Výnimky a obmedzenia autorského práva z pohľadu knižníc vo svetle zmien autorského zákona

The article provides an overview of the European rules which are dedicated to the creation of a single digital market of the European Union with particular regard to the position and role of libraries in this process. It discusses the current amendments to the Copyright Act which have also amended the legal license that regulates the use of a work by the library or an archive. It points out the unresolved problems of libraries related to the use of book covers and tables of contents of the works included in the library on-line catalogues. The article analyses the legal nature of the objects of legal protection used by libraries in their on-line catalogues and deals with the issues of works reproduction and making available to the public.

Napriek skutočnosti, že problematika digitalizácie kultúrneho dedičstva a ochrany autorského práva sa týka aj iných inštitúcií, ako sú napríklad archívy, múzeá, galérie alebo iné vzdelávacie inštitúcie, tento článok sa osobitne venuje vybraným problémom knižníc. Pozornosť sa sústreďuje najmä na ich postavenie, pôsobnosť, práva a povinnosti, ako aj nové výzvy, ktoré so sebou informačné a komunikačné technológie v tejto súvislosti prinášajú.

Nástup nových informačných a komunikačných technológií začína kreovať tzv. digitálnu spoločnosť, na čo Európska únia zareagovala budovaním jednotného európskeho digitálneho trhu, čo sa na pomerne dlhé obdobie stalo jednou z jej priorít. V digitálnom veku sa radikálne mení aj postavenie a úlohy knižníc. Medzi kľúčové iniciatívy v tomto smere patrilo vytváranie digitálnych knižníc,¹⁾ ktoré Európska komisia predstavila v júni 2005 v rámci ²⁾ Následne v dokumente ³⁾ precizovala túto prioritu, ktorá okrem digitalizácie, uchovania a zabezpečenia on-line dostupnosti kultúrneho dedičstva Európy⁴⁾ sa sústreďuje aj na spracovanie a uchovávanie vedeckých informácií najmä v digitálnej forme. V zmysle citovaného dokumentu sa pod digitálnymi knižnicami rozumejú organizované zbierky s digitálnym obsahom, ktoré boli sprístupnené verejnosti. Môžu obsahovať digitalizovaný materiál ako napr. digitálne kópie kníh a iný "fyzický" materiál z knižníc a archívov, alebo sa môžu zakladať na informáciách, ktoré boli pôvodne zhotovené v digitálnom formáte.⁵⁾

V auguste 2006 vydala Európska komisia ,⁶⁾ v ktorom zachycuje nastúpený trend digitalizácie a formuluje úlohy do budúcnosti. Okrem digitalizácie existujúceho obsahu sa v dokumente rieši aj otázka zberu materiálu z internetu tzv. , ktorý vykonávajú vybrané inštitúcie za účelom uchovania obsahu internetových stránok na archívne účely.⁷⁾

Z iniciatívy Európskej komisie bola v júli roku 2008 vydaná ,⁸⁾ ktorá nadviazala na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, nazvané ⁹⁾ Účelom Zelenej knihy bolo rozvinúť diskusiu o tom, ako možno najlepšie šíriť znalosti určené pre oblasti výskumu, vedy a vzdelávania v prostredí internetu a jej cieľom bolo vysvetliť otázky súvisiace s úlohou autorských práv v tzv. znalostnej ekonomike. Zelená kniha je zároveň snahou o podporu vytvárania jednotného európskeho trhu s voľným pohybom znalostí a inovácií ako tzv. "piatej slobody" jednotného trhu. Uvedený dokument kladie zásadné otázky spojené s digitalizáciou kultúrneho dedičstva a postavením knižníc a iných verejných inštitúcií a diskutuje o rozsahu a obsahu výnimiek zavedených v prospech knižníc a archívov. Výsledky konzultácií a diskusií v rámci Zelenej knihy a zamýšľané kroky Európskej komisie nájdeme v oznámení Komisie ¹⁰⁾ Následne Európska komisia predstavila svoju víziu budúcej digitálnej Európy v dokumente s názvom ,¹¹⁾ do ktorej je zahrnutá ¹²⁾ ako jedna z jej hlavných iniciatív.

Praktické problémy, s ktorými v súvislosti s digitalizáciou zápasia knižnice (ale aj ďalšie inštitúcie, ako sú archívy, múzeá a pod.), prinútili Európsku úniu hľadať riešenia smerujúce k podpore systémov udeľovania kolektívnych licencií na diela, na ktoré sa vzťahuje autorské právo, avšak už nie sú komerčne dostupné,¹³⁾ alebo riešenia problémov identifikácie tzv. osirelých diel.¹⁴⁾ Od správneho legislatívneho nastavenia tejto oblasti si Európska únia sľubuje urýchlenie vývoja on-line platformy ,¹⁵⁾ ktorá bola oficiálne otvorená v novembri 2008 a stretla sa s veľkým záujmom odbornej aj laickej verejnosti.¹⁶⁾ Problematika komerčne nedostupných diel je sčasti riešená v ,¹⁷⁾ ktoré bolo podpísané v septembri 2011 zástupcami európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy. Osirelé diela upravuje ktorú je Slovenská republika povinná transponovať do svojho právneho poriadku do 29. októbra 2014.¹⁸⁾

Nové týkajúce sa knižníc a archívov v digitálnom prostredí boli naposledy diskutované na Stálom výbore WIPO pre autorské právo a práva súvisiace s autorským právom (Standing Committee on Copyright and Related Rights; ďalej ).¹⁹⁾ V tejto súvislosti sa očakáva prijatie medzinárodného dohovoru, ktorý by mal zohľadniť zmenené postavenie a úlohy knižníc a archívov s nástupom informačných a komunikačných technológií.²⁰⁾ Najbližšie sa témou výnimiek a obmedzení pre knižnice a archívy bude SCCR zaoberať na svojom zasadnutí na prelome júla a augusta 2013.²¹⁾

Vo všeobecnosti možno ako kultúrne, informačné a vzdelávacie ustanovizne, právnické osoby alebo súčasti právnických osôb, ktoré získavajú, spracúvajú, uchovávajú, ochraňujú a sprístupňujú knižničný fond a poskytujú knižnično-informačné služby. Ich postavenie, úlohy, zriaďovanie, poskytovanie knižnično-informačných služieb verejnosti, ochranu, využívanie a sprístupňovanie historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu upravuje zákon o knižniciach.²²⁾ Jednou z kľúčových úloh knižníc je uspokojovanie kultúrnych, informačných, vedeckovýskumných a vzdelávacích potrieb prostredníctvom poskytovania knižnično-informačných služieb, a to tak z vlastných knižničných fondov, ako aj sprístupňovaním vonkajších informačných zdrojov.²³⁾ Uvedenými činnosťami knižnice zároveň realizujú ústavné právo na informácie v súlade s článkom 26 Ústavy Slovenskej republiky.²⁴⁾ Súčasťou knižničného systému Slovenskej republiky je v zmysle zákona o knižniciach Slovenská národná knižnica, vedecké knižnice, akademické knižnice, verejné knižnice, školské knižnice a špeciálne knižnice.²⁵⁾

Osobitné postavenie knižníc sa so zreteľom na autorskoprávne aspekty skúmanej problematiky prejavuje najmä v súvislosti s obmedzením autorského práva formulovaním v prospech určitých spôsobov v § 31 autorského zákona.²⁶⁾

Uvedená zákonná licencia umožňuje knižniciam vyhotoviť bez súhlasu autora a bez povinnosti uhradiť autorovi odmenu rozmnoženinu diela z vlastných fondov,²⁷⁾ ak účelom vyhotovenia rozmnoženiny je uspokojenie požiadavky fyzickej osoby, ktorá ju použije na vzdelávacie účely alebo vedeckovýskumné účely výhradne v priestoroch knižnice. Autorský zákon v rámci tejto zákonnej licencie teda neumožňuje rozmnožovať vonkajšie informačné zdroje, ktorými sú databázy a knižničné fondy nachádzajúce sa mimo knižnice.²⁸⁾ Rozhodujúci je aj nekomerčný účel použitia rozmnoženiny a miesto použitia (napr. študovňa v knižnici). Táto zákonná licencia umožňuje tým istým subjektom za tých istých podmienok vyhotoviť rozmnoženinu akéhokoľvek diela rovnako iba z vlastných fondov, ak účelom vyhotovenia rozmnoženiny je nahradenie, archivovanie alebo zabezpečenie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny pre prípad straty, zničenia alebo poškodenia, alebo ak ide o stálu zbierku. V obidvoch prípadoch sú oprávnené subjekty uvedené taxatívne a okrem knižníc sem patria aj archívy.²⁹⁾ Na iné subjekty sa aktuálna autorskoprávna úprava nevzťahuje, hoci pripravovaná novela autorského zákona³⁰⁾ z dielne Ministerstva kultúry SR počíta s rozšírením osobnej pôsobnosti tejto zákonnej licencie aj na múzeá.³¹⁾ Hoci navrhované paragrafové znenie výslovne pomenúva iba , dôvodová správa hovorí o uplatňovaní výnimky aj pre , ktoré sa v zmysle zákona o múzeách a galériách považujú za múzeá.³²⁾ Uvedený prístup zákonodarcu nepovažujeme z legislatívno-technického hľadiska za vhodný a pokiaľ sa výnimka vzťahuje aj na galérie, mali byť z dôvodu právnej istoty v texte autorského zákona aj explicitne uvedené.³³⁾

Ďalším nedostatkom