práva. K tomu polemicky viac inde.³⁰⁾