Vybrané otázky právnej ochrany zraniteľných dospelých prostriedkami medzinárodného práva súkromného - zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

The article deals with the legal regulation of Slovak courts jurisdiction, applicable law and recognition of foreign decisions in matters of restriction or deprivation of legal capacity and guardianship in the Slovak Act on private international and procedural law. Particular attention is paid to recent changes in legislation and their consequences for Slovak nationals with habitual residence abroad.

Plnoleté fyzické osoby, ktoré z dôvodu duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, nadmerného požívania alkoholických nápojov alebo jedov, nie sú schopné robiť niektoré alebo žiadne právne úkony, ako aj osoby, ktoré nie sú schopné ovládať svoje konanie (ďalej len "zraniteľní dospelí") predstavujú skupinu vyžadujúcu osobitnú pozornosť práva. Ochrana práv a právom chránených záujmov týchto osôb je rovnako dôležitá vo vzťahoch s cudzím prvkom (v oblasti medzinárodného práva súkromného), ako aj vo vzťahoch, ktoré majú vnútroštátny charakter.

Právne poriadky jednotlivých štátov pristupujú k ochrane takýchto osôb rôznym spôsobom. Niektoré, vrátane Slovenskej republiky, napr. zakotvili inštitút pozbavenia spôsobilosti na právne úkony a následne vo vzťahu k osobám s pozbavenou spôsobilosťou pristupujú obdobne ako k maloletým, iné právne poriadky zasa obsahujú rôznorodé opatrenia, ktorých cieľom je ponechať zraniteľnej osobe spôsobilosť na právne úkony v maximálnej možnej miere a, samozrejme, existujú aj právne poriadky, ktoré vôbec neumožňujú pozbavenie spôsobilosti na právne úkony fyzických osôb.¹⁾ Odlišnosti je možné badať aj v úprave podmienok²⁾ obmedzenia, resp. pozbavenia spôsobilosti na právne úkony a v neposlednom rade aj v terminológii používanej jednotlivými právnymi poriadkami.

Je teda zrejmé, že aj napriek zakotveniu minimálnych štandardov ochrany práv zraniteľných dospelých medzinárodnými nástrojmi³⁾ je úprava týchto opatrení v národných právnych poriadkoch veľmi rôznorodá, čo môže spôsobovať problémy najmä v súvislosti s potrebou ochrany takýchto osôb a ich majetku v situáciách obsahujúcich cudzích prvok, keď dochádza ku kolízii viacerých právnych poriadkov. Ochrane práv zraniteľných dospelých musí byť preto v medzinárodnom práve súkromnom venovaná osobitná pozornosť.

Kolízia právnych poriadkov v tejto oblasti je v súčasnom medzinárodnom práve súkromnom riešená výberom rozhodného práva prostredníctvom kolíznych noriem, ktoré boli na medzinárodnej úrovni unifikované haagskym dohovorom o medzinárodnej ochrane dospelých, ku ktorému zatiaľ Slovenská republika nepristúpila. K unifikácii kolíznych noriem na úrovni Európskej únie zatiaľ nedošlo, preto z pohľadu slovenského medzinárodného práva súkromného ostáva rozhodujúcim prameňom práva zákon č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o MPSaP") a bilaterálne zmluvy o právnej pomoci, ktorými je Slovenská republika viazaná.⁴⁾

Právna úprava právomoci slovenských súdov, rozhodného práva a uznávania cudzích rozhodnutí vo veciach spôsobilosti na právne úkony a opatrovníctva fyzických osôb v zákone o MPSaP prešla v poslednom období výraznými zmenami, a preto bude v tomto príspevku venovaná pozornosť prednostne tomuto prameňu slovenského medzinárodného práva súkromného.

Z dôvodu prehľadnosti je spracúvaná téma rozdelená do dvoch hlavných častí, kde prvá časť je venovaná ochrane zraniteľných dospelých, ktorí sú slovenskými štátnymi príslušníkmi s obvyklým pobytom mimo územia Slovenskej republiky, a druhá časť je venovaná ochrane zraniteľných dospelých - cudzích štátnych príslušníkov - ktorí majú na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. Uvedené reflektuje súčasnú kolíznoprávnu úpravu zákona o MPSaP.

Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom upravuje otázky právomoci slovenských súdov na konanie vo veciach spôsobilosti na právne úkony a opatrovníctva nad plnoletými, ako aj rozhodné právo a otázky uznania cudzích rozhodnutí v týchto veciach.

Pomerne dlhý čas bola právomoc slovenských justičných orgánov na konanie vo veciach spôsobilosti na právne úkony a opatrovníctva vo vzťahu k dospelým štátnym občanom daná vždy, a to aj keď sa títo nachádzali v cudzine. Uvedené zároveň vylučovalo možnosť uznania cudzích rozhodnutí týkajúcich sa obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony slovenských štátnych príslušníkov. V zásade teda platilo, že chrániť zraniteľných slovenských štátnych príslušníkov prináleží výlučne slovenským justičným orgánom. Efektívny výkon tejto právomoci bol zabezpečovaný, o. i., aj prostriedkami medzinárodného práva verejnéh