Vojáček, L. - Schelle, K., Právní dějiny na území Slovenska.

Dielo Ladislava Vojáčka a Karola Schelleho je v českej literatúre prvou monografiou zaoberajúcou sa komplexne štátoprávnou históriou Slovenskej republiky, ktorá bola publikovaná po Druhej svetovej vojne. O to zaujímavejšie je zahĺbiť sa do náhľadu "zahraničných", i keď bývalých federálnych autorov na vývoj štátu a práva na našom území. Kvôli sprehľadneniu viac než milénia našej štátoprávnej histórie je po formálnej stránke, zodpovedajúcej historiografii aj iných prác zaoberajúcich sa danou problematikou, kniha rozdelená do 3 častí. Kým prvá časť je venovaná vývoju do pádu feudalizmu u nás, t.j. do meruôsmeho roku, zahŕňajúc veľkomoravskú i uhorskú etapu slovenských dejín, druhá časť zase rozoberá vývoj od roku 1848 až do zániku monarchie v roku 1918, no a tretia predstavujúca gros monografie vypĺňa časový priestor slovenských, resp. česko- slovenských dejín v období 1918 - 1992. Oceniť treba predovšetkým to, že ako jedna z mála publikácií recenzovaná kniha s časovým odstupom 15 rokov od rozpadu Česko - Slovenska pojednáva aj o povojnovom štátoprávnom vývoji v období socializmu až do roku 1992.

Prvá časť s názvom je systematicky rozdelená do 5 oddielov, v prvom autori rozoberajú patrimoniálny štát a právo v IX. - XII. storočí, v druhom krízu tohto a formovanie stavovského štátu z XIII. - XIV. storočí, tretí je venovaný stavovskému štátu a právu z konca XIV. storočia až do moháčskej bitky z roku 1526, štvrtý zase absolutizmu ohraničenému rokmi 1526 - 1848, no a napokon posledný piaty vybraným inštitútom uhorského stredovekého a ranonovovekého práva. Práve posledný oddiel je najrozsiahlejším, autori v ňom podrobne zamerali svoju pozornosť na niektoré verejno-i súkromnoprávne inštitúty. Entrée prvého oddielu predstavuje charakteristika prechodu od rodového k štátemu usporiadaniu vrátane kmeňových spoločenstiev aj Samovej ríše. V úvode statí o vývoji v IX. - XII. storočí nazvanom autormi v našej historiografii snáď netradične dejinami "patrimoniálneho štátu" v zmysle stotožňovania celej krajiny s vlastníctvom panovníka môže čitateľa zaujať etymologický byzantský pôvod názvu štátu Veľká Morava () od bazilea, t.j. cisára Konštantína VII. Porfyrogeneta. Po pasáži o Veľkej Morave sa možno ďalej dočítať o počiatkoch uhorského štátu a práva; ku kmeňu Polovcov uvádzanom na s. 36 popri Sikuloch a Pečenehoch by som však uviedol poznámku o ich v stredoveku používano