Verejná výskumná inštitúcia ako nový typ právnickej osoby.

A purpose of this article is to offer a brief overview of basic institutional characteristics of third sector in Slovakia. Firstly the author focuses on the features of a legal entity. Secondly she deals with specific types of legal entities in the field of public research. Finally the author analyzes the draft of new Act on Public Research Institution, which is currently in the process of approval in National Council of Slovak republic. The draft of law regulates a new type of legal entity in Slovakia - Public Research Institution, which is a public entity, whose basic activity is research, including provision of a research infrastructure. Public Research Institution may be established by central body of the state administration or the Slovak Academy of Sciences and is registered in the public Register of public research institutions kept by the Ministry of Education, Science, Research and Sport of Slovak republic. The Act on Public Research Institution will allow the transformation of the state budgetary and contributory research institutions and the Slovak Academy of Sciences institutes to public research institutions, and allow their funding to be adjusted. The Act primarily brings more freedom and greater responsibility as well as economic flexibility. Efficiency of the Act is proposed for 1st January 2018 and the date for Slovak Academy of Sciences institutes transformation for 1st July 2018.

Na Slovensku bolo doteraz v odborných právnických časopisoch publikovaných len niekoľko článkov zameraných na problematiku neziskových právnických osôb, o neziskových právnických osobách zameraných na činnosť výskumu a vývoja ani nehovoriac.¹⁾

Vzhľadom na skutočnosť, že články, publikácie a preklady týkajúce sa neziskových právnických osôb analyzovali túto kategóriu právnických osôb najmä z ekonomického pohľadu a vznikali predovšetkým v občianskom a politickom sektore, ktorý nebol schopný akceptovať naše historické tradície v právnom názvosloví, sa u nás aj v Českej republike zaviedli do praxe, ale aj do právnych noriem viaceré rozporuplné pojmy.²⁾

Prispeli k tomu aj americkí experti a expertky, ktorí na začiatku 90. rokov vo veľkej miere ovplyvňovali teóriu "tretieho sektora"³⁾ nielen na Slovensku, ale aj v Čechách a v ďalších krajinách strednej a východnej Európy. Pod ich vplyvom došlo nielen k preberaniu neadekvátnej terminológie, ale napríklad aj k zavedeniu nového typu právnickej osoby, ako je "nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby"⁴⁾ na Slovensku, resp. "obecně prospěšná společnost"⁵⁾ v Českej republike.

Pritom pôvodným zámerom prijatia zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby bola najmä transformácia rozpočtových a príspevkových organizácii na nový typ právnickej osoby verejného práva - pôvodne nazvanej verejnoprávna inštitúcia.⁶⁾

Podobná situácia bola aj v Česku, kde navyše v snahe o transformáciu príspevkových organizácií zabezpečujúcich výskumnú a vývojovú činnosť prijali v roku 2005 zákon upravujúci nový typ právnickej osoby verejného práva - verejnú výskumnú inštitúciu.⁷⁾

Prijatie tohto zákona inšpirovalo aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej tiež MŠVVaŠ SR) k príprave návrhu zákona o verejnej výskumnej inštitúcii ako nového typu právnickej osoby. Treba podotknúť, že všeobecný legislatívny rámec upravujúci postavenie právnických osôb bol v Česku v čase prijatia zákona o veřejných výskumných institucích veľmi podobný ako na Slovensku, lebo tam ešte stále platil Občiansky zákonník z roku 1964.

Najvšeobecnejšiu zákonnú úpravu právnických osôb obsahuje Občiansky zákonník,⁸⁾ ktorý ako obsahuje úpravu právnických osôb v ustanoveniach § 18 až 21, avšak bez toho, aby právnickú osobu definoval.

Definovanie pojmu právnická osoba je predmetom dlhoročných odborných diskusií. Viacerí autori pripúšťajú, že definícii právnických osôb je toľko, koľko je autorov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. Z uvedeného dôvodu definícia pojmu právnická osoba v našom Občianskom zákonníku absentuje, tak ako napokon aj v mnohých iných súkromnoprávnych kódexoch v kontinentálnom práve.

Občiansky zákonník definuje právnické osoby negatívnym spôsobom, keď zakotvuje, že "spôsobilosť na práva a povinnosti majú aj právnické osoby," pričom spojka "aj" v tomto prípade znamená, že nielen fyzické osoby, ale aj právnické osoby sú subjektmi práva.⁹⁾

Väčšina autorov sa pri charakteristike pojmových znakov právnických osôb pridržiava ustálenej definície právnických osôb, vytvorenej právnou teóriou: "právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku vytvorená na určitý účel, ktorej právny poriadok priznáva vlastnú právnu subjektivitu."¹⁰⁾ Z uvedeného vymedzenia sa vygenerovali nasledujúce pojmové znaky právnickej osoby:

Kontinentálny právny systém, na rozdiel od anglo - amerického právneho systému, dosiahol určitú zhodu v členení právnických osôb na .¹²⁾ Výslovné zakotvenie členenia v samotnom Občianskom zákonníku síce nenájdeme, nie je však pochýb o jeho existencii a význame. Na určenie prítomnosti verejnoprávneho prvku vo vzťahu k právnickým osobám, t.j. či ide o verejnú alebo súkromnú právnickú osobu, sa viacerí autori odvolávajú na tieto kritériá: