Vojáček, L. - Schelle, K., Právní dějiny na území Slovenska.

Nedostatok modernej literatúry k právnym dejinám na území Slovenska od príchodu Slovanov až po ponovembrové obdobie sa podujali odstrániť L. Vojáček a K. Schelle. Hoci je ich publikácia určená najmä českému čitateľovi, v mnohom môže byť užitočná aj pre slovenské právnohistorické prostredie. Predložená práca je kombináciou tradičného poňatia právnych dejín - najmä z hľadiska členenia kapitol či periodizáciou a moderného poňatia, ktoré vyplýva predovšetkým z toho najdôležitejšieho obsahu práce a jednotlivých kapitol.

V periodizácii autori vydeľujú tzv. patrimoniálne obdobie štátu, ktoré kladú do 9. - 12. storočia.¹⁾ V doterajšej slovenskej právnohistorickej literatúre prevládal skôr termín ranofeudálny štát.²⁾ Hoci nezdieľame názor, že uhorský štát bol patrimoniálny (otázkou však je, nakoľko znesie označenie ranofeudálny), ide o vedecký názor rovnocenný s ostatnými. Trochu inak to môže byť s obdobím absolutistického štátu (r. 1526-1848). Aj autori priznávajú, že nemožno povedať, že by okamžite prevládli absolutistické metódy vládnutia.³⁾ Nepresnosť tohto tradičného termínu vynikne, ak si uvedomíme, že sa v Uhorsku vládlo absolutisticky (teda bez ohľadu na vtedajšie ústavné zvyklosti, bez snemu) len za Jozefa II. (1780-1790), prípadne v niektorých etapách stavovských povstaní. Z tohto pohľadu by bolo vhodnejšie, ak by sme tento - inak vlastne tradičný - termín radšej opustili.

Pozitívom je, že slovanskú spoločnosť autori práce charakterizujú z hľadiska spoločenských zriadení omnoho únosnejšie, než to bolo dosiaľ v právnohistorickej literatúre zvykom. Opúšťajú evolucionizmom zaváňajúce poučky o rodovom zriadení, trans formujúcom sa do vyšších, nie pokrvných, ale územných zväzkov a o kmeňoch, vytvorených na základe teritoriálnych a ekonomických kritérií.⁴⁾ Oproti tomu v práci dominuje predstava kmeňa ako politickej a etnickej jednotky, založenej najmä na teritoriálnom základe a vedomí o spoločnom pôvode.⁵⁾ Stručnejšie sa pojednáva o Samovej ríši, čo je ne