Vozár, J., Významní slovenskí právnici z Liptova. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo SAV, 2016, s. 208

Téma formovania slovenskej právnickej obcea jej história dosiaľ nie je komplexne spracovaná. Jednotlivé témy však svojich autorov spracovania našli. Najnovšia kniha Jozefa Vozára je veľmi peknou a pozoruhodnou ukážkou toho, ako významné osobnosti významným spôsobom svojou prácou ovplyvnili svoj odbor, vývoj právnej vedy a takmer doslovne aj tvorbu práva i aplikačnú prax.

Výber osobností, ako vyplýva z názvu, podmienilo rodisko autora knihy. Čitateľovi sa tak predstavia štyria mimoriadne činorodí právnici a spolu s nimi aj svet práva od druhej polovice 19. storočia do druhej polovice 20. storočia, Emil Stodola, Augustín Ráth, Adolf Vladimír Záturecký a Štefan Luby.

Formovanie a život právnickej obce v uvedenom období podmieňuje i ovplyvňuje právnické vzdelávanie, výkon jednotlivých právnických profesií, pôsobenie v advokácii, justícii, v exekutíve, legislatíve, v univerzitnom prostredí, ale aj pôsobenie v oblasti dobrovoľnej, ktorá však s odborom súvisí. Touto oblasťou je svet právnických spolkov a časopisov.

Inšpirujúcim je prístup autora knihy, ktorý podáva pohľad do našej histórie a osobitne do histórie právnickej komunity prostredníctvom štyroch biografií. Pod kladom mu bolo nesmierne množstvo súdobých článkov a štúdií, či väčších monografických prác nielen z tvorby týchto osobitých právnikov, ale aj napísaných o nich a o ich tvorbe, recenzií, laudácií, spomienok, ako aj množstvo monografií i zborníkov z vedeckých konferencií, výberov z diel i archívnych materiálov.

Osobnosti práva, ktoré tvorili našu históriu, tak autor knihy predstavil postupne na časovej osi. U každého osobitne sa pristavil pri základných životopisných údajoch, štúdiách a postupnom vývine ich kariéry, priestor nechal aj ich súkromiu, či bezprostredným spomienkam kolegov na nich a, prirodzene, ich publikačnej činnosti.

A tak to čitateľ môže vnímať už viackrát potvrdenú sociologickú poznámku pre oblasť práva, že povolanie sa častokrát dedilo, že Právny obzor bol a je niečím výnimočným pre slovenské právo, že redigovať noviny a právnické časopisy a prispievanie do nich vždy bolo vecou nielen prestíže a verejnej komunikácie, ale aj vnútornej potreby odborne a vedecky rásť. Že vytváranie slovenskej terminológie v práve bolo zložitým procesom, ktorého význam dnes ani nevieme doceniť, lebo názvoslovie je presúčasníkov už prirodzenou súčasťou práva. Že tí najlepší zastávali najvyššie posty (dekani právnickej fakulty, sudcovia najvyšších súdov, vysokí ministerskí úradníci, diplomati, členovia rozmanitých legislatívnych komisií, členovia komisií advokátskych a sudcovských skúšok). Že tí n